Malofatranskí
nihilisti vrhli v lete min. roku na svet novú sedmičku
a spravili to opäť štýlovo. Klasická dvojpoložková
45-otáčková záležitosť, vrátane (k tomuto formátu v minulosti
náležitého) väčšieho stredového výseku a tradične
jednoduchého obalu, na ktorom ale netradične namiesto Dášových
linorytových motívov dominuje foto bandy.
Po tejto stránke vsjo jásna.
Hudba
sa nesie tiež v najlepšej tradícii tohto horského ansáblu.
Surová a drsná,
ako ju máme radi. Vždy, keď dokola vrcím túto placečku, trochu
mi je ľúto, že obe tieto šupovice nedoplnili dvojicu songov na
splitku s Cheap Talk, bo okrem toho, že boli nahraté
v rovnakom termíne, dopĺňajú ich aj hudobne. Najlepšie je
to počuteľné vždy, keď si po splitku hneď pustím tento
„singel“. Drsnú jazdu „Ancikrist“ a divokú „Tokyo
hotel“ tu vystrieda miernejšia „Keď zvoní kosa“ v strednom
tempe, s najmelodickejším refrénom v doterajšom
pôsobení kapely. Teda, aspoň podľa mňa, dostať to z hlavy
býva niekedy problém. Riffy sú tu skvelé (povedal by som, že až
Korbeľovsky rockové)), búšenie bicích k nim náležite
uspôsobené (rýchlejšie stredné), skrátka hitofka jak sa patrí.
Na druhej strane potom striehne „Čistý hnev“, celý hodený na
sever. Po fujavici v intre sa ozve blackmetalová gitara
podporená rýchlou dvojšlapkou a už sa ježia chlpy na
zátylku. Rytmičák pomaly usekáva tempo a atmosféru umocňuje
melodická vyhrávka druhej gitary. Parádne načernalý je potom aj
refrén s klepačkou a havraním škrekotom. Celkovo je
Čistý hnev viac trú bľek metál jak pank, ale parádny.
Tradične
som spokojen, no
nenaplnen. Mám málo, furt mám málo. Asi by to zas chcelo dlhší
matroš.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára