Tvorba tohto
jednočlenného projektu ma oslovila na splitku s krajanmi
Vestiges, tak bolo viac než isté, že tento dvojalbum musím mať.
No ani tá trojskladbová ochutnávka zo splitka ma dostatočne
nepripravila na to, čo dostanem tu...
Atmosféra
jesenného podvečera, kedy sa slnko
skrylo za vrcholkami hôr a tma sa pomaly šíri pomedzi hustnúcu
hmlu a zakrýva farebnú pestrosť stromov. Sladké sláky
a preludovanie gitary za doprovodu žblnkotu akustickej gitary,
nás odpútajú od reality dní a unesú naše myšlienky kdesi
do hôr. O tom je celý prvý, inštrumentálny song „Tamarack´s
gold returns“. Na prechádzku chladným severom nás odvedie až
nasledujúca „Into the north woods“, kde sa prepletajú melodické
gitarové vyhrávky s ostrými doprovodmi a neľútostným
klepotom bicích, skrátka severský, melodický black metal jak
z partesu. Titulná „Autumn eternal“ sa spočiatku nesie
v pomalších, melodickejších tónoch, ale ani tu nepríde
skrátka rýchlosť a agresívny prejav. Austin Lunn to má
skrátka v hlave pekne zrovnané a ponúka nám všetky
druhy temných emócií v jednom celku. No mojím obľúbeým
kusom je až nasledujúca „Oaks ablaze“, ktorá vyštartuje
rýchlou pasážou, pri ktorej si spomeniem na dávne 90-te a Dark
Funeral a počiatky Marduk, no aj v tomto songu dostanú
priestor aj pomalšie pasáže s hutnými sekanými gitarami, či
vybrnkávaním. Lunn je náladotvorca jak sa patrí. Podobne
nekompromisne odštartuje aj druhá platňa songom „Sleep to the
sound of the waves crashing“. Parádne časti a kvílenie
vyhrávkovej gitary pod brutálnym tempom a záhrobným
škrekotom, po ktorej sa objaví hutná krátka pasáž jak od Edge
Of Sanity z Crimson-u a zaznie vyhrávka čela s violou
akoby z iného sveta, aby boli vo chvíli, keď to najmenej
čakáte, zmetené gitarami a guľometnými bicími. „Pale
ghosts“ sa nesie tiež v duchu rýchlosti a brutality, no
melodická vyhrávka klávesov a gitary je vtieravo chytľavá
až to bolí. No najväčšie prekvápko príde až v jej druhej
polovici, keď sa po jemnom vybrnkávaní ozve atmosferická pasáž
jak od Opeth s čistým, hlbokým spevom. Absolútne najväčšou
lahôdkou je pre mňa song „A superior lament“, ktorý po pomalom
hutnom riffe v úvode vytiahne gitarovú vyhrávku a growl
hosťujúceho Petri Eskelinena, že mám dojem, že počúvam Depresy
v období pred vydaním „Sighting“. To všetko prestriedané
rýchlymi black-vyhladzovákmi a v strede ďalšia
atmosferická pasáž z čistým spevom, ktorý tu tiež
obstaral Petri. Toto je silná kombinácia Edge Of Sanity, Hypocrisy
a Katatonia. Potom to celé zavalí doomové riffovanie a pomalé
valivé bicie. Tlačia nás ku koreňom stromov a dusíme sa
tlejúcimi zbytkami flóry. Po chvíli zas besnenie a opäť aj
stredné tempá, pasáž strieda pasáž, menia sa tempá, intenzita,
len mrazenie v chrbtici zostáva stále rovnako silné.
Absolútne dokonalé. „The wind´s farewell“ je potom už len
jemnou rozlúčkou, obzretím sa k horám predtým ako sa
vrátime do civilizácie. Posledný pohľad na pestré jesenné farby
lesov, posledný hlboký nádych, ktorým sa s nami rozlúči
chladný horský vzduch. Posledné zaškriekanie kane kdesi na
oblohe....
Od istého
času som na black metal velice fajnový, no tento, čo predvádza
tento americký maniak mi robí dobre a nechám sa ním často
a rád unášať do vzdialených krajov...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára