Lepra ma poprosil,
aby som vypichol svojich top 5 LP ku ktorým sa stále rád vraciam.
Hneď som vedel že je to nemožné, hehe. Vypichnúť z toho
množstva muziky čo mám doma len konkrétnych 5 dosiek, to nejde.
Rozhodol som sa teda, keďže je Death Fist zine zameraný na
extrémnejšie žánre, a mňa zároveň momentálne väčšina
ľudí registruje ako vokalistu FUNUS s ktorými vzdávame hold
Death Metalu starej školy, vypichnem 5 deathmetalových klasík. Ako
som tak prišiel k polici hneď mi naskákali do rúk tieto
kusy, aj keď ich tam mnoho ostalo, nechal som to takto, sú to totiž
albumy ktoré si VŽDY rád naložím a chrochtám blahom.
Niekto by mohol namietať že sú to svetoznáme mnohokrát prevarené
albumy, ale mne je to jedno, v 90tych rokoch bez internetu mi
otvorili úplne nový svet, takže tu sú :
DEATH – Scream
Bloody Gore (Combat, 1987)
Aj keď mnohí
fanúšikovia, keď príde na lámanie chleba, spomínajú kapely ako
Master alebo Possessed, pre mňa je to práve Chuck Schuldiner
a debut DEATH ktorí si zasluhuje prvenstvo. To čo len
v dvojici s Chrisom Reifertom namlátili do drážok tejto
fošne, ovplyvnilo celé generácie začínajúcich hudobníkov v
extrémnych žánroch. Klasiky ako „Zombie Ritual“, „Evil Dead“
alebo „Torn To Pieces“ pozná snáď každý. Absolútne
maniakálne vokály, surové hoblovanie, zbesilý galop bicích,
totálna klasika klasík. „Drink from the goblet, the goblet of
gooore“ !
MORBID ANGEL –
Altars Of Madness (Earache, 1989)
Dodnes si pamätám
ako som prvý krát počul tento album. Z licenčnej
československej platne od Globus, korá je (aj keď mám aj originál
vydanie) na fotke. Debut morbídnych anjelov má v sebe čosi
magické, nie je to len hudba, ten temný náboj je doslova
hmatateľný. Sandovalove kopáky, Azaghtotove šialené riffy a nad
tým všetkým vtedy ešte uštekaný Vincent. Doslova oltáre
šialenstva. „Maze of Torment“, „Chapel of Ghouls“ alebo
klipovka „Immortal Rites“ všetko osvedčené šlágre.
„Dead - your god is dead, Fools - your
god is dead“!
DEICIDE –
Deicide (Roadrunner, 1990)
Glen and company
vtrhli na scénu s takou razanciou, že sa kríže
točili pomaly aj vo Vatikáne heh. Debut je zložený z toho
najlepšieho z predošlých dvoch demo záznamov od (vtedy ešte)
Amon. Absolútne hitovky, ako „Sacrificial Suicide“,
„Blaspherereion“ alebo úplné kladivo „Dead
By Dawn“. Floridský Death Metal najvyššej akosti, čierne zlato,
mnohokrát podceňované. Vždy keď si ten album pustím a špeciálne
z LP, tak ma vyklepe jak nedeľný rezeň. Nečudo, v booklete
totiž stojí napísané Scott Burns & Morissound Studios,
pre mňa a pre tisíce iných záruka kvalitného hudobného
zážitku. „Give praise to Satan, he has won„!
CANNIBAL CORPSE –
Eaten Back To Life (Metal Blade, 1990)
Mäsiari z Buffala
zjedli hudbu jak ten úbožiak sám seba na obálke ich debutu. Podľa
mňa si to neuvedomovali, určite nie vtedy keď ho nahrali, ale
rozbehli úspešný mlynček na mäso. Obálky ich ranných albumov
sú kultom dodnes, zverský vokál a texty Chrisa Barnesa
a v neposlednej rade ich značkový ihneď rozpoznateľný
(dnes už) floridský Death Metal. Debut sa hemží hitovkami
jak odležaná zdochlina mäsiarkami. „Scattered Remains,
Splattered Brains“, „Born In A Casket“
alebo „A Skull full of Maggots“, tá posledne menovaná je dodnes
v playlistoch živých koncertov a ja pri nej vždy šaliem,
hehe.
OBITUARY –
Cause Of Death (Roadrunner, 1990)
Floridské močiare,
aligátory a Obituary! Koho nezlomil chorý debut „Slowly We
Rot“ tak dvojka „Cause of Death“ už musela na istotu. Hneď
úvodná skladba „Infected“ ma vždy zaklincuje a trvá to
kým album neskončí. Trevor Peres používa gitaru ako zbraň
hromadného ničenia, hosťujúci James Murphy mu to šperkuje sólami
a nad tým všetkým čnie absolútny vokál Johna Tardyho.
„Find the Arise“, „Turned Inside Out“ titulná „Cause Of
Death“ všetko funerálne hymny. Pomysleným klincom do rakvy je
morda „Cyrcle of the Tyrants“ ktorú si nekrológovia požičali
od Celtic Frost. Fantastický album, nedá
sa opočúvať,! „We're the cause of death“!