Keď sa na internete objavili prvé správy o koncerte Nile v Dubaji počas jari, bol som mierne skeptický, či sa koncert vôbec uskutoční. Počas posledných dvoch rokov sa miestni promotéri predháňali v bonzovaní jeden na druhého a nahlasovaním miestnym úradom, ktorá kapela je satanistická, čo viedlo z zakázaným koncertom Vader, Aborted, Swallow the Sun atď. Situácia sa začala mierne zlepšovať v tomto roku, keď sa v Dubaji objavili Defeated Sanity z Nemecka (ktorých som však zmeškal kvôli pracovnej ceste v Ázii). Naštastie tentoraz si konkurenční promotéri dali pokoj a Nile mohli v Dubaji vystúpiť.
Na plagátoch bol čas začiatku o 18:00, ale do klubu som prišiel až okolo 20:00 - chcel som sa vyhnúť úvodnému supportu z Egypta, ktorých hudba ma moc pri počúvaní na youtube neoslovila. Avšak po príchode do polozaplneného klubu som zistil, že plán mi nevyšiel a budem musiet vytrpieť oba supporty. Z bohatého výberu čapovaného piva som sa rozhodol pre Fosters a pomaly sa začal okukávať. Moc známych medzi miestnou metal komunitou nemám, ale počas vystúpenia Scarab sa objavil Sepp (ex-Despise, Heaving Earth, Imperial Foeticide) a par facebook friends zo Syrie a Indie, takže o zábavu bolo postarané. Klub sa plnil stále viac, horšie to bolo s hudobnou produkciou, ktorá znela ešte horšie než na youtube. Prvý support a nie a nie skončiť. Klávesový a melodický death metal, navyše nezohratý s krívajúcim bubeníkom…
Ako druhý support sa predstavili Nervecell, miestna UAE kapela. Kvalita šla prudko hore, čo sa však nedá povedať o zvuku. Zahuhlaný a nevýrazný sound dal vyniknúť sólam gitaristov, avšak to bolo všetko. Príliš sebavedomý frontmen ťahal kapelu k thrash metalovým vodám, hudba zniesla prísnejšie kritéria agresívneho thrash-death metalu, ale po troch songoch som sa radšej venoval pivu a čakal na koniec. Naštastie ich set bol kratší, než u prvého supportu. Klub sa ešte viac zaplnil a nadšenie a podpora domácej kapely boli veľké.
Cez 350 fanúšikov v dobrej nálade už čakalo na americký Nile. Pred koncertom som sa snažil napočúvať ich novšiu tvorbu, ale stále som sa vracal k debutu “Amongst the catacombs of Nephen-ka”, ktorý ma pred pár rokmi rozsekal na sračky. Po cca 30 minútach chystania a prestavby pódia to prišlo… zvuk bol parádny, Mr. Kollias za bicími to úplne rozsekal a bolo fascinúce sledovať jeho flegmaticky zahratý náter. Zvyšok kapely nezaostával a kapela predviedla absolútne profesionálne vystúpenie, zjavne vo veľmi dobrej nálade za euforickej odozvy fanúšikov. Aj keď nepatrím ku skalným fanúšikom tejto skupiny, prišiel som si pri priereze tvorby na svoje. Set nemal slabé miesto, všetko znelo ako malo a nenudil som sa počas celého setu. Takto si predstavujem vystúpenie legendy. Hodina rýchlo ubehla, zakončená kultovkou Black Seeds of Vengeance a hromadným skandovaním refrénu celého klubu. Zimomriavky.
Treba dúfať, že v Dubaji sa scéna znormalizuje a na jeseň by sa tu mali objaviť Kraanium a Devourment (plus nejaké melodické metal skupiny, ktoré s radosťou odignorujem :D)
forensick
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára