Ako znie
moskovská odpoveď na vlnu thrash metalu, ktorá už pár rokov
valcuje svet? Popiči skvelo. Navyše borci nezostali len pri
thrashových koreňoch a nesnažia sa nasilu znieť nahovno
a 80-kovo, ale pribrali aj množstvo prvkov hardcoru, heavy aj
black metalu a hip-hopu (ostatne, je všeobecne známe, že ide
o moskovský priateľský projekt členov kapiel rôznych
žánrov, ako napr. hardcorových What We Feel či hiphoperov Moscow
Death Brigade – obe môžete onedlho pozrieť naživo v našej
metropole). Na tomto cd vydali obe predošlé ep-ká na jednom
nosiči, čiže 10 nadupaných songov.
Hneď
od úvodného „Hail to the tsar“ vás zvalcujú ostré
thrashujhúce gitary a uháňajúce bicie, ale aj dva rapotajúce
hlasy, ktoré drvia slová rapovo-hardcorovým štýlom
v neskutočných rýchlostiach. Šak si skúste zarapovať do
tempa ako napr. na prvom albume Nuclear Assault. To nasledujúci song
začne heavy-metalovou melodickou vyhrávočkou, ktorú vzápätí
opäť rozdrví thrashing jak sviňa. Refrény opäť zborovo
vyrevané vo voľnejších tempách ako slohy – zubaté mlynčeky
na slová melú a drvia frázy a sypú to do nás. V závere
ešte na spestrenie kuadobrá black-metalová sypanica jak od
Mayhem-ov, a to všetko v jednom songu. A v každom
ďalšom nie je núdza o podobné spestrenia (stoner-rockový
úvod a refrény jak od Rage Against the Machine v „Chainsaw
in the dark“, parádne trilkujúce sóličko v závere „Slay
the dragon“, zlovestne znejúci úvod a celkovo silno
Exodus-ovský feeling gitár v „Laughing in your face“, či
Testament-om napáchnutý riff v „From the dust returned“,
parádny úvod „Die on the road“ aj s kratučkým basovým
výjazdom, či jedno z mnohých silno melodických sól v tom
istom songu, abo Megadeth-ovsky melodické gitary v „Fukk your
life“, či silne melódiami opletenú „Siberian keelhaul“). No
toto sú len spestrujúce momenty k tomu hlavnému, čo
moskovčania ponúkajú, a tým je nekompromisný thrashing tej
najvyššej kvality (poväčšinou v duchu Bay Area-scény).
Najlepším dôkazom je záverečný song celej kolekcie „Fire from
the grave“, kde sa strieda nekompromisný Slayerom silne
napáchnutý, zbesilý thrash metal s voľnejšími refrénmi
a sólami jak z albumov „Ride the lightning“ či
„Masters of puppets“, aby sa v závere zmenil na pomalú,
vybrnkávanú atmosferickú pasáž, ktorá nás má ukľudniť po
všetkom tom drvení. Jednoducho parádička. Absolútne skvelo
strávených 35 minút. Vidieť ich naživo bol síce pre mňa mierne
silnejší zážitok, no s odstupom času som prišiel na chuť
aj nahrávke. A že som ju ani po nejakých 6-tich mesiacoch
stále nevyradil z permanentného playlistu, tiež o niečom
svedčí... Takýto poctivý thrashing ja skrátka rád...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára