S najhlučnejšou
rodinkou, Marekom a Jankou Marchinovcami sa v poslednej
dobe stretávame celkom často. Spolupráca s nimi je pre nás
vždy skvelý zážitok a zábava. Keďže celé toto spojenie
berieme ako takú dlhodobú kolaboráciu, tak sme sa rozhodli dať
dokopy názvy oboch spolkov a po prvý krát tak oficiálne
vystupujeme ako Sedem Supraphon Minút Family Strachu. Do Šale nás
pozval Atila, spevák Alea Iacta Est, ktorý koncert robil
spoločne s kamošmi pod hlavičkou Ice Nine Crew. Toto bol pre
nás s Rišom a Radom jubilejný 20 koncert a bol takmer na
deň presne rok po prvom koncerte. Celou cestou nám fičí snehová
mela, zato v Šali o snehu poriadne ani nepočuli, cesty sú
suché a je aj citeľne teplejšie. Darmo, sme na juhu. Klub
Peklo hľadáme s maličkými problémami no nakoniec sme po
Jarkovej telefónnej navigácii trafili na miesto, kde nás už
očakávala grindová delegácia z Galanaty a Budapešti. Dávam
si hneď prvé a ako šofér zároveň aj posledné pivo
a tlačíme do seba výborné vega žrádlo ktoré pripravil
Tomáš s manželkou. Motám sa po pekle a stretávam celkom dosť
ľudí, ktorých som naposledy videl v Seredi na Fudd feste a
tak je fajn ich zase takto pokope stretnúť. Maďarské komando
Chappa´ ai to hneď
z úvodu odpálili nekompromisným noise grind námrdom. Toto
bol poriadny záber uši. Všimol som si pár nechápavých pohľadov,
ktoré sa snažili v hlave dedukovať a hľadať v tejto
mase aspoň kúsok melódie no márne. Tu nebol priestor na chvíľku
ticha. Asi v polovici ich setu to Rado nevydržal a zareval
si spoločne s nimi do pripraveného megafónu. Jediná vec,
ktorá mi trochu u nich vadila bola dievčina, ktorá tu bola
ako záskok za jedného z členov. Obsluhovala krabičky
a starala sa o špinavý podmaz, pričom iba tak sucho
postávala, krútila gombíkmi na efektoch a tvárila sa akoby
ju to ani moc nebavilo. Tranz
to mali po maďarskom tornáde poriadne ťažké. Mohli sa snažiť
ako chceli ale ich punk / hard core znel po tejto hlukovej stene
trochu sucho. Tým nechcem povedať, že by to bolo zlé, ale mne to
proste znelo potichu, akoby hrali bez bustra. Niektoré skladby
boli celkom svižné punkovačky, pri ktorých prvý odvážlivci
zahodili svoj ostych a spustili svoje pohybové kreácie.
Bonusom na vrch bola koverka Ace of spades od motorovej hlavy. Skoro
domáci Alea Iacta Est
nenechávajú nič náhode. Z tejto ešte pred nedávnom
nenápadnej kapielky sa zrodila zúrivá grindová šelma, ktorá
nemá problém roztrhať v zuboch všetko naokolo. Crustové
pasáže striedajú rýchle klepačky a grindové rúbanice. Je
cítiť, že kapela tu má vytvorené slušné zázemie a atmosféra
hustne. Parádny mazec!!!!!! Na pódiu ich striedajú ďalší
Galanťania, Darchaic.
Kuna, ktorého môžete poznať z Dogma inc. si stavia mikrofón
do stredu priamo pred publikum a spúšťajú metalický bes
reznutí trashom, HC a štipkou death metalu. Chvíľkami mi to
pripomína Hypocrisy. Zvuk je trochu rozhádzaný a nezrozumiteľný
čo pri ich technickej stavbe skladieb občas splýva v jednu
masu. Zhruba polku ich setu vynechávam a neskôr si všímam,
že nie som jediný kto to nevydržal do konca. Abortion
vidím naživo už tristošesťdesiatpäťtisíci krát no stále ma
to baví. Lepra rozpúšťa háro a už to začína. Od začiatku
to má šmrnc a skvelý spád, vôbec sa s tým tak ako
vždy nejebú a rúbu jednu hitovku za druhou. Mirči odhodil
z bicej súpravy všetky zbytočnosti ako sú prechody alebo
kotol a rytmičáku dáva poriadne nafrak. Obecenstvo sa v
momente dostáva do varu. Rinčí sklo, hrozí sa rukami, točia sa
vlasaté vrtule, všade po zemi je porozlievane pivo a všetci
traja potrati majú na tvárach blažený výraz spokojnosti
a radosti. Po Abortion je tu čas pre nás, Sedem
Supraphon Minút Family Strachu. Úvod
prenechávame Marekovi a Janke. Tí nahodení vo svojich
typických maskách spúšťajú analógový ušný teror. Marek
brúsi na starí odretý vysávač, zatiaľ čo Janka fidliká na
pílu. Kurva toto nevidíš nikde inde!!!!! Dávame na hlavy sieťky
z cibule a pridávame sa už k tak poriadnemu rachotu.
Všetko čo nasleduje potom sa mi zlialo do kopy. Pamätám si len
niekde pri konci ako Rado skončil na rukách ale inak nič. Po
koncerte pobalíme veci do kári a po spoločnej fotosešn
vyrážame domov. Veľká vďaka Atilovi a Ice Nine crew za
výborný večierok.
JanIP
Na úvod by
som napísal v podstate to isté čo Jano, tak idem rovno k
muzike. Chappa´ ai mali na tento jeden koncert náhradou za
kybermana nejakú kočku čo krútila bústre, nekrútila ich síce
tak presvedčivo ako dajme tomu kamoš Drén naživo onehdá vo Fuge
(pecka!), ale čiste hlukovo to aspoň mne do toho ich nátresku
sadlo lepšie než ich bežný kompjuterový pazvuk. No a dnes
večer ten svoj celý maras ansábel vyhulili do úplného maxima
a ja som to totálne žral, najlepší živák čo som ich
videl, možno by som trochu preriedil tie pomalé pasáže, ale inak
parádny megahluk! Potom hral kto ... hm, sory meno som zabudol,
pamätám, že to nebolo zlé, ale chýbal tomu trochu nápad, iskra,
chytil som nejakú dobrú pieseň možno dve, slušný Motorhead
niekde na záver, ok. Ďalšia kapela idú Alea Iacta Est, dobrý
grind, mocný zvuk, šecko porádku sú to starí profíci, len ja
som tento večer dáky rozladený kôli tomu, že držím pohotovosť
v práci a otravujú ma len taký fukot, tak to sledujem
len tak okrajom a moc si to neužívam. Po Aleákoch to vzdávam
a idem do auta, do tej kosy, skúsiť trochu spať. Neviem kto
ma prišiel zobudiť na Abortion, celý mrzutý a zmrznutý
s jedinou vecou v hlave: „ako by som z tadeto
nenápadne zdrhol? “ hrkocem dolu na Lepru &
co. s predsavzatím: „vzpamätaj
sa!“. Jedno dve pivá a pomaly sa vraciam z hibernácie
a Abortion hrajú dobre ako vždy, radosť pozerať túto
chásku. Furt sa mi ale strašne nechce hrať, fakt mrzutý večer.
Nakoniec sa mi ale ako na just hralo perfektne, užil som si to, aj
zvyšok nášho komanda bol spokojný, vďaka za koncert Šaľa
a skvostné jedlo, sory za suchý report, ale nemám rád akcie
keď mám pohotovosť v práci a musím byť ako na špagáte
zabitý na telefóne.
-RadoKAZ-
Ako
plnohodnotne a príjemne tráviť sobotný večer? Ja mám na to
poväčšinou len jeden recept: koncert a stretnutie s kamošmi.
Tak som sa aj ten sobotný večer prekĺzal do Šale na mojom
minivoze, jak Majtuláš – len červená čiapka mi chýbala. Ešte
som cestou v Seredi vyzdvihol tamojšiu osádku, aby sme boli
správna nádielková parta...
V Pekle
už sa nachádzalo zopár osôb (ak nerátam organizátorov)
známejšieho charakteru, ako píšúci a tlčúci kolege Janči,
či borci zo skoromiestnej Aley...
Po
zápalistých debatách rôznych tém a charakterov sa spustila
aj produkcia. Pre mňa prekvapivo začínali budapeštianski hostia
CHAPPA´AI, no narovinu poviem, že ich tvorba ma neoslnila.
V zostave bicie, basa a slečna s krabičkami + vokál
by sa dali narobiť divy, no všetko zabil zvuk – bolo počuť len
kvíliace krabičky a duniacu skreslenú basu... Škoda, bo demo
znie nádejne...
Po nich sa na
pódium postavila trojica z Hurbanova, aka TRANZ a snažili
sa rozprúdiť krv prizerajúcich svojím divokým punkom, ktorý mi
pripadal taký tradičný slovenský zo začiatku 90s so všetkým čo
k tomu patrí – jednoduché songy, mierne nathrashovatelá
gitara, ukričaný vokál. Toto však nepovažujem za ich handicap –
práve naopak, ja som mal tie kapelky rád a ani set TRANZ ma
neurazil, len mal isté rezervy po zvukovej stránke – všetko
znelo tak nemastno-neslano (najmä gitara znela jak bezzubá píla),
čo je možno škoda...
Keď spustili
svoj mlynček chlopaci z ALEA IACTA EST, dúfal som, že zvuk sa
zlepší, no stalo sa len čiastočne – gitary síce pekne rezali
a Atilov škrekot dobre vynikal, no nejak úplne zanikla Tomiho
basa a čiastočne aj Šaňove namakané bicie (aspoň som tešil
oko pozorovaním jeho hry – to neomrzí)... Veľká škoda, bo som
ich počul s lepším zvukom a to bol vždy iný masaker...
Set ďalších
galanťanov DARCHAIC som takmer celý predebatoval s Leprom ,
Liborom a Pipom, ale ani to, čo som počul periférne ma nejak
nelákalo, aby som išiel pozrieť aspoň 1-2 songy. Taký nejaký
metal to bol a ten večer som teda bol naladený mierne
odlišne...
To set
ABORTION (spolu s maďarmi a SMS hlavné ťaháky celej
akcie pre moju osobu) som si vychutnal veliceže dobre. Konečne mal
niekto aj kvalitný zvuk – gitara znela ako gitara, basa brblotala
v tých správnych frekvenciách, do toho skvelo klepotali
Mirove bubony a oba vokilly bolo skvelo počuť – no naparádu.
Keď si k tomu domyslím songy, čo odozneli, ani dnes nemôžem
byť nespokojný. Skrátka, „nová“ podoba Abortion mi kurevsky
reže... Libortion rulezzzz!!!
Čerešničkou
na dortíku sa stali SEDEM SUPRAPHON MINÚT FAMILY STRACHU, čiže
spoločné úsilie noisecorerov Sedem minút strachu s noisovým
duom Supraphon Family. A to bola eštelen nálož – čisté
sonické peklo. Do neidentifikovateľného rachotu dvoch basgitár
a kvíliacich efektov burácali Janove rýchle bicie a občas
z toho chuchvalca vystrelil nejaký Radov výkrik. Došli mi
slová. Moc takýto prejav nechápem, no musím uznať, že tých 11
minút zanechalo dojem aj vo mne (o majiteľovi baru nehovoriac –
ten bolo doslova v piči z toho, čo sa na pódiu
odohrávalo) a myslím, že nabudúce to niekde opäť rád
absolvujem...
Takýto
parádny bol náš „firemný večierok“ DEATH FIST WEBZINU –
plný lomozu, rachotu a revu, ale hlavne pohody a dobrej
nálady...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára