OBSCENE EXTREME FEST 2014 (Lepra/ Jan IP)

Nemám v úmysle tu písať recenziu kapelu, po kapele na tento fest. To sa proste nedá a aj keby sme za predpokladu, že sme traja a triezvy (nonsens), to jednoducho štandardným spôsobom nepokryjeme! Pokúšali sa o to už iný frajeri a všetci stroskotali, veď si stačí len pozrieť a prečítať zopár reportov z webzinov. Väčšina vyznie smiešne a pravdu povediac ja sa o to ani už pár rokov nepokúšam. My by sme len radi zhrnuli všetko.
OBSCENE EXTREME FEST je pre mňa niečo ako pre malomeštiaka, alebo seláka dovolenka v Chorvátsku. Vraciam sa na toto miesto, teraz už po 16 krát (!!), presne ako oba ľudské druhy, čo som spomínal hore a vlastne sa od nich ani nijak nerozlišujem asi. Predsa však tento festival pre mňa znamená

POSSESSED

celkom veľa. Jazdím sem relaxovať, stretnúť ľudí z celého sveta, s ktorými si bežne len dopisujem, konzumovať muziku, pre ktorú mi bije srdce. Chodím sa sem tešiť, zabiť smútok, oslavovať, riešiť svoje problémy, proste všetko. Je to pre mňa proste svätyňa. Prišiel som keď som mal vo vrecku pár grošov a prišiel som keď mi z vrecák padali zlaté dukáty. Priveziem si aj rodinu a tu si prvý raz môj (vtedy 5 ročný) syn čuchol k festivalovej atmosfére. Je síce z roka na rok ťažšie sa sem dostať. Či už kvôli práci, alebo stále rozkopanejším Českým cestám, alebo spomínaným dukátom. Je stále ťažšie presviedčať seba samého, že spanie v stane je OK, aj chlastanie do rána sa dá zvládnúť. Je stále ťažšie občas pretrpieť kapely a kokotiny typu Gutalax, ale v tedy si treba dať za jeden a proste prísť po ich sete -)))
Navzdory zopár negatívnym ohlasom by som neprajníkom, čo si na tomto festivale riešia svoje komplexy povedal len jedno. Je to jediný festival, ktorý sa vypracoval od korby kamiona, ktoré na prvom ročníku slúžilo ako podium až po dnešnú podobu. Festival mocnel ale stále to bola undergroundová záležitosť, oslobodená od kokotských manažérov kapiel a ich nezmyselných požiadavkách. Stroskotali tu už iný kokoti typu Impaled Nazarene s ich namyslenou debilitou a zistili, že sem sa choduia zabávať priatelia a ludia , ktorý serú na hviezdy.

DOOM

Kde inde by ste vedeli stretnúť také "hviezdy" ako leaderov z kapiel ako Haemorrhage alebo Danny Lilkera, Agahocles a mohol by som donekonečna ešte vymenovávať ľudí z kapiel, čo tu bežne každý rok stretnem,ktorý sem jazdia už ako fans sa zabaviť.No a v tom je ten rozdiel na tejto scéne! Bodaj by sa to dalo povedať aj o ostatných štýloch a festivaloch! Proste má to tu kúzlo toho undergroundu, keď všetci sme si rovný (občas pravdaže niektorý rovnejší).
Za 16 rokov sa kruh kapiel žiaľ už uzavrel a vlastne na pár prekvapení a pár vykopávok sa už len opakuje všetko dookola. Ale toto je syndróm asi každého festivalu. Takže až nabudúce zapičuješ na tento fest, pozri sa do seba, pozri sa sa hore, dole, doľava, doprava a zistíš že si kokot. Máš v krajine festival už celosvetového formátu v tej najextrémnejšej muzike. Máš tu armádu tolerantných ľudí, ktorých by si inde na iných festivaloch hľadal márne.A  Až si toto nevážíš a ignoruješ, tak si vážne obmedzený.
Aký bol tento ročník? Na to že sme aj vystupovali s ABORTION som videl celkom málo kapiel. Ale videl som viac kamarátov aspoň. Brutal Truth boli fajn a ich rozlúčka, zakončená narodeninovou tortou pre Čurbyho, Morgoth- tu my zaplesalo srdce keď hrali staré pecky , Possessed som síce nechápal a ani ma to nejak nebralo nikdy moc, ale je to legenda. Vitamn X boli parádny, Doom, Cripple Bastards tak isto. Prečo som nevidel viac (aspoň si nepamätám viac) je fakt, že pri každej gore kapele som išiel na pivo. Sorry, ale pičoviny typu Gutalax, fakt nemôžem!! Toto je hamba tohoto štýlu a som celkom smutný, že keď niekto vysloví škatuľku GRINDCORE, tak sa tam spomenie aj toto. To si radšej pozrite  Šláger TV a ste na tom rovnako. Ale navzdory tomuto prídem zase a budem tolerantný, keď bude hrať niečo podobné. Predsa o tom to je! o TOLERANCII!
-Lepra-

Trutnovský areál bojište sa každý rok na jeden týždeň mení na samostatný štát, v ktorom platia jedine zákony extrémnej hudby so všetkým s tým spojeným. Trutnov tak každoročne odoláva náletom fanúšikov, nadšencov a kapiel z celého sveta, túžiacim poriadne sa vyblázniť a prežiť niekoľko dní v spoločnosti priateľov a zabávať sa do vyčerpania posledných síl. Tento rok som sa odhodlal ísť po prvý krát na bojište na celých 5 dní a siahnuť si tak na dno psychickej aj fyzickej kondície, čo sa mi v podstate aj úspešne podarilo. Predprípravou bol koncert v žiari spoločne s Final Exit a The Kill čo bol môj ďalší splnený sen. O tomto ste sa tu však už mohli dočítať a tak sa vrátim späť do Trutnova. Hneď na úvod upozorňujem, že toto nebude klasický report plný kritiky, porovnávania a všímania si rôznych detailov pretože som sa sem v prvom rade vybral za zábavou a uvolniť zo seba všetku negatívnu energiu nazbieranú za posledné obdobie. Keďže mám vďaka častému a nadmernému užívaniu omamných alkoholicko / marihuanových látok v hlave celkom dobrý mišung z toho, ktorá kapela hrala ktorý deň, tak ako pomôcku budem musieť použiť program, ktorý som vyfasoval pri bráne tradične aj s CD prílohou a sprievodnou brožúrkou. Streda patrila talianskemu old schol hard core a festival otvárali Ed, ktorý nám žial iba robili zvukovú kulisu pri stavaní stanu. E.U.´S Arse si už však nenechávam ujsť. Agresívna punk HC jazda, ostré gitarovačky, rýchle bicie a psychopatický, vychudnutý spevák poriadne nakopávajú rite. Publikum je vo vare a je ich tu veruže celkom dosť. Raw Pover je už trochu kludnejšie a viac punkovejšie no aj tak je pred pódiom slušná mela. Skvelý úvod festivalu. Okolo polnoci je už po všetkom a jediná možnosť je pivný stan kde sa prepíjam a prehulujem do totálneho vyčerpania. Ráno mierny bolehlav utlmujem tabletkou a pivom čo celkom rýchlo zaberá. Hrať sa začína až jednej a tak volíme obhliadku mesta spojenú s obedom a samozrejme fajným 12 stupňovým krakonošom. Implore som síce videl ale nejak si nepamätám. Sperm of Mankind to celkom slušne roztancovali svojim goregrindom a začali sa objavovať prvé masky v publiku. Livstid ma celkom prekvapili, z nahrávok ma to nejak nebere ale tu naživo to malo grády. Chiens a Whoresnation splnili presne to čo som od nich čakal. Obidve totálne grinding violence peklo, paráda!!!!! Gutalax je pre väčšinu návštevníkov hviezda festivalu a je citíť že ich tu ľudia žerú. Jednoduchý dychovkový gore grind a všade lietajú nafukovacie serepetičky na beach party. ACxDC zmietli svojím nekompromisným power violencom všetko čo im stálo v ceste. Hrali síce trochu dlho čo je na tento štýl nie moc obvyklé ale aj tak super set a výborný výkon. Totálne pojašený nosie core marast Final Exit a grindová naj uplne masaker rúbanica The Kill bol jeden z mojich vrcholov celého OEF. Celkovo stretnutie s týmito ľuďmi bol nesmierny zážitok. K týmto bandám myslím netreba nič extra písať. Kto bol vie, kto nie môže si búchať hlavu o stenu. MASAKER!!!!!!! Rakušáci Zombie Inc. S Martinom alias Don Cochinom na čele mi prišlo viac šou ako hudba. Neznelo to zle len časom trochu nudne. Master ma po troch či štyroch skladbách nejak nebavil ale može to byť aj rapídne vzrastajúcou spoločenskou únavou. Inhume mi nejak ušiel čo ma trochu aj sralo a na Hell Show som údajne bol aj nebol...sorry neviem. Piatok ráno sme už o desiatej nastúpený pred pódiom podporiť kamoša Tuda a celý Kruger. Super odpal ďalšieho dňa HC crustom na švédsky spôsob. Opäť volíme návštevu mesta, kde dopĺňame sily na ďalší náročný deň. Prichádzame až na Masochist z exotického Thajska. Rýchly, energický gore grind v štýle ranných Regurgitate alebo Dead Infection. Viac klepačiek ako tuca tuca dychovky a samozrejme bloody image nesmela chýbať. Prekvapko jak sviňa. Nazareno El Violento akurat len počuvam z grind marketu. Besta bol portugalský metalovejší grind core, pozrel som pár skladieb, znelo to celkom fajn. Rectal Smegma to pod pódiom znovu roztancovali a pripravili dobrú atmosféru pre Abortion. Tí vyzerali na pódiu úplne v pohode, čo bolo zrejme tým že sa ešte nestihli natrúbiť. Po nich nastúpili Warcollapse, ktorý jebli špinavý švédsky crust s ich typickými temnými pomalými pasážami, no ale to čo potom naložili Vitamin X tak to bola ufffff riadna nakladačka. Nonstop old schol HC, spevák ako na gumičke, energia bila z každej skladby a pod pódiom to opäť vrelo. Skoky, circle pit, pogo, šialenstvo. Nunslaughter potešili nejedného true death metloša svojim satanášskym metálom. Bubeníkove prejavy pomedzi skladby boli plné zlosti a nenávisti proti kresťanstvu a cirkvi a rúhanie nemalo konca. Skvelý set. Wehrmacht dnes zaskakovali za Cattle Decapitation, ktorý zrušili celé turné a tak otcovia trash core zahrali svoje hity už o deň skôr ako bolo pôvodne naplánované. Nadšenie a radosť na pódiu bola neprehliadnuteľná a z každej skladby bolo cítiť ako si to páni užívajú. V druhej polke vybehol na pódium Scotty Peterson a drelo sa Cryptic Slaughter. Verím, že nejeden 40-tnik si zaspomínal na časy keď ešte poriadne nezarastal. Brutal Truth som videl na obscene dva krát a ani raz ma nepresvedčili. No tento krát to bolo úplne inak. Besný typicky Brutal Truth náhul, perfektné nasadenie všetko vygradované na maximum. Parádny výkon!!!!!! Posledný koncert v európe pre 50-tnika Danyho Lilkera a to bola teda butálna rozlúčka. Possessed velmi nesledujem a to čo som videl ma nejak nevzalo, zato keď nastúpili Eyehategod 

BRUTAL TRUTH

tak všetko dunelo, telo mi vibrovalo, zem sa triasla. New Orleanské bahno pôsobilo ako mágia a celého ma to vťahovalo hlbšie a hlbšie. Jednoznačne ďalší z vrcholov festivalu. We Are the Damned bola portugalská zmes death metalu a crustu znela zaujímavo. Chytľavé postupy a zohranosť kapely spravili svoje a spolu s Besta ďalšie zaujímavé prekvapenia tohto ročníka. Posledný nabehli Human Cull na ktorých ma upozornil Andy EDH a veru sa oplatilo vydržať. Toto violent grinding trio z anglicka nakopalo rite všetkým čo zostali pred pódiom až do konca a spravili tak bodu za piatkovým večerom. Ráno nás zo stanu vyháňa slnko už okolo ôsmej. V stane je pekelne horúco a tak volíme sprchu na osvieženie tela a pripraviť tak sily na posledný deň, ktorý otvárali Behind the Cemetary Wall metalickým death grindom so sympatickou speváčkou. Utanforskapet bola kapela s najťažšie vysloviteľným menom za ktorým sa skrývali staré páky švédskej scény. Crust as fuck s bývalým spevákom Uncurbed nemohol sklamať. Deahydrated prišli z ďalekého Sibíru a drvili slam brutal death opäť so ženským growlingom. Vrtule na pódiu aj pod pódiom, technické parádičky a sóla nesmeli chýbať. Škoda 120 si priniesli na pódium papierového Mareka Vašuta, s ktorým predviedli skvelý výkon a dokonca si aj jeden song odspieval s nimi. Po škodovke mi pár kapiel uniká, alebo ich sledujem len minimálne, behám po areáli, oplieskavam posledné prachy za dosky v markete a kecám s kadekým kto mi príde do cesty. Zachytávam skoro celý set Radiolokátor o ktorých neni pochýb že by zahrali zlý set. Títo páni ovládajú svoje nástroje na 100% a aj po rokoch aktívneho pôsobenia na scéne cítiť, že to čo robia ich stále kurevsky baví. Ultimo Mondo Cannibale ja porno grind harmonizer tuca tuca hopsanica. Prirovnania k Impetigo mi prídu celkom prehnané, neviem ale mňa toto dáko neberie. Počas ich krochkania sa dozvedáme správu, že Machetazo na ktorých som bol poriadne nažhavený neprídu a miesto nich budú hrať druhý krát Gutalax.....no kurva, že som bol celkom nasratý. Texasský masaker podobe Turbokrieg bol vážne masaker. Grindcore od podlahy, surové a poriadne nasrané. Nezastaviteľný stroj Frank ma hneď prebral svojimi klepačkami a nabil moje vyšťavené telo dávkou energie. Contrastic sa mi aj páčili, hlavne staré veci a niečo zas trochu aj nie. Musím asi viac napočúvať nový split 10 palec. Na US brutal death v podobe Prophecy som bol zvedavý a po dvoch skladbách som aj odišiel. A nelákala ma to spať ani repete Gutalax aj keď dnes dávajú set so špeciálnymi hosťami. Väčšina osadenstva je však iného názoru a opäť je to plné nafukovacích somarín, balónov a neviem čo ešte. Mňa v hlave stále serie to Machetazo a toto ako náhrada, no ale to je jedno. Vallenfyre som do teraz nepoznal no stačilo kuknúť na zostavu a zvedavosť bola hneď na maximum. Mňa zaujímal hlavne post bicmana, Barkera. Jajajajaaaaaaaj....radosť pozerať na tohto šialenca ako si len tak sedí a ťuká do tých bubónov. Valivý, ťažký death metal, ktorému na atmosfére pridávalo stmievanie. Cripple Bastards vidím už po niekoľký krát, ani teraz si ich však nenechám ujsť a ani teraz ma nesklamali. Hrajú sa nové vály pomiešané so starými peckami, hate core, skáčem a revem na plne hrdlo. Nemecký Morgoth potvrdili, že právom patrili a stále patria ku špičke death metalovej scény. Toto bol jednoznačne ďalší vrchol festivalu. Malo to také grády že som sa skoro zbesnel. Absolútne ma dostali a spokojnosť bola ako pod pódiom tak aj na ňom. Wehrmacht si zopakovali presne ten istý set čo dali včera a dokonca sa mi zdalo, že to dnes bolo ešte živšie. Na koniec zase skončilo niekoľko desiatok fanúšikov hore na pódiu kde spolu s kapelou odspievajú cover Iron 

Autori článku ukončili festival modlitbou a rozhrešením, aby ich nikto nemohol spochybniť 

Maiden. Immolation som zase presral kecaním za čo ma Rado Kaz dojebal no ale s tým som rátal. Ešte som vybehol pozrieť na Doom a aj keď boli kurva dobrý, únava bola už tak neznesiteľná a silná že som to zabalil odpotácal som sa do stanu. Ráno sme pozbierali svoje zvyšky, všade po okolí sa potácajú polomŕtve zombies a každý má na tvári známky vyčerpania. Trvalo mi ďalšie dva dni kým som sa ako tak dostal do reality, každá jedna nahrávka ktorú som si doniesol mi znela sucho a nezaujímavo pretože v ušiach som mal stále obscénny maz, ľudia ktorých som stretával v robote sa mi zdali úplne čudný. Päť dní vo svete, v ktorom sa cítim absolútne prirodzene ma nabilo neskutočnou silou. Tento ročník Obscene Extreme bol silný, riadne silný. Všetko vyšlo, dokonca ešte aj počasie na celých 5 dní vydržalo, zvuk bol takmer stále výborný, aj pivo sa mi zdalo lepšie. Návštevnosť sa mi aj napriek tomu všetkému zdala o čosi menšia ako po minulé ročníky. Nevadí, tí čo prišli sa jednoznačne skvele zabavili a presne o tom to je. Vďaka Čurby a všetkým OEF crew za ďalšie parádne prázdniny s rodinou!!!!!!!

Jan IP

PATARENI "Život Ne Osječam" 12"LP 2014 (Falšanja Koľko´š)

PATARENI sú jednou z najzásadnejších kapiel zo začiatku 90tych rokov. Ich legendárne splitko s Buka asi každý milovník bordelu vtedy mal. A nevadilo aj to, že pochádzajú z Chorvátska, proste si hrnuli svôj bordel grindcore a každý ich rešpektoval. Pravdaže ako u každej kapely aj u nich nastal po čase útlm a ich posledná vec vyšla pred 6 rokmi. Aké bolo moje prekvapenie, keď zisťujem, že na albume spieva Giulio (Criplle Bastards) Čo? Reku som asi zle tomu rozumel.. Ale nie. Cripple Bastards už majú jeden split sedempalce s nimy, takže som bol fakt zvedavý, čo to to je?Nejedná sa sice o žiadnu novú nahrávku ale pozbierané veci, ktoré boli nahrávané v rokoch od 2001 do roku 2011 teda aj v odlišných štúdiách a s tým, že nanovo vokáli nabliakal spomínaný Giulio. Dokopy tu najdete 20 songov. Čakal som že to bude bordel na starý štýl kapely, ale tento výber vsadil viac na tie punkovejšie songy, ktoré sice občas zabrúsia do bordelu, ale príde mi to fakt ako keby som počúval starý Cripple Bastards, hlavne vďaka tomu zahuhlanému murmuru. Muzika je čistý old school punk/grind s celkom zaujímavými melódiami. Celkom ma táto nahrávka prekvapila, lebo zo začiatku som sa bál jej počúvateľnosti a nakoniec sa z toho vykľul pomaly popový album, hahahaha. Zaujímavá vec, zelený vynil a akurát chýba vnútrajšok, čo je jediná asi negatívna vec na albume. Vyskúšaj!
-Lepra-

MAAILMANLOPPU „Valtaa E.P.“ 7“EP 2013 (Passing Bells)

Epko ďalšej mladej fínskej bandy zakúpené na ich koncerte v našej rodnej, kde zanechali dojem, no vďaka mojím chaotickým myšlienkovým úletom sa k nim vraciam až s ročným odstupom. Rovnako ako naživo, aj na nahrávke mladíci ponúkajú tradičný fínsky prasopaloidný hardcore-punk s dnešným znením, hoci to nie je až taká sypanica ako napr. Haistelijat, skôr jednoduchší šľapavý smer ako napr. Ydinperhe či legendárny Rattus. „En minä“ začína pomalším rozjazdom, no inak je to rýchly song, s mierne melodickým nádychom, kde basa drží svojou linkou spodky a gitara sádza ostré riffy „Elämämpelko“ je zas rýchla rezačka, s mierne thrashovou gitarou, s kvílivými, kostrbatými sólami, ktoré tomu dávajú punc neučesanosti. B-čko otvárajúca „Leireille“ je svižná thrashovina v gitare s pekným šľapavým punk rytmom a mierne vydarenejším sólom, no stále z toho sála pekná špina, k tomu ten kričaný spev, no čisté Fínsko. No aj tak je najsvižnejšou položkou záverečná „Aikapommi“, ktorá sa rozbehne hneď na začiatku a úplne bez kompromisov a spomalení presviští až k záveru, kde sa nachvíľku zasekne v prechodoch, aby sa v sekunde zas vrátila do zbesilosti a s kvíliacou gitarou k záveru. Neviem, čo viac o tomto ep-ku napísať. Fínsky hardcore-punk musíš cítiť, ten šmirgeľ na koži, to mrazenie pri škrípajúcich sólach, ten zrýchlený tep pri tých neúprosných rúbaniciach. Nič pre milovníkov melodiky, iba ak riadne špinavej, kostrbatej a chladnej ako samotný sever.

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=G45g3fo7bzg

WAKE THE DEAD „The Things We Can´t Forget“ CD 2011 (kooperácia)

Ďalším nepochopiteľne zapadnutým albumom v mojej zbierke je práve tento titul novej krvi hardcoru z Francúzska. Kúpil som síce už aj ich novší album, no zabudol som ho na koncerte spolu s nejakými ďalšími cd-čkami i platňami a zistil to až na druhý deň doma, že som nepriniesol komplet nákup – čo už., neskoro, keď kapely už boli kdesi na ceste na ďalšiu zástavku svojho turné.

No dôvodom, prečo som sa rozhodol predstaviť vám takto starý album sú jeho kvality. Kto trochu pozná moje chúťky, vie, že francúzske kapely ja skrátka môžem. Navyše sú naozaj aj na vysokej úrovni. Výnimkou nie je ani tento kvintet z Marseille. Čo na svojom debutovom albume ponúkajú? Rýchly moderný hardcore prešpikovaný melódiami. Nemá to ďaleko od mojich obľúbencov The Boring, no nie je to až tak rýchle. Skladby Wake The Dead, hoci sú rýchle, no je v nich podstatne viac pomalších pasáží a na druhej strane, gitary tiež nie sú až tak melodické ako u the Boring, skôr viac hutne riffujú, no aj tak pri ich posluchu človek vníma tú jemnú melodiku v pozadí. Už úvodná „Time to lose control“ začína pomalšie, aby sa potom rozbehla do tradičnej hardcore pasáže, kde jedna gitara mierne melodicky vyhráva pod hutným spodkom druhej gitary s basou a bicími. Niekedy doslova prekvapí gitarová ekvilibristika, ako napr. v sóle v „Sick and bored“, alebo jemnej vyhrávke v „Still alive“, či celý pomalší song „Interlude“, kde sa mihne zopár pekných momentov a liniek, na ktorý potom plynulo naviaže melodický úvod nasledujúceho „Playing suicide“. Okrem tradičných svižných pasáží, či melodických spestrení obsahuje aj nejaké tie pasáže vhodne pre moshujúcu omladinu (napr. záver v „Brotherhood“, abo stred „Dinosaurs with guns“, ale v podstate všetky spomalenia by sa dali využiť na to nepríčetné metanie rukami a nohami). No celkovo je to pestrý a zaujímavý album, ktorý má ideálnu dĺžku okolo pol hodiny. Jediné, čo ma rozladilo a čo ma v podstate naserie vždy, keď kapela zaradila pridrbaný skrytý bonus za záverečnú skladbu, čo znamená, že opäť raz mi 4 minúty po skončení poslednej „Erin“ nič nehrá, aby sa potom ešte na minutku a čosi znovu ozvala muzika. S týmto by som všetky kapely najradšej poslal do p...

-Majto C.-

Bandcamp
https://www.youtube.com/watch?v=I1zNEcBcjII

CONTRASTIC / ATTACK OF RAGE „Jařmo / untitled“ split 10“LP 2014 (Metal Age Productions)

O tomto splitku som zachytil kedysi nejaké zmienky, no potom mi to celé vyfučalo z hlavy, tak som bol prekvapený, keď sa zrazu objavilo. Je jasné, že som ho hneď musel vlastniť, bo obe kapely už nejaký čas sledujem (resp. Contrastic som v minulosti sledoval už od demáčového obdobia). Ďalším prekvapením bolo, že ho vydali Metal Age productions, ktorých som už osobne považoval za meno z minulosti. Čo trochu zamrzelo, bola absencia nejakého bookletu, bo graficky je inak gatefold obal splitka spracovaný pekne. No čo, snáď pri prípadnom ďalšom vydaní, to firma napraví...

K obsahu. Contrastic bol svojho času svojím druhám demáčom „Necrostories“ pre mňa objavom a osviežujúcim vánkom na českej death-grind scéne (vyšiel ako split kazeta s materiálom „Lightnessdark“ ďalšieho zaujímavého zjavu Deaf & Dumb). Na ďalšom vydaní „Thanatology rhythms“ (split s ďalším veľkým menom Ingrowing a ich materiálom „Deformed“) moje predpoklady len potvrdili, ale aj tak som najviac bol prekvapený pri vydaní ich samostatného eponymného debutu. Rovnako ako bol prapodivný obal s morskou vílou, tak pestrá zmes bola nacvakaná v nulách a jednotkách disku: grindcore s death metalom a rôznymi elektronickými nadstavbami sa tam premieľali, či striedali, do toho viac druhov vokálov. A v podstate tam, kde končil debut, kapela pokračuje aj na materiále „Jařmo“. Od úvodu songu „Re-abortion“ ma bez výstrahy porcuje ostrý sekaný riff gitár a dorážajú zbesilé klepačky bicích. Sánka dolu hneď zkraja. Skvelo urobený song, kde sa striedajú pomalšie pasáže (s elektronickým kvílením) s rúbanicami. To druhá „Píseň osamělého revolucionáře“ začne decentnou gitarou a spevom ako od Esazlesa napr., čiže emóciami napchatý revozpev, aby sa to celé zvrhlo do grindovej klepanice s chrochtom a škrekotom, v pozadí stále presakujú cvakoty elektronických mašiniek a občas melodické gitarky. Jednoducho pestrý, dokonalosťou páchnúci song. Tretí song začína samplom a až Korn-ovským nu-metalovým riffom, no žiadne strachy, stále je to zbesilé a nekompromisné drvenie spestrené elektronikou a samplami. Mojou najobľúbenejšou položkou je ale titulná „Jařmo“, ktorá je chladnejšia jak mrazák v pitevni. Dokonalá symbióza medzi samplami z filmu a hutnou muzikou. Najväčšie mrazenie mám vždy v strede, kde sa do elektronickej vyhrávky ozýva sampel kričiacej dievčiny, k čomu sa postupne napájajú nástroje a song zrýchľuje – to ma vždy zalieva studený pot, jak je to dokonalé. Záverečný song je už len akýmsi zhrnutím, čo všetko nám Contrastic na aktuálnej nahrávke ponúkajú. Skvelá vec a Contrastic mi opäť raz potvrdili, že v tom čo robia, veľa konkurentov u nás nemajú.

Na slovenskej strane splitka je vyrýpaných tiež 5 songov. Síce k Attack Of Rage som sa dostal oveľa neskôr, no tiež nemôžem povedať, že by ma ich muzika nechávala chladným. Hoci som ich demáče nikdy nepočul, no debut-cd „Grindpeace“ ma obdarilo našľapaným a pestrým grindcorom, aký sa mi pozdával napr. u španielov Haemorrhage, i keď bánovčania vždy dbali, aby texty aj o niečom boli, nie len o kopách mŕtvol a hektolitroch krvi a nemocničných traktoch plných infekcií a krvavých inštrumentov, k čomu využívali aj používanie rodného jazyka, čo je u mňa plus, bo sa mi veľmo páči, keď kapely využívajú rodnú reč. Druhý album „Sväté zlo“ sa vyznačoval ostrejším zvukom a zbesilejším materiálom ako debut, a celkovo songy pôsobili prepracovanejším dojmom. Ani na najnovšiom neotitulovanom materiále sa chlapi s ničím extra neserú, tak bez intra sa na vás rovno vyrútia nasekané gitary, aby sa po chvli song „Krivé zrkadlá“ rozbehol v klasickom rýchlom tempe. Čo oproti minulosti mierne prekvapilo, že sa neobjavuje až toľko typických klepačiek. Asi aj preto mi tento materiál viac ako všetko iné, pripomína starú srdcovečku „Symphonies of sickness“ anglických patológov Carcass, no aj vďaka riffom a trošku aj zastretejšiemu zvuku gitár. Nasledujúca „Sloboda“ už je sypanica ako sa patrí, no aj tu sa dosť hrnie v hardcorovom rýchlom tempe. „Dne shock“ je so sekanými gitarami čistá „carcassovka“ – parádne tempá, skvelé gitary a chorobné vokály. Pre mňa asi najlepší song tejto kolekcie. To „Sociálna anorexia“ mi aj riffom aj bicími pripomína druhý album „Grinding opus of forensick medical problems“ ostravských „carcassológov“ Pathologist, no oproti nim má drsnejší sound a ku koncu tam ešte cítim opäť mierne čmud španielskych Haemorrhage (podobne ako v minulosti). Záverečný „Sebaklam“ s pomalým sólovým výjazdom basy roztočí ďalší kolotoč svižných pasáží s grindovými nášupmi a občasnými húpavými spomalovačkami, kde gitary kruto ukrajujú z času, ktorý zostáva do konca.

Veľmi vydarené splitko. Normálne neviem, či sa mi podarilo vyjadriť všetko. Ak sa vám niečo nezdá, stačí zohnať a vytvoriť si vlastný názor. Mne ten môj nik nezoberie...

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=MLYVT_-Jwm0

HIBERNATION / SLAVEBREED split 7"EP 2012 (Worlds Appreciated Kitsch Rec./Noiseattack)

Dve Grécke záležitosti na jedno splite, už troška staršieho dátumu, ale myslím si, že v tejto muzike nejaké dátumy nehrajú žiadnu rolu. HIBERNATION je už pomaly kultová crust mlátička, ktorá sem prdla dva songy. Vybrnkávačky, temnota, šlapavý crust. Celkom pohodička, aj čo sa týka zvuku aj celkového prevedenia muziky. ja viem, takéto som počul už stovky, ale toto vždy poteší, takže som len rád. Kvalita.
SLAVEBREED netreba asi žiadnemu grinderovi predstavovať, lebo v Čechách sú pečený, varený a ich veci vychádzajú u pána Električku (L´imphantile Collective). Majú tu tri songy, ktoré fakt uletia ako nič.Nestihnem ani srknúť do kávy a už vstávam otáčať platňu .To je tá temná stránka sedempalcov!! Muzika je však štandradný, kvalitný, dobre znejúci grindcore. Proste už overená kvalitka a mne osobne sa páči ich strana platňe oveľa viac. Proste to odsýpa!
Vyšlo v 500ks náklade.
-Lepra-

SYK "Atoma" CD 2014 (L ´imphantile Collective)

Pán električka mi na poslednom OEF strčil do ruky toto cd na recenziu s vetami typu "neviem či sa ti to bude páčiť" a podobne. Myslím si, že kým to nie je gore grind, tak určite-) No a pán električka proste si môže znova škrtnúť jeden bod, za originalitu vo svojej stáji! Talianska formácia SYK je pre mňa veľkou neznámou. Vo vkusne spracovanom digipacku sa nachádza fakt zaujímavá bomba! Hudbu ani tak nejde popísať, lebo mi to pripomína horšie znejúci povedzme Meshuggah, dookola sa opakujúci jeden riff so zásekmi, industriálnou rytmikou. Ono by to bolo len rozkošné techno thrashenie, ale SYK majú v zálohe niečo iné! Ženský vokál (rev), ktorý je tak načasovaný a natrepaný do muziky, že proste zo začiatku máte pocit, že to nejako moc vyčnieva , ale pri treťom vypočutí vás to vtiahne do takej nádhernej atmosféri, že si začnete celý album vychutnávať! Treba však prekonať ten prvotný pocit úplnej disharmónie a potom to už ide na plné guľe! Fakt zaujímavá a parádna nahrávka! Vyskúšaj!!
-Lepra-
http://syk-official.bandcamp.com/

MARNOST / SEEDS IN BARREN FIELDS split-LP 2012 (kooperácia)

Viem, že toto splitko je staršieho dáta a obe kapely majú vonku už aj ďalšie materiály, ku ktorým som si zatiaľ nenašiel cestu, no čo ma v poslednom čase chytá stále viac, je práve tento materiál. Pôvodne som si ho kúpil, aby som podporil kapely (vydavateľov, skrátka fungovanie scény), ale aj zo zvedavosti, že ako znie black metal hraný ľuďmi z hardcore-punk podhubia. Ako už u mňa býva zvykom, nie vždy mi daný album sadne práve v čase kúpy, tak ide bokom, kde občas upadne do zabudnutia. Tento do zabudnutia neupadol (teda nie úplne), len mi stále nesedel, čo sa však zmenilo minulú zimu, len môj názor naň potreboval čas dozrieť. Každá banda na svojej strane ponúka jeden dlhokánsky song, no myslím, že sa podľa nich dá v pohode odhaliť kvalita ich tvorby.

Prví otvoria brány temnôt českí zástupcovia MARNOST. Po hovorenom filmovom intre sa pomaly rozbieha zlo – spätné väzby sa prelínajú jedna cez druhú a s pískaním vyvolávajúcim mrazenie ma pomaly prenesú až k prvým chladným riffom a revu v pozadí, aby s kvílivým riffom a pomalým tepom bicích začala postupne gradovať (podobný minimalizmus mi kedysi dosť vadil, no tuto sa mi viac ako pozdáva), aby sa po štyroch minútach strhla zbesilá víchrica, keď zbesilé klepačky ženú všetko vpred a rev v pozadí je len kulisa k bzučiacim a kvíliacim gitarám. Po chvíli zas zvrat a v pomalom tempe gitary a vokalistu vrnia mrazivé podmazy pod ženský preslov. Potom do zbesilej rúbanice parádna vyhrávka. A potom opäť nejaké predely a striedanie intenzity s akou kapela útočí na vaše zmysly. Spleť rôznych gitarových motívov a vrstiev, kým postupne utíchajú bicie dovedie skladbu postupne k záverečnej časti, keď sa spod spätných väzieb začne ozývať decentné brnkanie akustickej gitary. Zvláštna muzika, ale má svoje čaro a dokáže vyvolať mrazenie.

Švédi SEEDS IN BARREN FIELDS začnú tiež vybrnkávaním skreslenej gitary, aby sa postupne pridali ostatné nástroje a po dvoch minútach sa ozve nekompromisný rezavý riff – trochu mi to pripomína fínov Swallow The Sun. Prechod bicích potom strhne lavínu a zatiaľčo gitara stále hrá tú vybrnkávanú vyhrávku, bicie s basou ženú ozlmomkrky do diaľav a druhá gitara k tomu prihodí vyhrávku. Farbou hlasu aj bicími a melodickými vyhrávkami mi to hovadsky pripomína starý materiál plzeňských blackošov Sorath, ktorý sa honosí názvom „Matache chavala“, ktorý som svojho času mal v hlbokej úcte. V tretine sa song zlomí do stredného tempa a v záplave zdvojených vyhrávok a sekaných riffov sa pomaly sunie vpred (trochu mi to pripomína staršie tituly grékov Septic Flesh). V tomto tempe s rôznymi obmenami intenzity vydrží song až do konca. Celkovo tvorba švédov obsahuje okrem black elementov aj množstvo death pasáží. Dobre to ide do ucha, tak mám vždy dojem, že ich strana sa mi pozdáva viac, no tento dojem vždy trvá, len kým neotočím platňu a nepustím znovu Marnost. Skvelá vec, hoci mi trvalo trochu viac, kým som do nej prenikol, no o to viac radosti teraz pri jej počúvaní pociťujem. Verím, že už dávno má každý svoju kópiu, tak nikoho nemusím presviedčať, aby si ju zaobstaral. Ak náhodou nie, myslím, že ešte stále sú v pohode dostupné, stačí sa prekutrať v ponukách distier...

-Majto C.-

https://www.youtube.com/watch?v=IcQoKIgcpBQ

Sartre in the Dark: Se7en kniha

Kde začať? Najskôr asi ... toto je kniha o Seven Minutes Of Nausea. Čooo?? Mám veľa kníh o Motorhead a Led Zeppelin a REM a ... ale 7MON? Ani som len netušil, že také dačo existuje, ani by ma len vo sne nenapadlo že sa niečo také chystá a pred pár dňami mi to prišlo priamo od Micka (plus cca 20min nevydaných nahrávok, jes!!), tak to som sa skoro posral, jednak od radosti a jednak od prekvapenia. Tí čo túto kapelu poznajú a majú radi budú žasnúť so mnou, ostatní možno nepochopia: táto kniha obsahuje všetky texty 7MON 1985-2010 !! Žiadne rozhovory, komentáre, nič, "len" texty, krásne nasádzané na fotkách ... a to je všetko! Nemám šajnu koľko ich je a ani stránky nie sú číslované, čo pocit z tohoto diela ešte umocňuje, no kniha je to veru slušná buxa a tých textov sú tu tisíce! Pre tých nezasvetených, prvé 7"Ep 351 skladieb, "Your father was a poser ..." Ep 552 skladieb atakďalej atakďalej, samozrejme všetko vždy pekne spísané názvy skladieb a texty! Zopár mojich obľúbených:  Illegal Wood  "fuckin rainforest les paul?????",  Chemical Weapons "use is banned, but not the suply" alebo Provoke "in garbage some live, not by want" a tak podobne. Táto kniha je najväčší noisecore na svete! Vždy som 7MON miloval práve preto ako dokážu spojiť absolutne najextrémnejší hudobný prejav s inteligenciou a "niečím", nazvyme to posolstvom, provokáciou, myšlienkou to je jedno, vždy boli pre mňa proste extra a logo do kapely sme im neukradli len tak. Inak, toto mi Mick poslal preto, lebo som mal gule a išiel na Noisefeste za ním s trikom a kazetou Sedem Minút Strachu, a samozrejme s hlbokou poklonou. Potešilo ho to, vypýtal si adresu a ... ďakujem! Fuck Noise "sod it all".
-RadoKAZ-
 www.epubli.de

KRASSEVILLE "Nous sommes faux" demo MC

Zase je raz sobota ráno, pol piatej, a to už ja (za bežnej prevádzky v piatok) nemóžem spať, káva a buchty, internet na plné gule a hľadám a snorím kde korunu oplieskať. Ani neviem prečo, keďže to vôbec nepočúvam, brúzdam obskurný francúzsky blackmetal, až sa dogúglim k celkom slušnému zverstvu Nékrhärkh, čo je šupa náter s fúkacou harmonikou, no tak hryziem ďaľej, kukám borec robí tisíc vecí a bác, Krasseville! Káva ešte nie je dopitá a demo je už vyplatené a na ceste ku mne. O pár dní hurá, došlo to. Táto kapela je rozhodne taká tá muzika z regálu "treba počuť´", ale keby som mal z fleku len tak niečo nastreliť tak možno keby Ghost nabúchali Piloophaz tak sa narodí totok. Temný až mrazivý nekropop, psychopatický rock a morbídny hip-hop plný pirúl, žiletiek, zlosti a zúfalstva, ale aj krásnych melódií a skvelých rytmov, samovražedné blues v blackmetalovej konzerve a nenávistný, vyhnitý rap v atmosfére sebadeštruktívneho doomu ... je tam toho zmrskaného veľa a výsledok je Krasseville. Asi nie pre každého honiča tohto blogu, pre mňa ale nádhera a jeden z vrcholných objavov tohto roka! A ďaľší krásny príklad fantastickej muziky, ktorú nikto nepozná a nikto nechce ( ja mám len 83/200 ) ale tak vám šeckým treba! Krast na vás!  http://www.dernier-bastion.fr
-RadoKAZ-
https://www.youtube.com/watch?v=xb_Seg0b7P8