Od gitaráka
z Confusion som okrem singlu a platne Youth Avoiders kúpil
aj singel a platňu Idiot Talk (vraj jeho najobľúbenejšia
domáca kapela súčasnosti)... Keď som si Idiotov prvýkrát
pustil, tak som sa trochu aj čudoval, bo oproti Youth Avoiders bol
ich sound oveľa neučesanejší a celkovo prejav bol absolútne
punkovejší, vrátane flegmatického hlasového prejavu, ktorý bol
tak typický pre 80s UK vlnu punku. No čím viac som to počúval,
tým viac si to podmaňovalo aj mňa, hoci to trvalo omnoho dlhšie
jako při Avoideroch…
Od
prvých momentov úvodnej „Where is the fun?“ je každému jasné,
že toto je odpoveď dnešnej generácie na druhú vlnu punku ako sa
patrí a so všetkými náležitosťami. Rýchly nekompromisný
song, ostrý zvuk mierne skreslenej gitary, do toho buble basa
a bicie klepocú ako keby ani nazvučené neboli a zosnímal
ich len priestorový mikrofón zavesený kdesi v strede
miestnosti, spev náležite flegmatický a hrubozrnný
šmirgľoidný, ale parádne pasujúci do celkového prejavu kapely.
Takmer bez pauzy sa napájajúci „Keep your cross“ je mierne
v pomalšom tempe, no rovnako nekompromisný ako song úvodný,
no tretí „Fixie bike“ je zas neúprosná priamočiara
nakladačka. B-čko otvorí pomalšia „Payback“ a kolekciu
uzavrie tempovo podobná „Punk is the new black“, ktorý je
svojou skoro dvojminutovou hracou dobou najdlhším songom singla.
Nie je tu žiaden hit – všetky fungujú samostatne, všetky sú
rovnocenné, nech si pustíte hociktorý z nich, stále je to
len surový 80-kový punk as fuck, ktorý buď milujete, abo si
vys.... Asi tak...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára