MONSTRONOMICON – Metal si nevyberá, Martin Lukáč (Hellhand 2014)

V tejto krajine nevychádza extra moc kníh, ktoré by stáli za zmienku a už vôbec nie takých, ktoré by sa priamo týkali aj veci, o ktorých je tento blog. Presne to sa stretlo v tejto 400 stranovej výpovedi jedného človeka. Výpovedi o svojom živote s hudbou, scénou, výpovedi a scéne a hudbe, výpovedi o dobe a ľuďoch. Výpovedi človeka, ktorý sa v scéne dlhé roky aktívne pohyboval a spolutvoril.

Martin mal vždy skvelý štýl písania, tak som nemal extra problémy s tým, aby som sa prelúskaval týmto spojením rozprávania s faktografiou košického (a celkovo východoslovenského) nielen metalového podzemia. Čítalo sa mi to dobre možno aj preto, že veľa z tých udalostí som vtedy zažil aj ja, na mnohých akciách sme sa stretávali, či obchádzali a každý na ne máme svoje spomienky. Pri čítaní Martinovho popisu niektorých vecí sa mi v hlave objavovali vlastné spomienky a bolo to vcelku zaujímavé znova takto cestovať časom a vyťahovať dávno prachom zapadané veci. Niektoré „vtipné“ historky mi neprišli až tak zábavné, ako isto prídu priamym účastníkom, či ľuďom, čo ich poznajú, no v rámci textu nepôsobili rušivo. Nasmial som sa pri čítaní aj tak dostatočne. Navyše som sa dodatočne dozvedel niektoré predtým netušené súvislosti niektorých udalostí. Ešte veľmi oceňujem, že sa nevenoval len vlastnej kapele a svojím činnostiam, ale sa pekne rozpísal o všetkých dobových kapelách a miestnej scéne ako celku. Skrátka, táto kniha rozšírila moje povedomie o tej košickej. Myslím, že okrem pamätníkov, má čo ponúknuť aj mladším ročníkom, bo faktograficky je skutočne riadne nadupaná. Z mojej strany absolútna spokojnosť.

Neviem, či sa ešte niekde táto kniha dá zohnať, no ak ju niekto chce, cestu si nájde.

-Majto C.-