Tento výlet sme už plánovali dlhšie a raz nám už nevyšiel. Ani sme neverili, že by to mohlo klapnúť. Predstava, že idete do úplne pre väčšinu kapiel neprebádaných vôd, dostanete tretinu cesťáku a bohvie ešte čo sa môže prihodiť. Aj keď náš bubeník Miro je už starý matador a Rusko má prejazdené círom cárom ešte s kapelou Sanatorium.
To, že s peniazmi nevyjdeme, sme vedeli už vopred a boli sme ochotný doplatiť, horšie bolo, že vlastne mojou nedbanlivosťou sa to predražilo ešte viac. Nikdy si nevybavujte víza tak, že sa na to nesústredíte na 100%. Ja som to robil s telefonom na uchu v práci, počas práce. Vznikol taký paradox, že naše víza končili o deň skorej, než bol náš odlet domov. Takže sme hútali už všelijak a najsmelejšia verzia bola, že v nedelu večer sa odbavíme na letisku Vnukovo a potom prečkáme do pondelka v bezcolnej zóne. Nakoniec po brúsení nervov som musel kúpiť ešte raz lístky, jednosmerné na nedeľu a to du Budapešti. Poviem pravdu, keď som videl ako to na Vnukove funguje, tak som bol istý, že ten plán prečkať v bezcolnej zóne by nám neklapol nijak. Proste na mieste kde na každom rohu stojí policaj, policajtka, a na ceste od dverí do lietadla sme absolvovali asi 5 kontrol, by to po všetkej počestnosti a našich smelých pováh, proste nevyšlo!
V piatok sadáme s Mirom do RegioJetu Nitra-Blava za 2 eu na osobu (káva a noviny za 1 eu v cene). A pýtam s atu, ako je to možné? Asi neživia trojposchodovú budovu plnú darmožráčov.
Vyzdvihujeme si víza na firme a dáme si obed. Srandujem, že najedzme sa, je to možno posledný krát, tak som ani nevedel, že v mojom prípade tomu tak aj bolo. Presum mestkou na letisko a prvý pivo v letiskovom pube.
 |
| Smelý junáci sa posilňujú, legálnými drogami |
Následne si vystojíme kilometrovú radu na náš let a presunieme sa do bezcolnej zóny. Flaša becherovky (najlacnejší artikel v duty free shope) nám má ešte spríjemniť chvíle. Nemali by sme ho technicky vzato brať na lietadlo ale nám sa to podarilo a veselo sme si ho tam popíjali. Je vidieť že sme u Ruskej leteckej spoločnosti. Ihneď po vzlietnutí zaspávame a budíme sa nad Moskvou, kde už tma jak v riti a leje ako z krhly. Vybavujeme sa asi trištvrte hodiny. Dlhé rady, milion policajtov na každom kroku. Je to naprd keď si pomyslím, že miesto tej flaše becherovky by som na palubu dostal malú atomovku. Verte mi , že necestovalo sa nám príjemne s týmto pocitom.
Konečne na letisku a za desať minut mi už volá Dimitry (Coyot), ktorý celú túto párty organizuje. Ja viem o tomto chlapíkovi sa popísalo dosť aj o tom ako je v riti s alkoholom a je neschopný, no nemôžem povedať krivého slova na neho. Dodržal všetko presne, ako sľúbil a celý čas bol úplne v pohode. Privítame sa a okamžite nás fotí, ako dôkaz že sme tu a zavesuje na net. Rusi nepoužívajú moc Facebook, majú nejakú vlastnú verziu, ktorej meno som si nezapamätal. Sadáme do vozu a hor sa do Zelenogradu. Cesta cez upchatú, upršanú šesťprúdovú diaľnicu, nevzbudzuje moc pozitívnej energie v nás. navyše Dimitryho jazda sa skôr podobá jazde typu, kto z koho, šialené predbiehačky, v jednej ruke v kuse mobil, do toho strašná muzika z CD, ktorá znela, ako keby ste pustili dve nahrávky naraz a snažili sa v tom sa nejak orientovať. Poprosil som ostatných, že keď budem chceť raz niečo takéto hrať, nech ma radšej zastrelia.
Dorážame na miesto určenia v Zelenograde, čo je vlastne klasický pub na Americký štýl, celý z dreva a s tou správnou cool barmanom a pravdaže správným pivom. fakt som bol prekvapený. Bolo to nejaké pivo na štýl Ipa z nejakého miestneho malého pivovaru. Paráda. Plac malinkatý, vstup zadara a na mieste cca asi 70 ľudí. Kapely čakali na nás a už sa našim príchodom začína. Je pomerne dosť neskoro už a majú hrať naštastie len štyri kapely. Všetko pravdaže gore grind veci. ja kecám s ľudmi, dokonca podpisujeme fotky! Naštstie dosť ľudí tu kecá po Engelsku,takže v pohode. Dokonca sú tu aj chlapci z Purulent Jacuzzi ktorý pred asi 6 rokmi boli u mňa v rámci ich Európskej tour.
 |
| DISINFECTION |
Konečne nastupujeme a hrá sa na kombá, čo je ešte v celku v pohode. Hráme na požičané nástroje, kedže sme si ich nemohli sem priniesť, ale všetko je v pohode. Ľudia sa aj naštartujú aj besnia, no všeto je v pohode. Dokonca pridávame. Po našom sete balíme caky paky a ideme na byt k jednému páriku. Z jedného párika sa nakoniec vykľuje párty asi 7 ľudí v garsónke. Osobne už nepijem asi pol roka, Je pravda, že si pivo raz za čas dám,ale už nie som posadnutý démonom, ako voľakedy. ale nevypiť si vodku v Rusku, to by mi po smrti v očistci asi neodpustili. Dávam si pár pohárikov a v momente ma zalamuje. Už niesom zvyknutý na toto tempo a moji o desať rokov mladší rovesníci z kapely, trúbia do rána.
 |
| neviem čo k tomuto napísať |
 |
| Miro to hrá na ryby |
Ráno sa budím so silnou potrebou na WC a okolo seba vydím mrtvoli. Naštastie som vychytil ten najlepší flek na spanie, lebo som zaliezol prvý. Zombíci sa prebúdzajú a opicu riešia ďalšou opicou. Pokračuje sa ďalej. Čas ubieha a mi sedíme v garsónke hráme GTA5 a pijú. (ja len občas pivko). Na moje naliehanie, že keď som už vysolil jednu priemernú výplatu na tento výlet, aspoň chcem vidieť Červené námestie, ktoré je vzdialené stále viac a viac pri pohľade na stále viac a viac ožratých súputníkov. Cca niekedy o piatej poobede konečne vyrazíme z bytu. Zastavujeme sa ešte pre pivo a ja nachádzam Ipa pivo, okopčené od Mikkelera. Chutí strašne.Ideme mestkou a potom na klasický vlak. Najlepšie spoznáte kultúru národa, keď si zacestujete na klasickom medzimestkom vlakovom spoji. Tento vyzerá fakt strašne a páchne ako všetko aj u nás, po šťanke. Šialene hrkoce ako železná bedňa plnú šróbov.
 |
| Propect Mira (nie toho hore) |
Konečne v Moskve. Šlapeme pešo ešte asi hodinku a sme už fakt unavený. V klube sme o siedmej večer a po už je tma a mi sme ešte neboli ani na námestí. Burcujeme sa a deviatej máme hrať. Srať to, ide sa na námestie. Zase presun pešo a potom dlho, dlho metrom. Prestupy, prestupy. Dokonca sa stihneme aj stratiť jeden druhému. Naštastie sa jedna baba podujme nás sprevádzať,takže sme si uvedomili, že sami by sme tam v živote sa nedostali.
 |
| Kapela práve zistila, kde sa nachádza.Preto ten výraz tváre. |
Stojíme na námestí z ktorého dýchy história, ale je to tu ešte vysvietenejšie ako samotné Las Vegas. Postavím sa na kamene, kade pochodovala porazená Paulusova 6 armáda a obsrala cestu, lebo im predtým dávali na obed polievku, ktorá im mala spôsobovať sračku. Teda budili dojem, že sa posierajú od strachu zo Sovietského víťazstva. V tomto sú Rusi, uznajme fakt dobrý. Osobne mám z ich zmiešané pocity. Cestovanie metrom nám spríjemnil policajt, ktorý s ana nás len tak zavesil, lebo nás počul kecať po Anglicky a moc sa smiať. potom jeden nevrlý občan nás vyľokťuje v metre, že mu zavadzáme a melie a nadáva nám po Rusky. Naša sprievodkyňa to len komentuje vetou "Toto je Rusko dnes".
 |
| Leprova druhá armáda |
Pokocháme sa v dave šialených turistov s vyjebanými selfie tyčami, kúpime pár suvenírov a pádlujeme na metro späť do klubu. Cesta dlhá, zase prestupovania, šľapanie a dorážame tak, že Dimitry nám povie, po tejto kapele idete vy. Uf. Som úplne vyčerpaný, ale dokážem to ešte po toľkých rokoch , veľmi dobre zakrývať.
Požičivame si nástroje a nalietávame na pódium. Klub Mona je klasický disko klub, dvojmetrové pódium a šesťmetrový vyhadzovači a miesto pre asi tisícovku ľudí. Vo vnútri toho moc nie je, niečo okolo možno stovky a v takomto veľkom klube sa to dosť stratí. Dosť sme z toho trocha vyjavený, no odpoveď je jednoduchá. Veľa ludí si to proste nemohlo dovoliť. Ale to vidieť na každom kroku, priepastné rozdiely. Buď ste kurva bohatý,a lebo chudobný.
 |
| ABORTION monaclub |
Ćudujem sa ,ale ani naši včerajší hostitelia neprišli a tak isto plno ľudí zo včera tu chýba. Každopádne ideme na doraz a ja už na konci doslova lapem po dychu. Koniec v pohode, aplauz, pohoda. Zvalujem sa v backstage a nedokážem už ani len hovoriť, lebo som si statočne odpálil hlasivky. Zato Miro ide aj s Liborom na 100%. Darmo, majú o desať menej ako ja. Miro vo svojej exesistickej show dokonca zasadne za bicie jednej kapely, ktorá to valí len s jednou gitarou, automat, dva spevy. (Sorry, nezapamätal som si názov). Ja som to ani nezbadal, len Libor mi vraví : "Pozri
vedel si, že Miro hrá aj v jednej Ruskej kapele?" "Čo???, kde??", "Pozri na podium". až mi
 |
| Nenásytný Miro búcha v ďalšej kapele. |
gamba ostala vysieť. Najprv som nechápal , potom som sa zorientoval a smial sa ako debil. Ináč vačšina kapiel ťažký goregrind, automaty, dva vokály,ale pre mňa žiadna žánrová pestrosť. Všetko v jednom štýle. Neviem, keby som robil fest, tak to trocha asi pomiešam, ale asi oni vedia, čo je dobré.
Na INTERNAL BLEEDING som sa docela tešil. Nechcem vidieť tieto kapely na festivaloch, to serem.Klub ukáže skutočnú silu kapely a poviem vám, aj ukázal. Nie nadarmo je toto legenda, ukázala to na plné guľe!!! Kurva zaduneli ako hrom. A nie len popri kilečkách, aké dokážu len
 |
| INTERNAL BLEEDING |
len oni, urobili aj poriadnu show. Energia z nich kypela na kilometre. Dokonca si pozvali na podium každého, kto stál v predu. Boha, bolo to živelné ako hrom a klobúk dole. Ich prvé demo som počul niekedy na začiatku 90 tych rokov a odvtedy sú stále super. Zvuk ako víno, veď za mixom sedel starý vyšedivený rocker, ktorý zjavne mal úplne pod kontrolou všetko a Libor sa k nemu priplychtil a zasypával ho otázkami. Po koncerte pravdaže kecáme, občas šplechneme pivo (ináč strašne hnusné, niečo ako u nás tie Hnojekeny). Dohrá posledná kapela a lúčime sa a fotíme . Dokonca prichádza chlapík z Noo Breed Records, ktorý nám spoluvydával naše splitko so Sram a prinesie pár kópií. Na otázku, kde sú Sram, mi odpovedá, že v meste ,ale nemajú prachy na túto akciu a ani on nemá. Stojí len vonku s priateľkou a neide tiež dnu. Nechápem. Odoberáme sa taxíkom na byt jedného maníka,ktorý chová doma ploštice. Ano ploštice. Ja ihneď zalahnem a spím spánkom spravodlivým. Budí ma až ráno Dimitry, že nás zoberie na letisko. každý už je hore, len aj spím. Boha tam, asi začnem zase piť, vydržal som vtedy viac. Cesta na letisko prebieha v tichu. Ja nemám hlas a chlapci sa boja hovoriť, lebo by sa vygrcali ihneď. Lúčime sa s Dimitrym a ešte raz ďakujeme za akciu.Na letisku si myslíme že máme veľa času ale chyba lávky! Kontrola na každom kroku, nekonečné rady, pečiatky, kokotiny, buzerácia. jaaaj. Ledva stáíhame bus, ktorý nás vezie k lietadlu, nastupujeme posledný. Smrdíme a vyzeráme podozrivo. Okamžite po vzlietnutí zaspávame a budíme sa až v Budapešti. Vystupujeme a asi pol hodinku len tak čumíme, lebo netušíme, čo ,ako, kde a prečo? Smer Keleti, bereme taxík. starší pán taxkár len sťahuje v kuse okná, veď páchneme statočne. S hrôzou zisťujem, že som dva dni nejedol, len také somariny, ako ovocie.Uf. Horšie je že nikde nestojíme, lebo z taxíku rovno nastupujeme do vlaku a v Nových Zámkoch rovno prestupujeme zase. Doma som už tak hladný, že mi klopú oči.
No a dojmy z Ruska , keď sa ma opýtali na ne? Všetko je tam kurva veľké. Vrátane 25 poschodových barákov na bývanie. Scestovaný Miro mi tvrdí, že mu to pripomína Čínu. Že by?
-Lepra-
Fotky -Lepra, Libor-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára