V Žiari
nad Hronom to opäť zas dunelo, zem sa triasla a s pod jej
povrchu sa ozývalo škrípanie gitár, rachot bicích a besný
rev. Táto akcia bola ale tak trochu iná, výnimočná oproti
ostatným. Je to totižto už 15 rokov čo sa v tomto maličkom
a nenápadnom meste plného smogu z tavenia hliníku robia
koncerty toho najextrémnejšieho razenia. Koncertov tu za toto
obdobie bola odhadom, cca, plus
CHEAP TALK |
mínus (nemyslím tým tú akože
punk rock kapelu), baj očko, asi tak, hore dole stovka na ktorých
hrali moje ale samozrejme aj tvoje obľúbené kapely z celého
sveta, Amerika, Japonsko, Austrália, východná Ázia, celá Európa
a ak sa Rišo dozvie o nejakej poriadnej rúbanici
z Antarktídy, tak je len otázkou času, kedy tu bude hrať aj
táto haha. Vystriedalo sa tu niekoľko podnikov a krčiem kde
sa akcie konali, ale v podstate po ukončení skvelého
smradľavého Škandálu (kurva fix to boli skvelé časi) sa nejaké
stabilné miesto už nenašlo a miesto koncertov sa tak stále
mení. Na chvíľu sa objavila výborná 84-ka, kedy sa začalo
blýskať na lepšie časy a pevne som veril v jej dlhšie
trvanie, ale nestalo sa. No ale vrátim sa zo sveta nostalgie
a spomienok späť do reality. Tento výročník bol plánovaný
tak, aby sa tu stretli kapely a ľudia, ktorý tu so scénou
vyrastali a starnú s ňou od začiatku až do teraz. A to
sa viac menej aj podarilo, aj keď úprimne som čakal o dosť
viac kotŕb, čo by si prišli zaspomínať na staré časy. Tí
ktorým sa nedalo prídu možno nabudúce, Tí ktorý sa na to
vydrbali tak sa určite vydrbú aj nabudúce a Tí čo prišli, tí
sa bavili, pili a húlili čo im sily stačili a som
presvedčený, že nikto neľutoval čas strávený v tejto na
pohľad pochybnej spoločnosti. Piatková dušičkovská, pre niekoho
halloweenska noc sa ponorila do hustej hmly čím vytvorila temnú
záhrobnú atmosféru ako stvorenú pre metalovú akciu.
THE PUBLIC |
V podzemí
kulturáku sa to hemží samými známymi tvárami, čo ma vlastne
ani neprekvapuje. Vždy tu vládla príjemná rodinná atmosféra
a inak tomu neni ani tento večer. O úvodný výstrel sa
postarala a do skoku zahrala sereďsko šalianska eskadra Cheap
Talk.
Je to pomerne mladá kapielka so starými xichtami v zostave.
Predviedli energickým, rýchli old school hardcore, s krátkymi
sypačkami bez zdržovania a zbytočných naťahovačiek.
Obecenstvo je však ešte trochu tuhé, ostýchavé alebo málo
podgurážené. Toto je nevýhoda prvých kapiel, ale čo už, niekto
to začať musí a Pipovci pripravili úvod ako má byť. Rúbe
sa hneď od začiatku čo je dobre. Kecám, hulim a ani si
nevšimnem, kedy to rozbalili staro trashový mladíci
RADIATION |
Radiation.
Keby sa títo chalani narodili o 20 rokov skôr o Tublatanku
by nikto ani len nezakopol. Aj keď zvuk je trochu plešťavý
a muzika občas zakolíše, má to gule a silu odrhnutého
kontajneru s toxickým odpadom. Tretí v poradí sú dobre
známi kysučania The
Public.
Len tak mimochodom The Public tu v žiari hrali na prvej akcii
pred pätnástimi rokmi a tak ich pozvanie nebolo čisto
náhodné. Na úvod sa trochu viac hrali so zvukom, ale oplatilo sa
pretože v momente ako spustili sa zrkadlovka začala otriasať
v základoch. Hutný a silný zvuk spolu s ich
svojským hardkórom dával pecky do palice a aj vpredu to už
začalo ožívať, hroziť a metať sa. Táto kapela dozrela do
skvelej formy a nepamätám si dlhšiu dobu, že by zahrali nejaký
slabší koncert. Na záver zaznieva hitovka dvanásť hodín a ja
som maximálne spokojný.
REPUKED |
Po Publicu nastupuje prvý zahraničný
hosť, švédsky metloši Repuked.
Na obscene minulý rok zahrali totálne našrot a aj tak úplne
peckovo a tak som bol teda zvedavý ako im to pôjde v menšom
priestore. A veruže som dostal to čo som čakal. Klasický
hnilobný death metal ovplyvnený starou érou kapiel ako Repulsion,
Autopsy alebo Pungent Stench. Pomalé valivé rytmy striedajú svižné
vypalovačky a dav začína šalieť. Jedného rozvášneného
jedinca musí majster hluku Bibo rázne skrotiť, pretože hrozí že
mu svojím nekontrolovateľným besnením porúca PAčkové bedne, čo
by určite nebolo príjemné. Všetko sa vyrieši behom pár minút a
chlapčisko je zrazu krotký ako baránok haha. Cez pauzu mi to nedá
a idem sa pozrieť do hlavnej sály kulturáku, kde to vo
„veľkom“ štýle rozbalili Rammstein revival. Uffff....k tomuto
tu sa radšej nebudem vyjadrovať, aby ma náhodou neobvinili
z ohovárania.
NECROFILTH |
Vydržím jeden a pol pesničky a vraciam
sa späť do podzemia k rodine. Stíham to len tak tak.
Nekrofilth
sú
už nazvučený a pripravený na svoj hnilobou napáchnutý set.
Zac, ktorý tu bol pred pár rokmi s Nunslaughter vyzýva ľudí pred
ním nech idú bližšie, no po tom ako sa skoro nik nepohol si
posúva svoj mikrofón ala Lemmi priamo pred tváre v prvej rade
a spúšťajú svoj punkošovský priamočiari trashing death
metal. Toto je vážne sila!!!!!! Ich skladby znejú na živo ešte
lepšie ako z nahrávok. Parádne, špinavé, chytľavé
a jednoduché postupy s kurevsky silným nábojom. Zac píli
na gitare a vrieska do mikrofónu ako psychopat, ktorý práve
ušiel z liečebne, basák s flegmatickým
NECROFILTH znova |
výrazom sa
presúva z jednej strany na druhú a bicman v tričku
Iron Lung tlčie čo to dá. Z reprákov tečie hnis a hnilobný
puch sa šíri zrkadlovkou. Ich plánovaný koniec bol narušený
pískaním a krikom davu hladného po prídavku a tak sa
ešte chvíľu pokračuje ďalej. Túto kapelu skutočne odporúčam
každému fanúšikovi poctivého metalu. Čo dodať na záver? Snáď
už len poďakovať Rišovi, Pištovi a všetkým čo sa
akokoľvek pričinili a pomohli za tých 15 rokov vybudovať zo
Žiaru mesto grindu. Nešlo by to samozrejme bez vašej podpory a tak
dúfam, že aj keď je situácia veľa krát na hovno, tak
nezanevriete na muziku a prídete aj nabudúce zabudnúť na
bežné starosti v spoločnosti priateľov a poriadneho kraválu.
Jan
IP
Foto:
Michaela Grznárová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára