Za nami
je ďalší ročník najočakávanejšej D.I.Y. akcie roka v našich
krajoch. A hoci tento rok sa pre mňa niesol v znamení
rôznych patálií a kolízií, ktoré ma neobišli ani tento
víkend, poznamenaná bola aj moja celková nálada, ktorú však
dokázalo napraviť niekoľko skvelých momentov a zážitkov.
Nebudem ako
minulé roky vymenovávať kapely rad za radom, bo tento ročník bol
pre mňa vskutku zvláštny, tak spomeniem tie, čo ma niečím
zaujali.
V piatok
som žiaľ zmeškal (hoci sa začínalo neskôr) BLIND RATTVISA,
ktorí festival otvárali, no o niekoľko momentov neskôr mi
pachuť napravili fíni BUNDOLO, ktorí mi konečne zdvihli kútiky
úst aj náladu svojím prevedením toho príznačného „finopalu“,
ktorý mám rád. Skrátka ich úderný, rýchly, jednoduchý
hardcore-punk v duchu najlepších severských tradícií ma
príjemne pošteklil. Ďalšou kapelou, ktorej set som si naozaj
naplno vychutnal, boli legendárni brazilci RATOS DE PORAO, ktorí ma
neskutočným spôsobom vymazali. Hoci ich thrash-hardcorový set bol
o niečo pomalší ako pred časom v Oblude, stále bol
dostatočne intenzívny a páni v rokoch mnohým mladým
ukázali, že svoje meno a status legendy si naozaj zaslúžia.
Pekný prierez tvorbou od dávneho debutu až po aktuálny
minuloročný album potešil mladých aj starých. Ďalšou bandou,
ktorá potešila moje ucho boli španielskí melodickí
anarchopunkeri ACCIDENTE, ktorí mi vzdialene pripomínali izraelcov
Not On Tour, nielen dievčinou za mikrofónom, ale trošku aj tvorbou
plnou dobrých nápadov a melódií. Set po nich nasledujúcich
talianov CALL THE COPS som pre neprekonateľnú únavu počúval len
zo zadného sedadla „môjho“ vozidla. Ich skvelý, nasratý punk
by ma za normálnych okolností isto minimálne rozknísal medzi
omladinou, no aspoň som si ho vypočul. Z driemot ma vytrhol
niečo po 3ej hodine rannej až bahenný lomoz žilinských MOBIUS –
to som skrátka nemohol nechať len tak bez povšimnutia a vrátil
som sa pod pódium, kde sa v rytme knísali preživší zombíci.
Dano burácal do tmy svojou sedmičkou prehnanou všetkými tými
krabičkami a zostavami hláv a bední za asistencie
Fokulárových nekompromisných strojových úderov. Absolútne
skvelý hudobný a zvukový zážitok, hoci u mňa stále
o kúštik zaostal za spoločným koncertom so Slovincami The
Canyon Observer v Lúči, no to bola tak osobitá akcia, že
v porovnaní s ňou obstojí v tomto žánri asi len
máločo. Potom už prebehli len debaty a krátka návšteva
Dášovej afterky v stane a so svitaním som sa vrátil na
odpočinok na zadnom sedadle...
Sobota
bola strašná najmä kvôli neznesiteľnému dusnu hneď od rána.
Účastníci tejto všeľudovej oslavy slobody čas pretrávili
poväčšinou v kalných vodách polovyschnutého Váhu, alebo
nekonečných radoch pri stánkoch s nápojmi
(opäť sa našlo množstvo mudrlantov, čo tento nedostatok
pripísali na vrub partičky organizátorov, hoci tí s výčapmi
nemali nikdy nič spoločné – nápoje si vždy menežovali
„majitelia“ kempingu), alebo len kdesi v tieni. Program
otvoril spoločný súboj CHEAP TALK s Dášovým RÚBANISKOm –
pekná kombinácia melodického old-school hardcoru s nasratým
nihil-punkom. Pre nemožnosť vydržať poludňajšiu páľavu som
sety trnavských THE WILDERNESS (veľmi vydarený a zaujímavý
punk) a popradských grinders HUMAN HUMUS len počúval
z úkrytu v tieni. Pod pódium ma, po technickej pauze
spôsobenej stromom spadnutým na elektrické drôty, nalákali až
štyria borci a jedna borkyňa s gitarou – DISTAX –
parádny krustovohardkorový zážitok plný dobrých nápadov. No
nasledujúcich emo-hardcorákov KARGE MERI som zas počúval
z úkrytu, napriek skvelej tvorbe, odkiaľ ma vylákali zas až
žilinčania PROTI SRSTI, ktorí si u mňa zas urobili očko
a osobne som si ich pasoval na nástupcov Davovky. Ďalšie
skvelé veci boli rožňovské trio elektropunkerov KULTRA, ktorým
pri covere od Dezerter vypomohol Ctib, rakúske duo KOTVA, ktorí mi
najprv zostavou (gitara + bicie), ale trošku aj netradičnou tvorbou
dali spomenúť na starú bratislavskú partičku Správny Smer, ako
aj trenčianske šialené trio FYASCO, ktorých žánrovo ťažko
uchopiteľná tvorba ma baví stále viac. Talianski sympoši SLANDER
svojím valivým hardcorom rozpútali pod pódiom besnenie nehorázne.
Toto bol najlepší set, aký som od nich videl – aj zvukovo aj
energiou na pódiu či pod ním. Maďarskí thrashcoristi CRIPPLED
FOX sa na Ffude rozlúčili so svojím verným publikom vskutku
parádnym setom. Škoda, že nebol k dispozícii ich rozlúčkový
album. Posledná kapela, ktorú som videl boli rusáci SIBERIAN MEAT
GRINDER. Rovnako ako v Topoľčanoch, aj tu mi padla sánka
z tej skvelej kombinácie Slayeroidného thrashu s rapovými
vokálmi. Len ma trošku mrzelo, že súčasný bicák nedával tie
klepačkové pasáže, ktoré dával na koncertoch a nahrávkach
pôvodný tlčmajster, ale si ich pozjednodušoval a pospomaľoval.
No ich set som nedosledoval, bo kamoška so zranenou nohou už mala
značné bolesti, tak sme sa o trošku skôr odobrali k domovu.
Opäť raz
pekný víkend plný kamošov a známych, ako aj množstva
kvalitnej muziky známej aj neznámej. Škoda len, že tento rok som
mal hlavu zasvinenú množstvom iných vecí, ktoré mi nedovolili
vychutnať si všetko naplno. Nabudúce si dám teda reparát.
-Majto C.-
 |
| RATOS DE PORAO |
Vždy,
keď sa metalový fandovia sústredia na najväčší letný sviatok
Brutal Assault, punkové mozgy registrujú jedno jediné miesto na
zemi, starý kemping v Seredi. Práve toto jedinečné miesto
bolo už po šiesty krát dejiskom FFUD festu. Sereďská banda tu
okrem tohto robí aj kopec iných akcií, no FFUD je vždy niečo
špeciálne a osobité. Dôkazom toho je aj každoročná
stúpajúca návštevnosť, ktorú organizátorom úprimne prajem
a držím palce nech táto stúpajúca tendencia potrvá ešte
riadne dlho. Ja tu tak ako každý rok stretávam kopec známych
tvárí, ktoré vidím síce len pár krát za rok no o to
radšej. Tu je to pre mňa totálny relax a skutočne si
oddýchnem lepšie ako vyvalený niekde na makarskej. Tak ako po
minulé ročníky aj tentoraz je pre mňa dosť kapiel veľkou
neznámou. Najväčším ťahákom boli samozrejme brazílske HC
legendy Ratos de Porao. Na ich koncert som sa tešil hneď od prvej
chvíle, kedy to bolo zverejnené a pre mňa boli práve RDP
jednoznačne vrchol festivalu. Neskutočne som si užíval hlavne
staré pecky a aj keď sa chlapom z pódia dva krát
nechcelo, mne to tento krát vôbec nevadilo. Dreli minimálne hodinu
a ja som si ani nevšimol ako to ubehlo. Vpredu sa pogovalo
o život, skákanie z pódia, spoločne revanie refrénov,
všetko ako má byť. Príjemným prekvapením bolo vystúpenie
španielskych punkerov Accidente. Tí si vymenili poradie na pódiu
práve s Brazílčanmi a ich melodický punk so ženským,
zvláštne zafarbeným vokálom a španielskym dialektom pôsobil
sviežo a energicky. V niektorých pasážach mi to zaznie
ako Analena, ale to možno len tým podobným vokálom. Fakt super
koncert. Call The Cops z Talianska a 4Scums z Ruska
boli zástupcami raw HC punku a obidve kapely to dali pekne od
podlahy so všetkým čo k tomu patrí. Ťažko mi je hodnotiť
ich výkony podrobnejšie, lebo pokročilá hodina a
stúpajúca hladina alkoholu začínajú pôsobiť na moje
vnímanie reality a vďaka čomu si napríklad vôbec nepamätám
predposlednú kapelu tohto večera, ktorou boli Ježišovi Pivo
Nelej. Zrejme som ju pri vášnivých debatách nejak prehliadol a to
som bol na nich vlastne aj celkom zvedavý haha. Večierok uzavrela
bahenná dvojica zo Žiliny, Mobius. Tempo sa rapídne spomaľuje,
zvuk sa zhutňuje a areál sa ponára do temnej kulisy. Nálada
je však stále skvelá. Do stanu sa dostávam niekedy nad ránom.
Keď sa oň oprú prvé slnečné lúče trpko ľutujem, že som
nešiel spať skôr. Opúšťam útroby sauny no moje telo je
v stave, kedy by potrebovalo ešte na pár hodín tiché a
chladné miesto. Nápad ísť sa osviežiť do váhu vítam
s nadšením a bez váhania sa ponáram do jeho vĺn. Toto
mi parádne spríjemnilo deň hneď niekoľkokrát a práve
kvôli tomuto milujem leto. Ale to zrejme niesom sám pretože po
brehu a v rieke je toľko ľudí že mám obavy či niekto
ostal v kempingu. Hudobnú sekciu otvárajú na pravé poludnie
hneď dve kapely naraz. Rúbanisko a Cheap Talk sa rozhodli
zmerať si sily v spoločnom súboji a idem to obom skvele.
Tento battle nemá víťaza, teda aspoň pre mňa nie. Striedajú sa
každý po jednej skladbe a šlape to jak hrom. Human Humus
z pod tatier so svojim grindom zvýšili otáčky festivalu ale
ako rýchlo sa rozbehli tak rýchlo museli aj skončiť, pretože ich
set prerušila porucha na elektrickom vedení kúsok od areálu, čo
malo na svedomí odstavenie elektriky zhruba na nejakú hodinu. Škoda
ale stáva sa. Ľudský humus striedajú na pódiu ich krajania
a spriaznená banda Distax. Severský podtatranský crustery sa
snažili trochu ochladiť vzduch svojimi ostrými vypalovačkmi a aj
keď odohrali naozaj výborne, teplo je stále jak na sahare. Pipove
snaženie polievať vodou zem pred pódiom aby sa neprášilo, vyšlo
nazmar za pár minút. Po Distax som na chvíľu stratil prehľad čo
sa deje na pódiu. Motali sme sa s Monikou, mimochodom
dobrovoľnou zdravotníčkou festivalu, len tak po areáli, vyjedali
skvelé jedlá ktorých bolo tento rok na výber omnoho viac ako
posledné ročníky, pozreli zaujímavú prednášku o
sociálnom centre Klinika z Prahy, alebo len tak ležali
a oddychovali pri váhu. Videl som akurát kúsok z elektro
punkových Kultra, čo zenlo celkom fajn ale stihli sme asi posledné
dve skladby. Trenčanov Fyasco sledujem tak na pol oka od bazéna
a neznie to vôbec zle. Taký mix všetkého možného crustovo
punky HC grindy zaujímavo poprepletaný mjuzik. Na pol ucha dávam
aj KDC z exotického Portorika no čo ma nakoniec preberie
sú Crippled Fox. Táto štvorica z Budapešti je hlavne v tu
južnejších končinách dobre známa a svojím rýchlym
trashing HC-čko spravili v kempingu dobrý prievan. Ožilo to
aj pred pódiom a je cítiť oveľa väčší pohyb. Rýchle
vypalovačky sypú jednu za druhou a pre mňa suverénne jedna
z top kapiel toho ročníka. Siberian Meat Grinder je kapela
okolo ktorej je momentálne celkom veľký rozruch. A zrejme asi
aj právom, pretože hudobne to majú poriadne zmáknuté, akurát že
mňa to asi nekoplo do tých správnych partií a po dvoch
skladbách odchádzam do stanu. Som unavený ako kôň, je niečo
pred polnocou, na programe pred nami ešte tri kapely a náš
hrací čas sa tým posúva o hodne neskôr. Začínam cítiť,
že ak si aspoň trochu nezdriemnem tak ma na pódiu asi vykotí.
Preberám sa na Rišove burcovanie, že po kapele čo je práve na
pódiu ideme my, lebo že Tinner neprišli. Trochu nám to trvá kým
sa hore pripravia dvoje bicie, tri basové aparáty, štyri vokály
a ságo no finálny výsledok snáď stál za to. Myslím že sa
nám podarilo zahrať dobrý set, teda aspom ja som si ho z poza
bicích užíval ako sa dalo.
 |
| SMS + MASSOLA |
Spolupráca s Massolou bola
výborná, Viki, Áda a Skulda sú rovnako šľahnutý
a otvorený experimentom tak ako my a ja verím, že toto
nebolo naposledy čo sme si mohli takto zablbnúť. Na záver si dáme
ešte pred spaním jedno pivo, vo vojenskom stane bijú hity za
ktoré by sa nehanbil ani Julo Viršík a predstava, že ráno
nás zase zobudí slnečný výpek nás ženie spať. Ranné
akustické triezvenie necháme pre najväčších vytrvalcov, my sa
po raňajkách a káve pobalíme rozlúčime s celou bandou
známych a okolo obeda vyrážame domov. Záverečné
zhodnotenie z môjho pohľadu oproti minulým ročníkom? Čo ma
hneď príjemne prekvapilo bola vaša hojná účasť. Je super
vidieť popri tých starých xistoch stále viac nových a hlavne
je to motivácia pre organizátora, keď vie že to má stále pre
koho robiť. Väčšia návštevnosť však spôsobila menší kolaps
pri miestach výčapov pohonných hmôt, ale tak kto veľmi chcel,
počkal si a keď prišiel na rad zobral si rovno tri. Ďalšie
pozitívum bol parádny zvuk počas celého festivalu o ktorý
sa staral nezničiteľný Vomitor Libor ffud noise master a krútil
tam furt tými gombíkmi ako keby to vedel...haha. Dobrá práca
Bibo!!!!! Taktiež super bolo jedlo aj keď to som už spomínal
vyššie ale nevadí. Ochutnali sme v každom stánku niečo
a naozaj spokojnosť, hlavne falafel, paráda Strapo. No a na
záver, PSY!!!!! Najprv som to sem ani nechcel dávať lebo o tom
už písal asi každý, no nedalo mi to. Ja jednoducho nechápem
prečo ich stále kurva nosíte na takéto akcie!!!! Keď ten chudák
zmätený v tom hluku vidí na tebe nášivku slobody zvierat
tak si musí myslieť že ti asi drbe a robíš si z neho
srandu. Ver, že toto tvojmu miláčikovi vôbec neni príjemné tak
ako si myslíš. A to by bolo snáď všetko. Ešte raz vďaka Pipo,
Radko, Timea a všetci, ktorý ste sa akokoľvek podieľali
a pomáhali pripraviť túto skvelú rodinnú party. Do skorého
videnia.
-Jan
IP-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára