Hneď ako som
poprvýkrát tento album počul na bandcampe, chytila ma taká
nostalgia, že som vedel, že ho musím mať a to v čo
najkratšom čase. V hlave sa mi vybavili obrazy dvoch
pubertálnych mládencov, ktorí v izbe jedného z nich
sedia nad prvými porevolučnými fanzinmi a dohadujú si, kto
ktoré demáče od Malárie objedná a kto napíše ktorej
kapele a do toho z kazeťáku buráca sedemdesiataôsma
kópia kópie demáča Davovky. Túto recenziu by som aj venoval
spomienke na tohoto človeka, ktorý v januári tohto roku tento
bolestný svet opustil. Dano P., toto by sme spolu pekne opičovali,
keby tam nájdeme niečo čo sa líši od originálu a zároveň
by nás potešilo, že na jednom albume je toľko skvelých známych
songov. A nakoniec by si aj tak povedal: „Ty pess, dobré je
to, tak nepičuj!“
Ak si
odmyslím úvodné „intro“ v podobe kúska zo Smetanovej
Vltavy, hneď „Zejtra je nám dvacet“ z rovnomenného demáča
Kritickej Situace brnkla na nostalgickú strunku a pri
nasledujúcej veci z demáča Telex už som si lietal v oblakoch
a spomienkach naplno. Keď som počul „Do boje!“ od HNF, aj
ma zamrzelo (okrem straty ich kazety), že skupina skoro skončila
a Štěpán pokračoval smerom, ktorý mi nič nehovoril.
A potom už len odmena – jedna za druhou, neviem, či viac
potešila vec z debutu Našrot abo od Majklova strýčka. No
nadšením som nešetril ani pri Depresii od spomínaných DP, abo
dávnej hitovke Plexisu (album „Půlnoční rebel“ si ešte dnes
s chuťou vypočujem), Šanova 1, či demáčovka P.S. Jediná
vec, ktorú by som oželel je záverečná od Zóny A – asi nikomu
netreba vysvetlovať prečo, hoci k tým dávnym časom patrili
aj demáče Zóny, ktoré sme tiež točili, no radšej by som si
vypočul verzie od Radegast či Svobodný Slovo alebo strakoničákov
Stres, ktorých nahrávky moje srdénko vždy tešili oveľa viac ako
tie Koňykovcov. No chápem, že je to subjektívny výber ľudí z
„kapely“ a pre nich má hudba Zóny A svoj význam.
Čo sa týka
zvuku, tak to je skrátka nádhera – štúdio Hellsound skrátka
nevypúšťa sračky. Zvuk je tak akurát špinavý, ako si tento
žáner žiada, pritom počuť skvelé výkony hudobníkov ako aj
spevákov (v mnohých sa ozvali pôvodné hlasy – skúste trafiť
v ktorých). Hudobne je to tiež skvelo zahraté, občas počuť,
že sa chlapi strnulo nedržali originálu a objavuje sa
niekoľko pekných momentov (napr. taká thrash-ová gitara
v Depresii, to je teda masaker).
Hoci nie som
zástancom rôznych revival a tribute záležitostí, musím
uznať, že tento album má svoje kvality a istotne poteší
okrem autorov aj mnoho pamätníkov, rovnako ako mňa, ako aj, že
dokáže novým generáciám punx osvetliť históriu tohto žánru
v našich (po starom československých) krajoch. Čiže, tento
album môžem len doporučiť. A ja sa idem znovu v spomienkach
vrátiť do tej Mars-kami zadymenej kutice a zápalisto
debatiť...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára