K tomuto
kotúčiku som sa dostal čírou náhodou pri prehrabávaní fínskeho
distra a na prvé počutie si ho obľúbil. Mladá fínska
úderka Haistelijat sa s ničím príliš nesere. Hneď úvodný
song „Pakkomielle“ do nás nasype v nekompromisnom tempe
a s úžasnou intenzitou. Nasledujúci „Isältä Pojalle“
je síce miernejší, bo tu občas dôjde aj na pomalšie tempo ako
je úplne zbesilé, no hneď nasledujúcim „Elävään Maallin“
sa vrátime späť do tempa uháňajúcej lavíny, ktorá zmietne
všetko čo jej stojí v ceste. Sprievodcov tornádom A-strany
nám ešte urobia miernejší „Känniset hevarit“ a zbesilý
„K.Palsa“ s až hysterickým krikom vokalistu. Po otočení
kotúčku začne „VHS“ ako taká hospodská hulákačka, no po
pár sekundách je to opäť inferno, čiže rýchly fínsky
hardcore-punk „Annelia“ sa s ničím nemazná – rýchle
slohy a mierne chaotické refrény – no zbesilosť a ešte
raz zbesilosť. „Tuleva tyomies“ je taký nenápadný song (v
rámci tejto nahrávky, samozrejme), kdežto predposledný „Syksyn
harrastusvinkkejä“ sa okrem stredných temp v slohách
vyznačuje aj pomerne melodickým refrénom a so svojou dĺžkou
1:39 aj statusom najdlhší song kolekcie. Záver potom obstará
akýsi techno-punkový zlepenec „Hiiri!“ (niečo na štýl
Waltari, ale značne undergroundovejšie a špinavšie). Ostrá
gitara, duniaca basa a rýchlo klepotajúce bicie doplnené
vreskotom speváka – to je to, čo charakterizuje celý materiál.
No Fínsko – buď ten surový zvuk miluješ, alebo nie.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára