Niekedy
v posledných mesiacoch minulého roka som sa dozvedel, že je
blízko k tomu, aby som sa stretol s jedným (asi
najväčším) z mojich idolov čias pubertálnych, konkrétne
s papuľou nevymáchanou
obdareným tlouštíkom Billy Milanom.
Tých
niekoľko mesiacov uplynulo rýchlejšie ako som čakal a s príchodom
tmy som ja opustil teplo domova a vydal sa zbierať posádku na
túto trestnú výpravu. Po príchode na miesto činu som zostal
príjemne zaskočený, bo som sa obával malej účasti, bo myslím,
že pre dnešnú generáciu M.O.D. nemá žiadny zásadný význam.
No zabudol som, že z času na čas sa aktivizujú staré gardy,
zahodia sa starecké palice, papuče a inhalátory a ide sa
potriasť šedinami a plešinami na poriadny výpek. Presne tak
to vyzeralo aj včera večer – kopec postarších nadšencov
a všetci mali v očiach iskru radosti a pohľad
pubescenta, ktorý je v riti z toho, že sa dočkal
persóny, ktorá určovala smer jeho dospievania v časoch dávno
minulých. Samozrejme, že sa zúčastnili aj generačne oveľa
mladší nadšenci, ale aj tak bol zvláštny (a obzvláľť
príjemný) pocit vidieť toľko vyslúžilcov na jednom mieste
v jeden čas. Toľko na úvod...
 |
| CRIPPLED FOX |
Večer so
zhruba hodinovým meškaním otvoril budapeštiansky kvartet CRIPPLED
FOX a štart teda vôbec nebol nejaký rozpačitý, alebo niečo
na ten spôsob. Naopak, od prvej sekundy suverénne vystúpenie plné
pohybu a skvelej muziky. Borci do nás narvali ten svoj nadupaný
thrashcore absolútne s prehľadom a gráciou. Maťo si
s nimi zahulákal zopár refrénov, thrash-dorastenci
povytriasali lupiny z kečiek a pometali údmi a z pódia
na nás pršali veci ako „DIY“, „ Thrash yourself“ „Mosh
with da living dead“ či „Whatta fuck“ (isto ich bolo viac, len
tieto som zaregistroval, bo sa mi pozdávali už na albume aj na
akcii v Šali) a množstvo iných skvelých porcií. Cca po
dvadsiatich minútach zostalo ticho a sympoši sa s úsmevom
rozlúčili s publikom (bol aj prídavok, no zaboha si
nespomeniem, čo to bolo za song, ale trval tradične len niekoľko
málo sekúnd)...
 |
| DOG ATTACK |
Potom nastali
tie spomínané stretnutia a debaty s ľuďmi zo všetkých
možných kútov. Bolo skvelé vidieť týpkov zo Žiaru nad Hronom
či Topoľčian, Branča (hh, šéfe), ale aj miestnych a vlastne
všetkých... Vďaka tomu nadšeniu so stretnutia s ľuďmi ako
Juro (L.D.F) či Štoty s Pecom... som napokon aj prepásol cca
polovicu setu ďalšej budapeštianskej úderky DOG ATTACK, ktorí
mastili slušný dravý punk s hardcore a rock´n´roll
prvkami. Songy síce neboli žiadne rytmické hlavolamy, ale ich set
liezol pekne do ucha a pod kožu. Celý čas som mal dojem, že
mi to niečo strašne pripomína (ani cd dnes doma počúvané ma
toho dojmu nezbavilo), no nevedel som konkrétne meno, no vôbec to
nevadí, bo sa to vážne skvelo počúvalo. Gitary síce väčšinu
času valili unisono, no keď si rozhodili party, to bol balzamík.
Basa si vrnela svoje a ešte sa mi pozdávala farba spevákovho
hlasu. Žiadny 77-punkový afektovaný prejav, ale drsný kričaný
spev – niečo jak napr. Leatherface abo tak nejak. Proste paráda
aj po tejto stránke. Ich aprílový výstup v Šali si istotne
ujsť nenechám, bo zas tak často s takouto odnožou punku do
styku neprichádzam.
 |
| M.O.D. |
A po
ďalších skvelých debatách sa davom pretlačili štyria
cudzokrajní cudzinci, aby vyliezli na pódium a chopili sa
inštrumentov. METHOD OF DESTRUCTION v plnej paráde o niekoľko
krátkych momentov spustili úvodnú šupu dávneho debutu „U.S.A
for M.O.D.“ čiže „Aren´t you hungry?“ a od prvých
momentov ma zalievala horúčava nadšenia – počas tých pár
minút mi preleteli mysľou staré vyblednuté obrazy pubiša
s ojebákovaným ksichtom v riflovke ako sa pýta kamoša,
či si je istý že sa mi tá nahrávka bude pozdávať, keď to až
tak moc neni thrash metal (ako to asi dopadlo...). A zabilo to,
keď sa z pódia ozval hneď nasledujúci song z debutu:
„Get real job“. Čakal som, že asi zaznie dosť starých songov,
no hneď zkraja? Super! Ďalší „Dead end“ – otvárak albumu
„Rhythm of fear“ – ďalšia príjemná, nostalgická
záležitosť, po ktorom vzápätí nasledoval „No glove, no love“
z môjho najobľúbenejšieho „Gross misconduct“ – to už
som bol ale v takom tranze, že som strácal pojem o čase
a súvislostiach. Bolo len pódium, kde postarší Billy reval
svoje štipľavé posolstvá a zdatne mu svojimi nástrojmi
sekundoval zbytok M.O.D. Čo bolo ďalej? Záplava songov, kde sa dav
metal na pódiu, pod ním a hulákal s Billym známe
refrény. Nebolo tam veľa ľudí, čo nepoznalo „Hate tank“,
„Don´t feed the bears“, „Thrash or be thrashed“, „Let me
out“, „Imported society“ či dokoca aj blbinku „Bubble butt“
(všetky z debutu), abo „Step by step“ či „Get up
and dance“ zo spomínaného „Rhythm of fear“ abo asi
najznámejšiu klipovicu tejto bandy „True colors“ či cover od
The Fear „In the city“ z druhej radovky. Ak k tomu
prirátam záverečný sumár songov z pre-M.O.D. obdobia (čiže
S.O.D.) ako „Milano mosh“ (tá zaznela ešte medzi skladbami
M.O.D.), „Fuck the middle east“, „Kill yourself“ či
absolútny záver koncertu za tónov „United forces“, nie je
možné nájsť nejaké nedostatky. Nechýbali ani blbinky zo série
balád na rôzne témy – teraz boli „poctení“ Scorpions
a Quiet Riot. Jednoducho set postavený zo songov z najstaršieho
obdobia kapely, kde akurát mohla detailistu trošku zamrzieť
absencia peciek z „ep-ka“ „Surfin U.S.A.“ (tiež by ma
minimálne „Mr. Oofus“ či „Party animal“ potešili), ale aj
tak to bola dávka výdatná, navyše očakávane rozšírená aj
o vzorku tvorby S.O.D., ktorá k Billymu neoddeliteľne
patrí. Skrátka, jedno veľké skvelé vystúpenie, ktoré som si
užil oveľa viac ako pred necelým rokom RATOS DE PORAO (M.O.D. boli
predsalen kedysi u mňa jednotkou). Billy, rovnako ako Gordo
(RDP), predviedol, že ešte nepatrí do šrotu a na pódiu to
vie. Kapela hrala jak z učebnice, čo viac si priať?
Billy po
vystúpní sedel za stolom, popíjal pivo, fotil sa so všetkými
a spokojne sa usmieval. Myslím, že oprávnene. Ja som ešte
chvíľu čakal, kým ma prejde opantanosť a začal pomaly
súriť posádku, aby sme sa vydali na veľký návrat, pričom sa aj
zbytok času niesol vo ftipnom tóne, ktorý pretrval až do
záverečného pádu do postele pred štvrtou hodinou rannou. Tá
vyčerpanosť ale stála za to. Ďalší splnený pubertálny sen.
-Majto C.-
Fotky -Lepra-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára