DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

utorok 4. októbra 2016

OMHS – (Hibakusha, Sheeva Yoga, Abortion, The Wilderness) - 24. 9. 2016 Bratislava, Fuga


Krásna sobota. Tradične pracovne strávený deň ukončený výletom do metropoly za účelom zábavy na koncerte obľúbených bánd. A že sa ich zišlo v jednej chvíli na jednom mieste neúrekom. No kým sme sa dostali k samotnej produkcii, čakalo nás prekvapenie. Mesto upchaté jak hrubé črevo po mixe tmavej čokolády so živočíšnym uhlím. Asi hodinu sme sa točili po kadejakých uliciach i uličkách, parkoviskách i iných odstavných miestach, kým sa mi podarilo odstaviť v temnej uličke na konci sveta. No naša odysea ešte nekončila, bo v ceste nám stála trasa nejakého behu večernými ulicami. Tým sa čiastočne vysvetlila absencia parkovacích miest. Do Fugy sme dorazili utrmácaní a zničení polhodinku po avizovanom začiatku akcie, no trnaváci zatiaľ len ladili inštrumenty a Bibo medzi nimi pobehoval s káblami a inými vecičkami.
THE WILDERNESS
Okolo 22-ej z pódia zazneli tóny trnavskej trojice THE WILDERNESS a tí do nás nemilosrdne nabušili množstvo nových songov, ktorým predchádzalo Denisove rozobranie ich odkazu, chvíľami zábavnými, no vždy vypointovanými príhovormi v rodnom nárečí, čím sú trnaváci známi. Pre mňa sú známi aj stúpajúcou kvalitatívnou tendenciou ich tvorby. Novinky ma chvíľami nechávali s ústami dokorán. Predstavte si mix Archbishop Kebab bez dychovej sekcie, Zabloudil z polovice 90s, NoMeansNo a nejakých tých grind-punkových záležitostí a to je len velice hrubá a neotesaná predstava, akým smerom sa sunie aktuálna tvorba tria. Jasné, že zazneli aj staršie songy, aby si naše pocuchané zmysly odpočinuli od prívalú novostí, medzi nimi „Ples“, „Hrob“, „Čas“, či moja favoritná „Rešpekt“. Skvelý set, ktorý otvoril tento čarovný večer.

Do iného súdka načrelo ďalšie trio, tentokrát spod Zobora, konkrétne ABORTION. Ich grindcorový valec, zrovnáva všetky nezrovnalosti sociálne i politické. Príhovory pánkov za mikrofónmi sú tiež povestné svojou všeobecnou veselosťou a spestrili aj tento večer. Naživo som mal Abortion rád už dávno, no minimálne odkedy prešli na slovensky spievanú tvorbu, dostala ich produkcia aj punc osobitosti a nie je to pre mňa len ďalšia grindová banda. V playliste sa objavili ako staršie veci („Bomby na Nitru“, „Give me leader“ či „Heavy mental“), tak aj z novšej proukcie („Otrávený buď naveky“) ako aj povinný, rokmi vypilovaný cover od Napalm Death. Ďalší set, ktorý potešil hudobne aj hovoreným slovom. Nikdy neomrzí.
SHEEVA YOGA
Potom som sa úplne zakecal s rytmikou Hibakusha, že som vďaka tomu v podstate odsledoval set ostravských SHEEVA YOGA len tak na pol ucha a štvrť oka (bolo by aj viac, no bríle som zabudol v aute na palubovke, tak som toho zozadu moc na pódium nedovidel), no nohou mi trepalo aj tak riadne. Ich fastcore je naživo skrátka nálož riadne výbušná. A sety sú intenzívne, energické a krátke. Nabudúce si ich budem musieť zas pozrieť zblízka, bo doteraz sa mi ich sety vždy velice pozdávali.

Ako poslední sa pred publikum postavili orlovskí harcovníci (a jedna harcovníčka) HIBAKUSHA. Ich mix grindu a crustu mi robí dobre v sluchovodoch už nejaký ten čas, tak som sa tešil, že si to opäť raz vychutnám aj naživo. A že to teda bola šupa. Nehorázne masívny príval zhmotnenej energie, čo sa na mňa valil z toho dymu na pódiu, ma obalil jak nedeľný šnicel, no predtým ma ešte riadne naklepal. Už len švacnúť na masť a poriadne vypražiť. Opäť zaznel prierez tvorbou (na moje potešenie aj hojne vecí z albumu „Pandora“), kde nechýbali ani záseky zo splitka s Hiroshima Nightmare. Zvuk bol úplne šťavnatý a ostrý, vokálne tiež pekne chorobné duety Havla s Blankou, že by im hociaké popstáre závydzely. Ostatne, zvuk celého večera bol velice vydarený (šak vieme, kto vrcel knoflíkmi).

Keď v klube znelo už len pískanie v mojich ušoch a svetlá sa rozsvietili, doba už bola pokročilá, i usúdili sme, že zrelá na návrat k domovu. Ten prebehol tradične nekomplikovane a bezzávadovo, tak je zbytočné ho spomínať. Zhrnutie večera: napriek náročnému a nervóznemu príjazdu sa vďaka produkcii všetkých zúčastnených kapiel zmenil v riadne šťavnatý a výživný zážitok, aké sa zadaria len raz za čas. Kto nebol, nech sedí na riti aj nabudúce a v starobe spomína aké to bolo skvelé presedieť všetky večery za kompom abo za pivom kdesi v putyke.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: