Kua to je buksa!!! Má to vraj 872 strán, neviem, nie sú číslované a nerátal som, ale je to určite najtučnejšia hudobná kniha akú mám. Reedícia desiatich čísel rovnomenného, anglicky písaného, fanzinu, ktorý vychádzal v Nemecku v rokoch '92-'97, teda v časoch najväčšej deathmetalovej slávy. Zdôrazňujem to preto, že takých 80% tohoto plátku je práve death metal, zvyšok je ostatný, hlavne teda black, ale aj iný, no len a len metal (plus jedna top recenzia na album Spudmonsters: "we don't review music like this", haha). Parádne čítanie, rozhovory so snáď všetkými death metalovými kapelami na ktoré si spomenieš, keď ešte boli plné nadšenia a robili poctivé rozhovory do fanzinov, nie ako neskôr sračkové "naša terajšia zostava v ktorej už nie je pôvodný ani kuchár je najlepšia" prípadne moje obľúbené " náš práve vychádzajúci album je ovela brutálnejší a rýchlejší ako kedykoľvek predtým " tliachaniny do obrích poprockových časákov. Krásne časy, tony recenzií a rozhovorov s práve vychádzajúcimi peckami ako Bethlehem, Phlebotomized, Amorphis, Unholy, Malevolent Creation či skvelými kapelami na vrchole ako Disharmonic Orchestra, Immolation, My Dying Bride, Deicide, Comecon až po metalové mega stars Bathory, Slayer, Celtic Frost či Death. Všetko výborné rozhovory a recenzie v parádnej oldschool grafike niekde akurát na pomedzí nožničiek s lepidlom a prvých profi počítačových časákov, plné kresieb a otlačených letákov, všetko tak ako má byť. Týmto veciam sa dnes už nič nevyrovná, to nadšenie, ten slovník obmedzený na pár hudobných žánrov, to nešpekulovanie ... toto nie je o nejakej falošnej nostalgii, to je o časoch, keď brutálna muzika nebola súčasťou strednoprúdových magazínov či dokonca rádií, keď boli veci ako death metal naozaj odporné a totálne podzemné a preto o nich písali len skutoční nadšenci, to proste nejde prehliadnuť a dnes už bohužiaľ ani vrátiť. Zo zinov ako boli Voices toto všetko tečie, priam tryská , presne tak má podľa mňa vyzerať underground, a nie len tento metalový. Úprimne povedané nemám pocit, že by bol Voices zas nejaký výnimočný plátok, mám stovky podobných metalových, punkových, rockových atď samizdatov z tej aj staršej doby, no vždy ked sa k takémuto niečomu dostanem som nadšený, mám proste veľmi rád takýto štýl písania o hudbe. Nie zato, že je to “oldschool”, ale zato, že to je oveľa úprimnejšie a zanietenejšie ako dnes, pretože to vtedy bolo nové a s tým sa nedá už nič narobiť. Pár pív na večer alebo káva skoro ráno a ja s touto knihou takmer denne ulietam do fantastických časov zašlích, oprašujem k tomu príslušné albumy a totálne si to užívam. Posledná veta: absolutne popiči kniha, pre mňa ešte o niečo lepšia než veľmi podobná Metalionová reedícia, vlastne počkať … asi najlepšia kniha o muzike čo mám. Bodka.
-RadoKAZ-
www.ironbonehead.de
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára