Vydanie
muziky tejto bandy na
vinyle bola pre mňa udalosť, no prišli iné veci v živote,
tak som sa k tomuto nosiču dostal až s ročným
oneskorením, to však nič neuberá na jeho kvalitách, ani na mojom
nadšení z tvorby na ňom.
Od
úvodných tónov prvej skladby na mňa dýcha jesenná melanchólia,
tanec lístia padajúceho z miazgy sa zbavujúcich
konárov, aby ich s prvým strápeným zvriesknutím Viktora
rozprášil vietor po šírom okolí a ukončil ich súmerné
klesanie k odpočinku na zemi pri úpätí rodného stromu. Vo
vzdušných víroch sa rozletujú všetkými smermi, driapané
poryvmi, vzápätí zas ladne klesajú v špirálach (zbesilá
pasáž v strede, ktorá cez rôzne zasekávačky prejde do
nádhernej vybrnkávanej pasáže ako z pera Sigur Ros). Krásne
nahalované, čisté gitary s neúprosným tepotom bicích
a brnením dunivej basy v pozadí rozochvievajú vnemy
a roztáčajú kolotoč predstáv a prírodných výjavov.
Mení sa intenzita, menia sa tempá, nálady. Tu brnkajú krásne
vzdušné gitary, tam duní salva dvojkopákov a tam zas vrní
mierne skreslená basa. Takmer desaťminútový sled emócií, ktorý
nemá hranice. Žiadny začiatok, žiadny koniec. V závere
gitara ako od Klimt 1918. Motív plynulo prejde do druhého songu.
Opäť krásne nazvučené nástroje šíriace emócie. Po
počiatočnom jemnom kývaní konárov sa strhne víchrica a vzduchom
lietajú drobné úlomky konárov a posledné zbytky lístia
spolu s chuchvalcami snehu. Zlom a na chladnú zem pomaly
dopadajú obrovské vločky. Ticho a pokojne zakrývajú svet.
Pokoj sa mení s nekľudom a energiou. Čisté gitary sú
pohltené burácaním mierne skresleným. Melodiku pohlcuje
intenzita. Iné to nie je ani po otočení platne. Tretí song
rozbehne mierna zasnená pasáž, aby ju pohltilo burácanie gitary
a mohutný virvar bicích a basy, do čoho znie naliehavý
strápený vreskot, ktorý driape dušu na tenké pásy. Ruka
topiaceho sa trčiaca z rozbúrených vĺn, ktoré kropí
intenzívny hustý dážď. Blesky roztínajú oblohu a v
črepoch ich odlesku na spenených hrebeňoch vĺn sa odráža
pominuteľnosť chvíle. Ruka nad hladinou mizne. Burácanie vĺn
pokračuje aj v úvode posledného songu. Rýchle tempo udávané
bicími a neúprosné gitary. Chuchvalce vody padajúce z výšky.
Mraky prelievajúce sa jeden cez druhý. Ich bruchá rozpárané
ostrými vrcholkami hôr vypúšťajú prúdy chladných kvapiek
bičujúcich tváre všetkých, čo nestihli nájsť úkryt. Zima
zaliezajúca pod kožu. Skrehnutá tvár aj prsty na rukách.
Koža vyšľahaná až do necitlivosti. Ani v prístrešku pod
hrebeňom, ktorý sa vynoril z oparu sa teplo nenachádza. Chlad
preniká cez štrbiny medzi brvnami a plazí sa po premočenom
oblečení a slizkej koži. Koža utopenca. Mokrá a chladná.
Dážď neustáva. Stále v hustých závojoch zakrýva svet. Na
kraj padá tma. Chladná a neúprosná. Oči sa zatvárajú
únavou. Telo rozpaľuje horúčka a svet sa rozmazáva.
Nebývam
často konfrontovaný s toľkými obrazmi, ako pri počúvaní
tohto albumu (a to ho teda už počúvam nejaký ten piatok).
Naposledy sa to v takejto miere snáď podarilo Francúzom Oak
s ich inštrumentálnym albumom „Not affraid anymore“.
Skvelo poskladaný a kvalitne zahratý a nahratý album.
Nedá sa vybrať najlepší song, bo len dokopy tvoria silný celok.
Post rock mixnutý s emo či post hardcorom. Na našej scéne je
Shallov isto ojedinelý zjav. Teším sa na ďalšiu nahrávku.
Dúfam, že teraz už si ma nájde skôr ako betón a sklo.
-Majto C.-
1 komentár:
Hello, I know this is crazy but is there any chance at all I could buy now this LP ?
Zverejnenie komentára