.jpg)
Hoci nemôžem
povedať, že by som nejak extra poznal taliansku scénu, no to málo,
čo sa ku mne dostalo, dokazuje, že tam majú dar pristupovať
k muzike trošku inak ako je bežné. Storm(O) sú po Chaos
Conspiracy tento rok druhou kapelou z Talianska, ktorá mi to
dokázala hneď dvakrát – najskôr naživo na Ffud feste a potom
doma z albumu. Zabalený v gatefold obale, kde nechýbajú
texty (aj ich preklady do angličtiny). Pochmúrne ako tvorba
Storm(O) samotná.
Do ich
divokého sveta nás uvádza inštrumentálna temná pomalá
psychiatria „In volo“, ktorou otvárali aj sereďský set a to
pod kožu sa vtierajúce škrípanie upútalo moju pozornosť svojou
naliehavosťou a neodbytnosťou. Hneď ďalšia „Supernova“
začne skoro až blackmetalovou gitarou a psycho rytmom bicích,
no po chvíli sa song post-hardcorovo skomplikuje a cez rôzne
rytmické zmeny a variabilný vokál prechádzajúci od
naliehavého rozprávania po škrekot a vreskot sa prerúbe ku
koncu. Celá skladba je akási neuchopiteľná, keď už si myslíte,
že tohto sa dá chytiť, motív zmizne v ďalšej zbesilosti.
V tom duchu sa nesú aj ďalšie songy albumu. Každá skladba
v sebe má niečo iné. „Fuga“ skoroorientálny motív
v úvode, „Porché la bambina cade“ mierne vybrnkávané
pasáže prestriedané divokými rezanicami, „Sorridendo (Alla
possibilita della caduta)“ po jemnom úvode skoncentrovanú dávku
agresivity vystriedanú znepokojivou pasážou v stredne pomalom
tempe, či metalové besnenie v „D´istanti“, post-rockovo
ľahučká gitarka v „Delle nostre vite appese“, chaotickosť „La
debolezza“, akustické gitary v „Respito“ (celková prístupnosť
tohto songu) a veľa iných. Každý má niečo, čo nemajú
ostatné a dokopy majú všetky v sebe tú neuchopiteľnosť,
zdanlivú zmätenosť,dráždivosť a nervydrásajúcu
naliehavosť. Úplne cítite, že vás burcuje a chcete vedieť,
čo sa deje, o čo ide, no stále to neprichádza,. Pasáže sa
menia, mení sa intenzita zvukového útoku nástrojov aj vokálu.
Studený pot strieda zalievanie tela horúčavou. Odpudzujúce
a zároveň podmanivé, hnusné ale príjemné, chaos
a harmónia. Všetko toto obsahuje tvorba tejto talianskej
štvorice. Skurvene hnusne príjemný, chaoticky post-hardcore s
dávkou metalovej ostrosti, emotívnymi vsuvkami a vokálom.
Nedá sa neznášať to. Nedá sa nemilovať to. Preto ten album ešte
stále neznášam a stále ho s radosťou znovu a znovu
ukladám na tanier gramca. Inak to skrátka nejde.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára