Existujú od roku 2009, prvých päť
rokov však fungovali pod iným názvom a „Abhorrence“ je vôbec
prvou oficiálnou nahrávkou pod tým novým. Neznáma banda
z Uherského Ostrohu na južnej Morave, a rovno album
u ISP? Práve Ďuro pred mnohými rokmi razieval zásadu, že
skupiny by mali najprv vydať niekoľko demáčov a až potom
siahať po CD, nuž, časy sa evidentne menia
Marty (gitara, vokál), Rebus (vokály),
Mara (basa), Volcano (bicie) a Nagard (gitary) sú takto podľa
fotky už tiež celkom „páni v rokoch“, zdá sa, že
CRANIAL CARNAGE je ich prvým vážnejším účinkovaním na scéne,
a z ničoho nič veľký debut. Ale Ďuro má vypestovaný
slušný cit na kvalitné veci, poďme teda na to. Čože sa to
ukrýva pod skôr oldschoolovým krvavo-rúhačským obalom?
Death metal, vážení, kov smrti.
A veruže vydarený, nie nejaký moderný, skôr hlboko
zakorenený v klasike. Našťastie nie retro nejakej konkrétnej
DM školy, naopak prekvapivo podľa môjho gusta. Ono je to totiž
v prvom rade naozaj brutálna, do extrému potiahnutá vec.
V podstate skôr deväťdesiatky, ale masakrujúce, brutal death
ako sa patrí. A navyše výborne skĺbený s temným,
rúhačským podaním žánru. Hutný, podladený, ťažký zvuk,
ponuré harmónie, zavýjajúce gitary, divoký, nemilosrdný vír
prevažne v rýchlych a náklepových tempách. Občas
pomalšia, ale taktiež zničujúca pasáž. Celkovo ide o hudbu
skôr priamočiaru, hrubú, zúrivú a nemilosrdnú, pekelný
mlyn točiaci sa rýchlosťou rotačného guľometu. Rúhavé témy
textov prednáša hlboký growl, zabudovaný do stien gitár
a bicích. Nie je dominantný, funguje tu ako jedna
z rovnocenných zložiek hudby. Tá je podstatná, nejaké intrá
(akustiky „inventárne“ zvony) sa tu pestujú fakt zriedka.
„Abhorrence“ boduje hlavne celkovým barbarským vyznením,
CRANIAL CARNAGE v podstate hrajú dosť svojsky, ťažko ich
prirovnať k nejakému prefláknutému menu. Kedysi niečo
podobné hrali Nemci CASTIGATE, ale mám pocit, že toto je ešte
o triedu väčšia ukrutnosť.
Martin Lukáč
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára