HIBAKUSHA „Pandora“ 12" LP 2013 (Kooperácia)

Priznávam, že som bol zvedavý, ako dopadne spoločná nahrávka v (vtedy) novej zostave (aj keď dva roky spoločného hrania – neviem, či je to úplne najlepšie vyjadrenie), kedy sa k základnej dvojici Havel a Marzena pridalo duo z Tupak Amaru, konkrétne Blanka na basu a Dan na gitaru. Rovnako priznávam, že Pandora sa pre mňa stala najlepším albumom tohto grindujúceho spolku, hoci sa mi páčia všetky ich nahrávky (vrátane sedmičiek). Viem, že nikdy nehrali úplne čistý grindcore, vždy ich songy obsahovali prímesy z iných žánrov, čo robilo ich muziku pestrejšou, no na treťom albume to dotiahli k dokonalosti.

Hoci hneď úvodná „Ledová láva“ je čistý grindový výprask jak z učebnice, kde bicie neúprosne valia stále dopredu a strieda sa škrekot Havla s Danovým hrdelným revom. No hneď nasledujúca „Pouto“ prekvapí príjemnou melodickou vyhrávku v úvode a skôr hardcorovejším tempom, no v refréne zas príde námrd ako sa patrí. „Rádio svobodná KLDR“ je v slohách nekompromisný grind s voľnejšími (no stále rýchlymi) refrénmi a zaujímavými sekmi v strede. „Akce T4“ má až doomový úvod, po ktorom príde hopsavá veselica s ďalšou melodickou vyhrávkou, ktorá song ťahá až kamsi k odkazom Kritickej Situace. No asi najlepšou položkou pre moje sluchovody je carcassovská titulná vec „Pandora“, kde mi miestami gitara znie ako na kultovom „Symphonies of sickness“. Parádna vec je aj „Bandeirantes“, ktorá textovo pojednáva o „oslobodení“ Ameriky a prinesení demokracie vtedajšiemu pôvodnému obyvateľstvu z rúk španielov a portugalcov.

Rovnako ako prvú stranu, aj B-čko otvára čistý, neúprosný vyhladzovák „Hegemonie“, ktorý v strede spestrí pomlašia dvojkopáková pasáž s hovoreným slovom, aby záver opäť obstarala klepanica. „Zneužitý pentagram“ je spočiatku hardcorovica jak z partesu, aby sa po melodickom sóličku na moment grindovo rozbesnila a pekne hardcorovo dohopsala do konca. Podobne hardcorovo naladená je aj nasledujúca „Kafilérie“, ktorá je zas pod refrénmi spestrená melodickými vyhrávkami gitár, čo z nej robí najmelodickejšiu položku albumu. „Kabala kanibala“ je carcassovka uklepaná a furt rytmy meniaca. V pomalšom tempe sa nesie aj „Mrtvočas“ a tiež je opatrený melodickou vyhrávkou v refrénoch, no k chytľavosti „Kafilérie“ mu ešte niečo chýba, to k nej má bližšie hardcorovica „Inkvizice“. Záver albumu obstaráva najdlhší song „Vlasy hrobů“ začínajúci temným dunením bubnov a zlovestnou vyhrávkou gitár. Po rýchlej strednej pasáži pomaly zmizne pod klávesovou cold ambientnou pasážou, ktorá sa prepletá medzi skladbami na celom albume.

Veľmi dobrý album plný skvelého mixu grindu s hardcorom a crustom. Na záver ešte chcem vyzdvihnúť parádny zvuk z bzeneckého Shaarku, ktorý dal pekne vyniknúť všetkým tým drobným detailom, ktoré z tohto pestrého materiálu robia tak skvelé dielo, ako aj parádne texty, ktorým je celý čas perfektne rozumieť aj bez nazerania do textovej prílohy, hoci Dan ani Havel nevládnu práve čistými hrdelnými prejavmi. Hlboká poklona, dáma a páni!!!

-Majto C.-

http://bandzone.cz/hibakusha