Po
práci tvor príde domov. Prikročí k poličke. Vyberie
z hnedočierneho obalu čiernočiernu platňu. Usadí na tanier
gramca a pokladá ihlu. Sadne si do kresla. Ruky položí na
opierky a pohodlne
natiahne nohy. A vypne...
... práve
prichádza k postapokalyptickému lesu. Teda, skôr k tomu,
čo z neho zostalo. Vyvrátené storočné borovice, akoby mali
korene smrekov. Zoschnuté hrozia čiernej oblohe a kdesi
v nepreniknuteľnej hmle jedovatých výparov sa ozýva húkanie
zmutovanej sovy. Zelená krajina sa zmenila v čiernosivé
spálenisko, zem spečená ako sklo. Úlomky sa s hrkotom
kotúľajú pod nohami pri každom kroku. Občas kdesi blízko
zarachotí zobák pneumatických ďatlov, ktorí sa snažia rozbiť
škrupinu stavených hornín, aby sa dostali k nejakému zdroju
pitnej vody. Žltá brečka páchnuca v každej preliačine je
vhodná na kadečo, no pitná nebude. Praskot. K zemi sa zrútil
ďalší končiar kedysi krásneho pohoria. Rev zomierajúcich
mutantov napĺňa uši k zblázneniu tou zúfalou bolestnou
kakofóniou. A vietor. Nepríjemný vietor, ktorý neustále
roznáša ostré úlomky, ktoré režú každý kúsok nechránenej
kože. Ich svišťanie znie hrozivejšie s blížiacou sa
nocou... (Fabricky strana A. Možno)
...
s rachotom sa za ním zatvorila brána do úkrytu, kde ešte
prežíva pár posledných tvorov. Hurikán mláti na ňu všetkým,
čo pochytil v okolí. Kusy stromov, kamene, zbytky tiel, ktoré
nezlikvidovali mutanti. Žalostné vytie tvorov sa rozlieha tmou.
Pach strachu sa derie do nozdier. Pach moču. Temnota. Už dávno
nevedia, čo je oheň. Ten dobrý sluha, ktorý ukázal, aký dokáže
byť pán. Kvílenie, bedákanie, ktoré už znie ako chrčanie
šeliem. Slová všetkych známych jazykov zanikli v agónii.
Nik nevie ako ich dostať z hrdla. Vonku znovu lavína
očmudených skál zvírila prach usadajúci po besnení vetrov.
S hrmotom sa valí do doliny a melie zbytky stromov na
prach, ktorý vzlieta k čiernej oblohe. Slnko zhaslo. Príde
zima. V diaľke zareval hladný tvor. Možno zranený. Opustený
v pustine. Bez pomoci, ktorú nedostane. Nikto nepodá pomocný
úd. Tvory zdivočeli. Zanevreli na vzájomnú pomoc. Družia sa len
v temnote jaskyne. Jaskyne, ktorej priestormi sa ešte stále
ozýva kvílenie. Vetra. Strachu. V jednom momente sa všetko
prepadne do ticha... (B. Možno)
Takto ku mne
hluk prehovoril dnes. Zajtra mi povie iný príbeh. Pred týždňom
mi štyrikrát po sebe povedal niečo iné....
Zasvätení
vedia. Platňa, ktorá vzišla zo spolupráce dvoch spolkov
zaoberajúcich sa hlukom. Každý svojím spôsobom, no tu sa ich
snaženia prekrývajú a dopĺňajú do jedného kompaktného
celku. K nahrávke môžete pristúpiť rôznymi spôsobmi.
Môžete sa snažiť nájsť nejaký náznak melódie, slova,
harmónie. Alebo môžete len sedieť, nezaujate počúvať a čakať,
aké obrazy, emócie vo vás tento materiál vyvolá. Hor sa do toho!
Doporučujem poriadne hlasno... Hluk off!!!
-Majto C.-
Kooperácia týchto dvoch hlukových subjektov je pre moje uši znie viac ako zaujímavo. Prvý raz som naživo videl ich performáciu na Ffud feste a bol som z toho unesený. Úplne to posunulo hluk, ktorý produkovali Sedem Minut Strachu, do iných, experimentálnejších dimenzií. Absolútna paráda, presne podľa môjho gusta. Škoda len krátkej minutáže (teda pre mňa osobne) .Dokázal by som to počúvať donekonečna, ako podmaz pre každodenné fungovanie. Paráda a zatiaľ pre mňa vinyl roka, aj keď je len začiatok roka! Poklona!
-Lepra-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára