Pozvánka na
prvé hučanie v novom roku prišla dosť na rýchlo. Tomáš
Cyprus sa nám ozval cca týždeň pred akciou s ponukou zahrať
si v Mariatchi klube v Nitre v spoločnosti Kanadskej
a Nemecko/Talianskej sludge core kapely. Richťo je starý kámoš
a teda zahrať si u neho??? Hocikedy!!!! Chalani
poprehadzujú piatkové šichty a v podvečer už dreme gumy
Radovho Suzuky na R1-ke. V Mariatchi sme okolo pol ôsmej. Na
mieste sú už všetci účinkujúci, okrem kapiel asi tak 10 ľudí.
Takto to vyzerá aj v čase, keď sa pôvodne už malo hrať. Do
pol deviatej sa to tu však zrazu zaplní a môže sa začať.
 |
| STRIKE DOWN |
Ako prvý to odštartujú miestny Strike Down. Hard core trash na dve
gitary bez basy. Prvých 15 minút si ako tak podupkávam, potom ma
to už nebere. Chýbal mi tomu nápad a šmrnc. Vpredu sú však
ohlasy pozitívneho charakteru, spokojný tak môžu byť všetci. Po
nich prišiel náš čas. Zvukár je hneď pri našom prvom kontakte
zmätený a keď sa dozvedá, že bude zvučiť Marekovu pílu neverí
vlastným ušiam.
 |
| SEDEM MINÚT STRACHU |
Potom má nejaký problém aj s Rišovou basou
ktorá mu nešla cez linku, no proste bol z nás trochu mimo. Po
našich klasických siedmich minútach, ktoré som si tento krát
ustrážil vďaka hodinám zavesených na boku, bol doslova hotový.
A to sa Rado ešte celkom krotil, neskákal do bicích ani nič
iné nepováľal okrem seba. Jediná si to odniesla pokrivená
mriežka na mikrofóne.
 |
| HUMANITY IS A CURSE |
Ako tretí nasledovali Humanity Is a Curse.
Taliansko Nemecké trio so základňou v Berlíne sa s tým
vôbec nesrali a vybalili poriadnu dávku mangel crust
kolovrátku s pomalými valivými zmenami tempa. Jednoduché
a úderné postupy v podladenom, poriadne masívnom zvuku
dostali kotol poriadne do varu.
 |
| GREBER |
Na záver kanadské duo Greber.
Minimalistická zostava basa a bicie, obaja tiež striedali
revy, prikúrila pod rozovretý kotol svojou dávkou sludge hard core
s občasnými grind výpalmi. Prevaha pomalých ťažkých
pasáží bola však citeľná. Ich muzika bola o dosť
prepracovanejšia a pestrejšia, taká až mierne pošahaná, čo
je mne nesmierne sympatické. Z obidvoch muzikantov cítiť
bohaté skúsenosti z ich ďalších kapiel (Fuck the Fact, The
Great Sabatiny...) a týmto koncertom mám opäť len potvrdené,
že na to aby sa narobil poriadny humbuk neni treba plný stage. Hneď
ako to ukončia napakujeme vercajk do motora a vyrazíme smer
home sweet home. Začiatok roka teda máme za sebou a neostáva
už nič, len si želať nech to v podobnom duchu pokračuje aj
ďalej.
Jan IP
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára