BLUES FOR THE RED SUN / OMM split kazeta 2017 (Analog Freaks)

BLUES FOR THE RED SUN nie je len názov druhého albumu od KYUSS a názov jedného Nórskeho labelu,ale po novom aj názov novej akvizície z Čiech. Vždy si vravím, že takýchto kapiel je na našej scéne ako šafranu a tak za každú kapelu a nový projekt som Satanovi vďačný.
Na tejto kazete nájdete od spomínaných BFTRS dve veci, spojené v jednú a to skladby "Deadspace/ Knocking on the cemetary gates". Muzika lahodí môjmu srdcu, veľmi moc. Jedná sa o ambietne naladený death/doom/sludge mix. Temné, pomalé tempo v nekonečnom dlhom slede, gitary harjú,ako na úder zvonov v katedrále. zabijácke, pomalé tempo, žiadne prerežem ti krčnú tepnu a zdochneš. tu sa umiera strašne pomaly a na čas. Fakt parádny funeral. Dlho som už niečo podobné v naších hájoch nepočul. paráda a smekám klobouk! Desať bodov za muziku a desať za parádny obal, ktorý na 100% korešponduje s muzikou. a je prekrásne, temný (zlatá s čiernou boli vždy dosť funerálne).
OMM je projekt jedného maniaka zo Slovenska, ktorý tvorí svôj ambient/drone ,už zopár rokov. Tu na ploche skoro 20 minút (v prípade, že si nevystrelíte mozog predtým), budete počuť jeden tón, ktorý je obohatený o občasné drgnutie do basy a škrekotu ,vás privedie zaručene, minimálne k šialenstvu. Toto je fakt minimálne na prášky,ale bežný milovník noise a dronu to ustojí s úsmevom na tvári.
Príjemné prekvapenie tento split na príjemnom nosiči . Milovníci sludge a drone, toto je lahôdka pre vás!
-Lepra-

BLUES FOR THE RED SUN
OMM

RADIATION "The Gift Of Doom" CD 2017 (Witches Brew)

Celkom na čas si dali chlapci s debutom, veď už ubehli 4 roky od ich sedempalca "Plutonium Overdose" a tak sme už v podstate celkom dychtivo čakali na debut. Medzitým do klasickej trojky ,pribudol druhý gitarista Rišo a tak som bol aj zvedavý,ako sa pohne kára ďalej a či to skĺzne, do onanie techniky,alebo zachovajú svoju starú tvár. Naštastie chlapci sa nenechali zľákať tou hordou sterilne znejúcích, uniformovaných thrash toy bandov. Stále je to ten,starý, spráchnivelý, old school thrash metal na štýl Nemeckých spolkov zo začiatku 90tých rokov. Už pri prvom riffe po elektrizujúcom intre, som mal pocit,ako keby niekto vytiahol nejaký zabudnutý song od Sodom-u z albumu "Obssesed By Cruelty". Tak staro a pre mňa, tak parádne znie muzika týchto maniakov a dúfam, že dlho bude!
No k muzike. Druhá gitara priniesla predsa len nejaké zmeny a to trocha viac prepracované vyhrávky, ktoré občas pripomínajú aj pekné chvíle od majstrov od Železnej panny. Ináč ale všetko vlastne zostalo po starom a stále je to poriadne spráchnivelý a poriadne starý Thrash!!! Presne takto by mal podľa mňa vyzerať THRASH. To čo z neho urobili mladý občas aj na tlak vydavateľov, je proste šaškáreň. Všetko je uniformované a sterilné. Toto čo robia RADIATION je presne to, čo thrash predstavoval na začiatku jej cesty. Protest proti znečisťovaniu a hrozbe atómovej vojny, zabalený do poriadnej divokej muziky,kde chcete len poriadne vytrepať palicu a nie pozerať sa na ekvilibristické prstochmaty gitaristov. Toto je prostest!!!
Užívám si každý song, lebo až chorobne to vo mne vyvoláva nostalgiu. Túto kapelu proste milujem, lebo v podstate nemajú ani obdobu u nás (odpočítam šaškáreň typu Catastrophy a striktne nalinajkovaný Acid Force), tak RADIATION sú proste jediný z ktorých ide na kilometre fakt, že oni tou muzikou žijú!
Až miluješ starý Nemecký thrash, tak neváhaj ani chvíľku!!! 10 kopancov do tvojej lenivej riti, poriadne okovanou bakančou!!!
-Lepra-

BANDZONE
WITCHES BREW

Vomi Noir „Session Ecorché à Vif“ MC 2017 (Cadaveric Dissolution rec.)

Pamätáte sa ešte na časy, keď internet v domácnosti nebol takou samozrejmosťou ako dnes a webziny boli ešte len v plienkach? Práve v tomto čase už vo Francúzsku naplno frčal Braindead webzine, na ktorý si určite kopa z vás hlavne starších grinderov dobre spomína. Jeho tvorca Pierre je roky známi ako obrovský a verný fanda špinavého gore grindu. Svoju lásku a oddanosť tomuto ohavnému štýlu zhmotnil aj do novej kapely Vomi Noir. Čierne zvratky, čo je v preklade z francúzštiny názov kapely, fungujú zhruba dva roky počas ktorých stihli vyprdnúť už niekoľko nahrávok. Jednou z nich je aj táto pekná kazetka. Čierno biely obal zdobí Pierrova kresba a celý booklet je ručne písaný. Vyzerá to naozaj veľmi pekne čo len dokazuje, že si na tom dal skutočne záležať. Na páske je nabúchaných 15 skladieb z čoho dva sú cover songy, Carcass a Insect Warfare. Práve Carcass, hlavne ich začiatky, majú dosť počuteľný vplyv aj na tvorbu Vomi Noir. Skúšobňový, špinavý zvuk ešte viac pridáva na staroškolskej atmosfére a keby bol v booklete uvedený rok nahrávania 1991, tak tomu kludne uverím. Názvy skladieb sú vo francúzštine a predpokladám že aj texty, ak teda vôbec nejaké sú pretože v booklete niesu uvedené žiadne a harmonizér na vokáloch nedáva veľa šancí niečo rozumieť. Ak si fandom starých kapiel ako Carcass, Autopsy, alebo Exulceration tak určite vyskúšaj Vomi Noir.

Jan IP

https://vominoir.bandcamp.com/album/session-ecorch-vif-peeled-alive-session

http://cadavericdissolutionrecords.blogspot.sk/

THE CITADEL „s/t“ 7“EP 2017 (Kush Gong Vinyl)

Seriál recenzií na kapely, ktoré už tu nie sú pokračuje. V prípade tejto bandy ma to obzvlášť mrzí. Sledoval som jej púť od dvoch demo skladieb na bandzone v pokútnej kvalite, cez prvý kontakt naživo na prvom Ffude až po ich záverečný na (zatiaľ) poslednom Ffude a bol počuteľný ten vývoj, ako sa chalani vyvíjali aj ako hudobníci či skladatelia, ale aj ako ľudia. Tento sedempalec je doslova „vrcholom“ ich vývoja, aj keď viem, že by sa mohli dostať ešte ďalej, ak by neskončili. No to už je len zbytočné teoretizovanie.

Faktom je, že posledný trojskladbový počin je dokonalým obrazom, kam sa kapela dostala. Od úvodnej melodickej vyhrávky v „Láthatatlanok“ sa na nás valí emóciami až po okraj naplnený hardcore, s množstvom zlomov a zmien, ako to chlapci predviedli už na predošlých nahrávkach. Dlhé plochy Filipových jednostrunových vyhrávok, ktoré muziku posielajú až kamsi k vplyvom francúzskej emo-scény, no v spojení s Ričiho ráznymi beglajtmi si držia vlastnú fazónu. Do toho Spajkov naliehavý prejav a skvelá rytmika. Druhú stranu otvorí song „Črepy“, ktorý mi stavbou mierne pripomína moju srdcovečku „Mesto“ z minulej nahrávky. Nechýba skvelá melodická linka gitary, hutné riffovačky ani výrazná basová linka. K tomu valivé stredné tempo a ďalšia skvelá skladba je na svete. A k tomu ten text o vzostupoch a pádoch. Dokonalé. Záverečná „Veža bláznov“ začína ostrým riffom, na ktorý naviaže zbesilé klepanie bicích. No po jednom brejku príde tlmená sekaná gitara a Spajko prednáša text svojím osobitým štýlom a song (aj celé ep-ko) ukončí šľapavá pasáž so zborovým deklamovaním. Toto je presne prípad nahrávky, kedy by som prijal minimálne dvojnásobnú dávku, no je koniec a nezostáva iné, ako točiť ju niekoľkokrát stále dokola. Ak má kapela odísť, mala by to urobiť ako títo sympaťáci, na absolútnom vrchole. Aj tak budem tajne dúfať, že sa ešte niekedy ich cesty stretnú a znovu budem ich tvorbu absorbovať pod pódiom, či z novej nahrávky. Dovtedy nezostáva nič, len točiť vydané veci stále dokola.

-Majto C.-

bandcamp

CRITICAL MADNESS "Panoptikom" CD 2009 (Lecter Music agency)

Aj keď som už tu pár krát recenzoval grind maniakov CRITICAL MADNESS, ich druhé album , ešte z roku 2009 som nemal tú česť a verte mi, že som asi urobil chybu, keď som si ju nechal prekĺznúť medzi prsty. Fakt som čumel,aký poctivý a spráchnivelý gore grind tu predvádzajú! Úplná paráda, ako keby som hodil do jedného mixéra Regurgitate,Dead Infection a Agathocles, nalial k tomu krv a poriadne to premiešal.
Proste radosť to počúvať. Jednoduché, punkové riffy, poriadne groove, šialené bicie a poriadny murmur. Totálny old school ako remeň. Navyše zvuk tiež zabúja ako hrom. No poviem Vám na rovinu, som z tohoto CD unesený,lebo v tak dobrej kvalite, tak starú formu gore grindu hrá už len naozaj málo kapiel. Zväčša sa každý preorientoval na tupa tupa sračky v domnení, že tým na Obscene zaujmú. Toto je stále poctivá rezničina!!! Až miluješ hore spomínané kapely, tak neváhaj ani na minutku, Za lacný peniaz dostaneš poriadnu, kvalitnú dávku ,starého ,poctivého gore grindu.
Nemôžem nič, len odporúčať!!!!
-Lepra-

BANDZONE

Fôrgiftad "Bränd Generation" 7"EP 2017 (Phobia Records)

Švédsko a punk/HC. Tentoraz sa žiadny death metalový zvuk nekoná,ale pre zmenu sa urobí výlet do začiatku 90 tých rokov, keď asi podobne hrali skoro každá HC/Punk kapela. Bola prlná energie a nasratosti proti systému. Aj toto EP je tematicky zamerané práve na pop punk kultúru a konzumný spôsob života aj punkerov, ktorý sú zväčša len tý víkendový rebeli. Tiež obal je tematicky hodený ako keby do starých PC hier, celkom dobrý nápad a každý starý pařmen to určite ocení.
Hudba je ,ako som už spomínal, takou zmeskou ranného HC/punku,ale tento je o krapet melodickejší, teda taký zaujímavý paradox a mix až niekedy pop liniek gitary s totálnou nasratým vokálom.
Niečo ako starý Totalitär. Myslím si, že od nich je aj záverečná skladba, čo je počítačová 8 bitová muzika,kde asi prehrávajú práve jeden song od nich v inštrumentálnej podobe. Zaujímavé!
Celé EP je na rýchlosti 33, takže je pomerne dlhé (niekto by z toho urobil aj hadam 10 palec).
Dokopy 8 songov nasratého, ranného Punk/HC zo Švédska s zaujímavým desingom. Dobrá vecička!
-Lepra-

BANDCAMP

SORGOTH "Impurity" mc (Sky Burial prod.)

Keby nebol Waldemar zo Sky Burial productions taký skvelý frajer ako je, nikdy by som Sorgoth nepočul, vôbec takúto muziku totiž nesledujem, to sme sa raz koncom minulého roku stretli a on mi strčil do ruky bágel kaziet, CD a LP, že na, na recenziu. To je jeba, v 2017tom!! Sorgoth hneď na prvý omak znejú skvele a i keď to určite nebude ich hlavná inšpirácia a ani kapela ku ktorej ju budú prirovnávať, ja som tam zacítil Midnight Sun, starý, nenápadný fínsky melodický death/black metal, skvelá kapela a moja stará láska. Sám som prekvapený ako sa mi Sorgoth páči, na to že takejto muzike neholdujem takmer vôbec, tudíž to nedokážem k niečomu odborne primachrovať, ale je to melodický, nie surový lež príjemne mrazivý, vyhratý, miestami na môj vkus až trochu príliš, povedzme black metal i keď mne to dosť lezie aj do melodického deathmetalu, ale ký satan by dnes počúval melodický deathmetal, tak to len tak okrajovo aby ste sa toho nezľakli. Furt sa mi do huby tlačia tí Midnight Sun, aj som ich kôli tejto recke oprášil, a myslím, že nie som s nimi úplne vedľa. Dobrá, a klasicky po skyburialsky vymakaná kazeta, z muziky Sorgoth ide presvedčenie, nie je to len poďme-si-zahrať-blackmetal, tie skladby sú, myslím, dobre napísané a počúva sa to jedna báseň.

-RadoKAZ-

BANDCAMP

ISACAARUM "Curbed" 12"LP (Lecter Music agency)

Takže uveďme veci na správnu mieru. toto je reedícia jedného z najzásadnejších albumov už neexistujúcej legendy Isacaarum. Pôvodne tento materiál vyšiel v roku 2000 na CD u Obscene Prod. a svojej vinylovej reedície sa dočkal až po neuveriteľných 16 rokoch. Ale stále lepšie neskoro ,ako nikdy. Nahratý bol v roku 1999 a jednalo sa o vlastne debutový album,keď nepočítame black metalový debut "Die Verwandlung" z roku 1997. Tu sa vlastne týmto debutom zrodil jeden fenomén, ktorý priniesol čerstvý vietor na Českú scénu a z prvopočiatočnéhop ovlyvnenia Impaled Nazarene sa z kapely vykľulo sexuálne komado, plné perverznosti. Dovolím si tvrdiť, že ovlyvnili fakt kopu kapiel, ktoré aj momentálne kraľujú na Českej scéne a to práve vďaka svojej perverznej image. Basovku tu ešte drúzgal ináč Vlakyn (Ingrowing).
Dobrý nápad tento titul, aj keď už bol ľabuťou piesňou vydavateľstva Lecter (aj ked som videl, že znovu sa objavil na scéne) a parádne urobený obal, pravdaže album obsahuje aj bonus v podobe skladby "Perversum mobile", ktorý vyšiel na split kazete s Ingrowing.
Fakt pekná spomienka na túto kapelu, ktorú som ako po ľudskej, tak po hudobnej stránke, mal strašne rád! Takže až chceš vlastniť jeden z míľníkov Českej brutálnej scény, tak neváhaj!!
-Lepra-

Agents Of Abhorrence „Earth.Water.Sun“ (Analog Freaks rec. 2017)

Earth.Water.Sun. je 10 rokov stará nahrávka od austrálskych grinderov Agents Of Abhorence. Čo už písať o starej nahrávke kapely, ktorá momentálne pár rokov leží v prachu nečinnosti? No minimálne to, že táto nahrávka vyšla minulý rok na Slovensku vo vinylovej verzii pod logom Analog Freaks ako jednostranný desaťpalec. Chalani vyrobili 300 kusov a podarila sa im skutočne parádna vecička. Ako prvé ma hneď zaujal obal. Ručná sieťotlačová práca v červeno čiernom a trošku zelenom prevedení dáva hneď najavo, že tu si dal niekto naozaj záležať. Do drážok na priesvitnom vinyle, ktorý z druhej strany zdobí červená ruža, je nasúkaných 13 skladieb za čas necelých 10 minút. Sekundáš mne úplne vyhovujúca. Ani v jednej skladbe nenájdeš jediné hluché miesto a epileptické zvraty ti nedajú vydýchnuť. Vybrať nejakú skladbu, ktorá by vytŕčala nad ostatne je nemožné. Minimálne pauzy medzi skladbami vytvárajú jeden apokalyptický grindový celok. Brad Boatright (From Ashes Rise) urobil pre túto vinyl verziu nový mastering so zvukom ostrým ako britva. V spojení s ostrými rifmi a krkolomnými zmenami rytmu to skutočne reže uši. Myslím že táto platňa poteší nejedného grindového fajnšmekra, pretože je to skutočne precízne a nádherne odvedená práca.

Jan IP

ALTER EGO „Back to the rock & roll“ CD 2017 (Slovak Metal Army)

Juro Hariň pod hlavičkou SMA vydáva rôzne tituly rôznych žánrov. Niektoré ma prekvapili, bo by som nepovedal, že práve toto by mohol on vydať. Medzi tieto tituly patrí aj cd prešovských hardrockerov Alter Ego. Po prelistovaní bookletu plného variácií na tú istú tému a to kapela, mi to prišlo také no... Na môj vkus by stačila aj jedna jediná. Ale šak to neni môj album.

Hudobne je to tiež pre mňa nesúrodé. Chvíľami tradičný hard rock, ktorý nemusím (songy „Restless“, „Back to the rock&roll“, „Back door lover“) a na druhú stranu s modernejšími vplyvmi, ktoré si aj vcelku občas vychutnám. Sem patria napr. „Rear-view mirror“ so silným vplyvom Guns´n´Roses z obdobia „Appetite for destruction“. Je tu vyhrávka na konci v duchu hitovíc ako „Welcome to the jungle“ či „Sweet child o´mine“. Moju pozornosť upúta vždy štvrtá „Who knows?“, ktorá je síce pomalšia, no napriek tomu znie šťavnato a sviežo. Veď už len úvodné sóličko je z tých lepších, hoci, keby bolo len polovičné, bolo by dokonalejšie. Aj spev v slohách posadený nižšie znie lepšie jak typický hardrockový kastrát, ktorý mi dokáže tento žáner vždy znechutiť. “Nobody can touch my baby“ je tiež pomalšia vec, no nesie styčné prvky s predošlou vecou, je svieža, neprepchatá klišé a spevovo nižšie. Skvelá je aj „Rock habit“ v strednom tempe s vyhrávkami ála Iron Maiden, no rytmické gitary v slohách pekne moderne zasekávajú a refrény sú burácajúce akordovky. Veľmi dobre vystavaná vecička. Keby boli ostatné aspoň takéto, album by bol nadupaný po okraj. A celkom dobre znie aj záverečná „Atomic bomb“ s pomalými slohami za zvuku akustickej gitary a zrýchlenými refrénmi s tvrdými gitarami a dobrou vyhrávkou na pozadí. Potom je tam tretia kategória songov, ktoré by po drobných úpravách vliezli do skupiny silno počúvateľných vecí. Titulná vec má ešte síce grády ako prvá „Rear-view mirror“, no jej kvalít nedosahuje. U nej som na vážkach, raz mi sadne, inokedy ju po chvíli prepnem. „Sex machine“ začne funky-gitarou a plus-mínus v tom duchu sa aj nesie. Gitara hojne korenená wah-pedálom má šmrnc. Spevovo v pohode, no zabíjajú ma „žánrové škrekoty a výkriky“, ktoré si spevák nejak stále nemôže odpustiť. „Paralyzed“ je riffmi Black Sabbath a spevom trošku aj Mercyful Fate bez Kingových výšok. Nie je to úplne zlý song, no nesie až príliš veľa odkazov na otrepané mená. „Rock city“ začne klasickým, vcelku masívnym riffom v duchu takých W.A.S.P., len vzápätí sa ozve stupídny text, ktorý by v podaní spomenutých nepôsobil nepatrične (a to by som ho tiež považoval za sračku), no keď vylezie z hrdla chlapca z východného Slovenska... Je to skrátka opäť prestrelené klišé, ktoré bandu zbytočne zráža na úroveň lokálnej zábavovky. Podobné „mačo-zlátaniny“ ma nebrali ani v 14-ich. To, že som popracoval na svojej angličtine mi pri tejto kapele príde ako prekliatie. Škoda, bo hudobne 80-ková záležitosť, ktorá neurazí.

Čiže, ak mám zhrnúť toto cd, asi by som radšej počul 25-30 minútovú osekanú verziu, ktorá by vyrážala dych a bola plná šťavnatej hard rockovej moderny, ako túto takmer hodinovú verziu. No ak to baví kapelu, nie je o čom.

-Majto C.-

bandzone.cz