Pracovný
týždeň skončil a skončilo aj dlhé tešenie sa na túto
akciu. Po rýchlej skúške s kapelou som naskočil do môjho
jednajednotkového tátoša a vyrazil k Dé 1-ke, aby som
sa načas dostal na miesto činu. Spoliehajúc sa na novodobú
slovenskú tradíciu, dorazil som do Serede cca 40 minút po
avizovanom začiatku akcie, čiže tak cca 20 minút pred
predpokladaným... Opäť raz mi niečo vyšlo. Na mieste už sa
nachádzalo kompletné osadenstvo, tváre známe, menej známe aj
neznáme – no príjemná atmosféra ma ovanula hneď po príchode...
A príjemné
pocity pretrvávajú aj po spustení produkcie „hostiteľov“
CHEAP TALK. Ich melodický old-schoolikovský hardcore-punk ma stále
viac chytá za srdcový sval a naťahuje papuľu do stále
širšieho a spokojnejšieho úsmevu – jednoducho láska na
prvé počutie. Navyše som mal výhodu, že som mal požičanú
nahrubo zmixovanú demonahrávku, tak som si ich produkciu mohol
naplno vychutnávať. Záver setu obstaral tradičný cover od
kapelky Zero
Boys (predtým som ich nepoznal, no asi sa budem musieť
po nejakom ich albume poobzerať). Tak ako nenútene a zvoľna
vystúpenie začalo, tak aj s úsmevom skončilo.
 |
| RUBANISKO |
Po ďalších
debatách na rôzne témy si pripravili aparát nihilistickí lesní
robotníci RÚBANISKO. Neviem, či to spôsobilo moje príjemné
rozpoloženie, alebo čo, ale konečne som si ich set dokázal
absolútne naplno precítiť a že to teda bol zážitok. Chlapi
do nás naprali surový, primitívny, drevný punk so všetkým, čo
ho robí tak príťažlivým. Absolútne podmanivá jednoduchosť
a snaha o žiadne umenie z toho urobili dokonalé
punkové predstavenie zbavené všetkej teatrálnosti, kedy všetko
do seba dokonale zapadlo – nekompromisný, mierne naefektovaný
zvuk basy, Dášov osobitý emotívny hlasový prejav, miestami
ležérna a miestami besná gitara a parádne bicie.
Jednoduché, úderné pasáže boli občas prestriedané rôznymi
rytmickými vsuvkami. Jednoducho skvelé. Ich set nemal žiadnu chybu
a pohladil na duši. Potešilo aj to, čo som zbožňoval na
koncertoch v 90s – na pódiu položené texty pre záujemcov.
 |
| SEDEM MINUT STRACHU |
Potom som
presunul platňu nasledujúceho spolku SEDEM MINÚT STRACHU do
vozidla, aby som si naplno mohol vychutnať ich set. Rado nastavil
časomieru, borci nasadili cibuľové sieťky na hlavy a začal
hluk. Tlaková vlna, lavína tónov dvoch nechutne zefektovaných
basgitár, doprevádzaný zbesilými Jančiho výpadmi a dvomi
revmi. Myslím, že poprvýkrát som prišiel ich tvorbe na chuť (ja
som vedel, že to príde, bo od prvého pokusu ma na nej čosi
priťahovalo) a nechal som sa tým hlukom presiaknuť skrz na
skrz. Neviem, či tých minút bolo práve sedem a je to vcelku
jedno, bo celý ten čas som mal zvláštny neopísateľný pocit –
hluk ku mne prehovoril...
 |
| ALEA IACTA EST |
A hudobnú
produkciu tohto príjemného stretnutia uzavreli toťkaj zo susedného
mesta pochádzajúci ALEA IACTA EST. Mali oveľa lepší zvuk ako
naposledy v Pekle, ale stále boli isté rezervy, čo mi však
nebránilo nechať rozodrať zmysly porciou grindu s prímesami
crustu a hardcoru – chlapi to skrátka vedia parádne
namixovať. Došlo aj na nehudobné vložky, keď napr. Attila spadol
Šanimu do bicích abo vykopol kábel Silimu z gitary, ale nikto
nič neriešil – zábava pokračovala, muzika hrala a ľudia
si to užívali. Ja teda určite. Príjemný zbesilý grindový
nášup.
Po ukončení
hudobnej produkcie pokračovalo to, o čo tam celý čas šlo.
Družné debaty, zábava a nejaké to popíjanie. Som rád, že
som opäť mohol byť účastníkom tejto príjemnej šów a dúfam,
že nebola posledná...
-Majto C.-
foto: Weva
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára