10.1.2015 – Crust/grind & hardcore party vol. 5, Restaurace u rybníčka, Ořechov u Brna – Bombatolcser, Bricanyl Turbuhaler, Škoda 120, Sedem Minút Strachu, Stolen Lives, March of the Hordes, Evidence Smrti

Hlukový rok sme so Sedem Minút Strachu otvorili na morave v dedinke Ořechov u Brna kam nás pozval Balda zo Škody 120. Zostava kapiel bola viac než vyhovujúca a naživo sme nehrali možno tri mesiace čo našu radosť len stupňovalo. Po diaľnici nás ženie vpred túžba napojiť smädné krky Poutníkom 12%, ktorá bola tak veľká, že si Rišo s Radom na cestu nekúpili žiadne iné pivo aby si nekazili chuť. S minimálnymi pauzami na neodkladné ľudské potreby sme na mieste medzi prvými. Restaurace u rybníčka je typická česká hospoda s dvomi miestnosťami, v jednej sa čapuje a nasáva a v druhej sa mastí rachot na plne gule. Miestnosť na hranie je nefajčiarska a ešte viac ma teší, že sa to počas celého večera aj dodržuje za čo patrí fajčiarom veľké díky. Ľudí postupne pribúda, stretávam kopec známych tvárí, ktoré som nevidel riadne dlhú dobu, pivo chutí skutočne skvele, čo viac si priať. Okolo ôsmej večer, takmer presne podľa programu zaznievajú tóny prvej kapely, 

BOMBATOLCSER

Bombatolcser. Pamätám si ich ešte v zostave s dievčinou za mikrofónom, kedy mastili taký svižný HC/crust. Dievčinu vystriedal spevák, mimochodom chalanisko od Prievidze a hudobne sa tiež posunuli poriadny kus hlbšie do metalových vôd. Vážne som kukal či vidím tú istú bandu ako predtým haha. Technicky je to fajn zmáknuté, sledujem, že bubeník Erik sa poriadne zlepšil a do hry pozapájal rôzne komplikovanejšie postupy čo skvele obohatilo ich muziku. Po nich nasledovali Bricanyl Turbuhaler, ktorých som prekecal vonku a keď už som sa chcel ísť na to kuknúť tak vyšiel Rišo, že práve dohrali a že to bol riadny hard core punk od podlahy. No čo už, nabudúce si musím dať na nich bacha. 

SKODA 120

Hostitelia Škoda 120 naplno využili domácu pôdu a bez okolkov a zbytočných zdržiavačiek narúbali svoj energický grind do všetkých svojich známych aj neznámych. Šlapalo im to ako dobre zabehnutý škodovácky motor rútiaci sa po D1-ke. Skvele zmáknuté dva vokály, grindové sypačky sa striedajú s HCčkovými skákačkami a energia ide z toho ako fras. Sál je plný a všetci nadmieru spokojný čomu sa vôbec nedivím. Po Škodovke sa na plac pchajú Sedem Minút Strachu. Tu sa nebudem nejak rozpisovať. Príprava ako hovado minimálne 20 minút a potom klasických niekoľko minút (udajne viac ako sedem haha) blbnutia, revu a bezhlavého jebania nástrojov. 

SEDEM METROV PRACHU

Až na druhý deň sa dozvedáme, že pri našom bordlovaní nevydržal subwofer a celkom slušne sa z neho zadymilo. Spotený a vyšťavený uvoľňujeme miesto pre Stolen Lives, o ktorých som si ešte do nedávna myslel, že sa rozpadli. Po odchode basáka nastúpil na jeho miesto Jarda zo SayWhy?, čo im podľa mňa riadne prospelo a Stolen Lives tak pokračujú ďalej. Spúšťajú trashing hard core punk na plné gule s typickými uštipačnými Davidovými komentármi pomedzi skladby. Vydláždená podlaha sa po pár rozliatych nápojoch mení na klzisko a vpredu to začína byť už trochu nebezpečné. Čas medzi ďalšou kapelou využívam na vyvetranie a okrem čistého vzduchu sa mi do pľúc dostane aj nejaký ten šluk z omamnej rastliny čo mi v spojení s pravidelnými dúškami Poutníku mierne skresľuje zvyšok večera. 

STOLEN LIVES

March Of The Hordes je kapela, ktorú som do teraz registroval len z tak letmo. Metal punk (podla mňa tam ten metal riadne prevyšuje) napáchnutý švédskym death metalom a pomalšími pasážami ala Asphyx so záhrobným hrubým vokálom. Hlavne tie pomalšie časti sa mi páčili omnoho viac, ktoré vďaka dvom gitarám a hutnému zvuku zneli super. Ako celok to nebolo zle ale niečo mi k tomu stále chýbalo. Je niečo po polnoci a po sále sa zvyšuje počet nehybných, spiacich tiel a únava už začína doliehať aj na mňa. Ako posledný to rozbaľujú Evidence Smrti. Hrubý metalický crust / HC v ich podaní rozhýbe posledných živých návštevníkov. Márov typický zrozumiteľný a zároveň agresívny prejav núti revať refrény spolu s ním a aj napriek pokročilej hodine s prehľadom dokazujú, že svoje nástroje majú pevne v rukách. Toto bola skvelá bodka za dnešným náročným večerom. Nad ránom sa tackajúc presúvame k Baldovi, kde padáme do spacákov a zaspávame ako po narkóze. Ráno sa vôbec necítim na skorý odchod a tak sa po raňajkách presúvame späť do hospody, Rišo s Radom otočia ešte pár pív, postupne ponakladáme všetky haraburdy, dáme spoločné foto so škodovkármi a poobede, niekoľko hodín po plánovanom odchode konečne vyrážame smer home sweet home. Bol to náročný no nesmierne príjemný víkend a štart nového roka za čo patrí Baldovi a spol. veľká vďaka.

Jan IP