TOP 5 : Marcel Roxor (voc. FUNUS)

 Lepra ma poprosil, aby som vypichol svojich top 5 LP ku ktorým sa stále rád vraciam. Hneď som vedel že je to nemožné, hehe. Vypichnúť z toho množstva muziky čo mám doma len konkrétnych 5 dosiek, to nejde. Rozhodol som sa teda, keďže je Death Fist zine zameraný na extrémnejšie žánre, a mňa zároveň momentálne väčšina ľudí registruje ako vokalistu FUNUS s ktorými vzdávame hold Death Metalu starej školy, vypichnem 5 deathmetalových klasík. Ako som tak prišiel k polici hneď mi naskákali do rúk tieto kusy, aj keď ich tam mnoho ostalo, nechal som to takto, sú to totiž albumy ktoré si VŽDY rád naložím a chrochtám blahom. Niekto by mohol namietať že sú to svetoznáme mnohokrát prevarené albumy, ale mne je to jedno, v 90tych rokoch bez internetu mi otvorili úplne nový svet, takže tu sú :

DEATH – Scream Bloody Gore (Combat, 1987)

Aj keď mnohí fanúšikovia, keď príde na lámanie chleba, spomínajú kapely ako Master alebo Possessed, pre mňa je to práve Chuck Schuldiner a debut DEATH ktorí si zasluhuje prvenstvo. To čo len v dvojici s Chrisom Reifertom namlátili do drážok tejto fošne, ovplyvnilo celé generácie začínajúcich hudobníkov v extrémnych žánroch. Klasiky ako „Zombie Ritual“, „Evil Dead“ alebo „Torn To Pieces“ pozná snáď každý. Absolútne maniakálne vokály, surové hoblovanie, zbesilý galop bicích, totálna klasika klasík. „Drink from the goblet, the goblet of gooore“ !

MORBID ANGEL – Altars Of Madness (Earache, 1989)

Dodnes si pamätám ako som prvý krát počul tento album. Z licenčnej československej platne od Globus, korá je (aj keď mám aj originál vydanie) na fotke. Debut morbídnych anjelov má v sebe čosi magické, nie je to len hudba, ten temný náboj je doslova hmatateľný. Sandovalove kopáky, Azaghtotove šialené riffy a nad tým všetkým vtedy ešte uštekaný Vincent. Doslova oltáre šialenstva. „Maze of Torment“, „Chapel of Ghouls“ alebo klipovka „Immortal Rites“ všetko osvedčené šlágre. „Dead - your god is dead, Fools - your god is dead“!

DEICIDE – Deicide (Roadrunner, 1990)

Glen and company vtrhli na scénu s takou razanciou, že sa kríže točili pomaly aj vo Vatikáne heh. Debut je zložený z toho najlepšieho z predošlých dvoch demo záznamov od (vtedy ešte) Amon. Absolútne hitovky, ako „Sacrificial Suicide“, „Blaspherereion“ alebo úplné kladivo „Dead By Dawn“. Floridský Death Metal najvyššej akosti, čierne zlato, mnohokrát podceňované. Vždy keď si ten album pustím a špeciálne z LP, tak ma vyklepe jak nedeľný rezeň. Nečudo, v booklete totiž stojí napísané Scott Burns & Morissound Studios, pre mňa a pre tisíce iných záruka kvalitného hudobného zážitku. „Give praise to Satan, he has won„!

CANNIBAL CORPSE – Eaten Back To Life (Metal Blade, 1990)

Mäsiari z Buffala zjedli hudbu jak ten úbožiak sám seba na obálke ich debutu. Podľa mňa si to neuvedomovali, určite nie vtedy keď ho nahrali, ale rozbehli úspešný mlynček na mäso. Obálky ich ranných albumov sú kultom dodnes, zverský vokál a texty Chrisa Barnesa a v neposlednej rade ich značkový ihneď rozpoznateľný (dnes už) floridský Death Metal. Debut sa hemží hitovkami jak odležaná zdochlina mäsiarkami. „Scattered Remains, Splattered Brains“, „Born In A Casket“ alebo „A Skull full of Maggots“, tá posledne menovaná je dodnes v playlistoch živých koncertov a ja pri nej vždy šaliem, hehe.

OBITUARY – Cause Of Death (Roadrunner, 1990)

Floridské močiare, aligátory a Obituary! Koho nezlomil chorý debut „Slowly We Rot“ tak dvojka „Cause of Death“ už musela na istotu. Hneď úvodná skladba „Infected“ ma vždy zaklincuje a trvá to kým album neskončí. Trevor Peres používa gitaru ako zbraň hromadného ničenia, hosťujúci James Murphy mu to šperkuje sólami a nad tým všetkým čnie absolútny vokál Johna Tardyho. „Find the Arise“, „Turned Inside Out“ titulná „Cause Of Death“ všetko funerálne hymny. Pomysleným klincom do rakvy je morda „Cyrcle of the Tyrants“ ktorú si nekrológovia požičali od Celtic Frost. Fantastický album, nedá sa opočúvať,! „We're the cause of death“!