Účasť na
koncerte nemcov Midnight Crisis v Trenčíne u mňa pred
týždňom zas vyvolala chuť oprášiť zbierku fínskych surovíc,
tak som si znovu zaplesal aj pri tvorbe tohto spolku, o ktorého
histórii toho veľa povedať neviem a z nahrávok mám
akurát ich jediné LP a práve tento posledný 7-palec. No čo
viem je, že kapelu tvoria dvaja mládenci a dve mladice, ktoré
v kapele obstarávajú práve strunnú sekciu, pričom gitaráčka
ešte aj spieva.
A čože
nám servíruje tento spolok? Prekvapivo opäť surový fínsky
hardcore punk, ktorý je však, na rozdiel od napr. Haistelijat,
oveľa jednoduchší a priamočiarejší, pritom stále
energický a šľapavý. Tam kde Haistelijat nasúkajú prechod
a zmenu tempa, Ydinperhe furt valia nekompromisne v jednej
rovine až do konca, maximálne sa ozve kratučké zmätené punkové
sóličko.
Úvod
kolekcie obstará hneď naplno surový titulný song pojednávajúci
o šťastí v živote (som vydedukoval z anglického
popisku – neni som ja veru fínsky hovoriaci jedinec) nesúci sa
v svižnom tempe v duchu Discharge či Chaos UK (čiže
tradičného starého fínskeho hardcore-punku, ktorý bol svojho
času odpoveďou práve na anglickú vlnu). Nasledujúca
„Kilariaämmät“ je mierne pomalšia (tento vzorec striedania
rýchlych a pomalších songov použili Ydinperhe aj na LP)
a členitejšia, čo sa aranžmánu týka. Textovo o vzťahoch
medzi mužom a ženou. Stranu A uzatvárajúca vec „Elämän
tikkatalu“ je opäť klasický rýchly výprask s duniacou
basou a prekrikujúcimi sa mužsko-ženskými vokálmi.
Mimochodom, ten gitaráčkin mi farbou pripomína vokalistku
španielskych Criatura. Po otočení na vás vybafne jednoduchá
punkovica „Faija on alkkis“ v strednom jednoduchom tempe
s kostrbatým sólom (a ďalším textom, ktorý bych rád
prečítal celý, nielen jeho popis - škoda, že nevložili aj
preklady celých textov do angličtiny), aby nás zostávajúce 3
songy umlátili až do konca rýchlym tempom. Za zmienku ešte stojí
úvod „Henki en lähde“, kde sa zbesilosť objaví až po pomalom
nasekanom úvode, čo u tejto partičky nebýva zvykom.
Po 8
a pol-minutovej víchrici nezostáva iné, len si to celé
zopakovať znova a počúvať do omrzenia. Yo, ešte jeden
drobný nedostatok, čo mi mierne nesedí – zvuk gitary, ktorá je
trošku potlačená pod basou (hoci tá znie napriek svojej
jednoduchej a účelnej hre dosť parádne), čo trošku uberá
na ostrosti a farebnosti nahrávky. LP, kde úrovne nástrojov
boli vyrovnanejšie, znelo v tomto smere oveľa lepšie. Konec –
choďte prehrabať distrá a skúšať fínske primitívne
rúbanice!!!
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára