More, novinka od Machette! No tak toto musím mať! Asfalt len tak letel na gramec a už aj hrá. Trocha ma však zarazil celkom slušne odfláknutý obal. Proste len obal bez infa, bez vnútrajšku a navyše EP obsahuje 3 skladby, miesto uvedených dvoch, ale myslím si, že toto bol asi zámer. A. stranu otvára hymnická pecka "Mexico Campeon". Proste parádna odtrhovačka, presne akú chcete od nich počuť. Dobré, brutálne s ťažkým hitovým potenciálom.
B. stranu okupujú hneď dva songy. Oba sú coverky. Prvá je od Dead Kenedys "California Uber Aztlan", kde text je pravdaže upravený do ich rodnej reči. Nemal som nikdy vzťah k tejto kapele, aj keď ich rešpektujem, ale hudba až na pár hitov, nič moc. Takže aj tento cover (mimochodom sa vám vybavia Tři sestry "na kovárňe to je nářez") viac menej nemusím. Zato po ňom ide ďalší, neohlásený cover a tým je hitovka "La Bamba" od Richie Valensa, ktorá je prerobená do refrénu "La Bomba" . Vtipné svieže, typické! Až ste už dlho netriasli lebkou na ich hitovky, tak je na čase s tým zase začať!
-Lepra
DEATH FIST
DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!
streda 10. septembra 2014
pondelok 8. septembra 2014
EINE STUNDE MERZBAUTEN "7305" CD 2014
Dobrý človek ešte žije! Dostať dnes CD, a to ešte takto parádny digipak a žiadne promo v sáčku na recku, tak to je radosť. Dobre, dobre, som si to vyžobral, lebo šanca bola, no ale uznajte sami, takýto názov kapely, koho by to už nezaujalo?! Noisový koverband? Haha, tak to je kurva nápad za všetky drobné, i keď ... ono to s tým koverbandom zase až také horúce nie je. Musím hneď z fleku povedať, že toto CD je pre mňa slušný oriešok a to mám hluky a zvuky moc rád. Skoro 80 minút v jednom ťahu, tématicky rozdelených do troch častí: koverov Napalmed, Einsturzende Neubauten a Merzbow, pričom žiadna časť žiadnym koverom nie je, skôr sa tvári že sa pohybuje v tej ktorej hlukovej lokalite. Samozrejme, že som žiadne okopírované kovery Merzbow nečakal, no musím priznať, že v nejakú známu linku Neubauten som veru dúfal, a že som čakal väčší rip off, či už ako srandu alebo ako lacnú vykrádačku. Toto sa mi ale nepočúva vôbec ľahko, z trochu asi čudného dôvodu a síce, príde mi to príliš premakané, zvukovo priam dokonalé, človek žasne nad kopou nápadov, zvukov a erupcií, ale nemá o čo ukotviť pocit, náladu a nenachádza atmosféru. Je to chladne dokonalé, akoby to kapela ani nerobila pre ľudí ale do nejakého svojho archívu s nálepkou "My 2014", občas ma pri tom napadlo, že počúvam akýchsi noisových Rush alebo King Crimson, neodškriepiteľnú kvalitu, ktorá ale primitíva krochkajúceho si v Bizarre Uproar a 7MON nemôže chytiť. Neviem to lepšie vysvetliť, E.S.M. sú proste hlukový virtuózi, ktorí tvoria špičkový industrialnoise pre náročných (Adult Oriented Noise? haha). Sere ma toto CD, evokuje vo mne silný pocit vlastnej nezrelosti, akoby som na takýto ťažký kaliber v experimentovaní s hlukom ešte nedorástol, a to som si myslel, že som toho hluku už požral dosť. Alebo možno len neviem jednoducho povedať, že ma to nebaví a nechať to tak? Šecko je možné. No, stačilo filozofovania, odhalenie a resumé na záver: E.S.M. je post Napalmed, keďže tento skončil presne 7305 dní od svojho vzniku, tento nádherný čierny monstrózny digipak stojí len eur 6,66 a či už ma to aktuálne baví alebo nebaví, je to kvalita, ktorú je radosť mať, lebo sa k nej veľmi pravdepodobne o rok, o päť o desať, alebo keď budem počúvať Rush a King Crimson vrátim.
-RadoKAZ-
merzbauten@email.cz
-RadoKAZ-
merzbauten@email.cz
KRUSH , ABORTION, PER CAPITA 5.9. 2014 Mnichov, Kafe Marat
Pôvodne tento koncert mal byť súčasťou našeho plánovaného turné, ktoré sme ale museli nakoniec zrušiť kvôli viacerým dôvodom s tým, že urobíme tour neskôr, keď už budeme všetci v pohode. Nemci ale na nás stále naliehali, aby sme ten koncert odohrali s tým že ešte si niečo po ceste nájdeme. Aj sme si našli ale kvôli práci sme to museli zrušiť a rozhodnúť sa , či dáme len na otočku Mníchov. Prečo nie? Absolvovať vyše 600 km tam a po koncerte späť s tým, že bubeník musí do roboty na druhý deň je ako malina v pive. A predsa sme na to kívli aj odhliadnúc na upozornenia nášho bubeníka, ktorý už prekoncertoval Nemecko círom cárom ešte so Sanatoriom, že veĺa ludí aj tak nebude. Lenže chybá lávky. Doba sa odvtedy zmenila a tiež fakt, že už hráme pre úplne inú scénu ako napr. hrali Sanatorium. Ale nepredbiehajme.
Ráno vyzdvihujeme nášho bubeníka Mira a v ruke už ždíma nejaký mok, s ktorým sa nám chce pochváliť, že toto pivo je proste pecka a jedno z najlepších čo čapovali v Lokal Pube, kde pracuje. Mal pravdu, jeden a pol litrovka mizne na ceste do skúšobne. Po tomto už tie sračkové euroležiaky vám prídu ako ranný moč. Cestou sa zastavujeme, niekde v Rakúsku, že nám vyhladlo a z pôvodnej návštevy potravín, skončíme v Čínskej reštaurácii, kde by sme si dali bufetový stôl. ten však funguje do 14:00 a je 14:05. Hneď sa mi vybavila scénka z geniálneho filmu Falling down z Michale Douglesom v hlavnej role, ako zo samopalom strieľa v McDonalde, lebo prešvihol o minutku raňajšie menu. ale naštastie sme sa dohodli aj cez fakt, že Číňanka absolutne nehovorila po anglicky. Biznis je biznis. Hladný Miro, náš bubeník, ako ho odteraz volám, vyjedol komplet celý bufet.
Zbytok cesty grgáme a prdíme. Na mieste sme presne dohodnutý čas okolo 19:00 a to aj napriek faktu, že sme stáli vyše hodinky v kolone na dialnici. Holt je piatok.
Zdravíme sa s Attilom, bubeníkom Per Capita, ktorého u nás asi môžete poznať,ako bubeníka už neexistujúcixh grinderov Din -Addict. Spoznávame aj ostatných členov kapely, ináč veľmi sympatických ľudí a už dorážajú aj Hollanďania Krush. Predkoncertné čakanie si krátime popíjaním extra priemerného piva, ktoré neskôr už meníme za limonády (radšej). Klub Kafe Marat je celkom sympatický anarcho klub, presne ako každý jeden na západe od nás, kde to dokážu dať dokopy a žiadne mesto im nekladie polená pod nohy. Klasika, klub, kuchyňa,infoshop a dokonca aj second hand oddelenie šiat, ktoré už poznám z Dánska, kde to funguje štýlom zober si čo chceš a nechaj aj ty niečo.
Okolo desiatej večer sa začína hrať a klub je celkom slušne zaplnený, odhadom cca 140 ludí. Prvý nastupujú PER CAPITA . Potnám ich z asi dvoch splitov, ktoré som tu aj recenzoval, ale naživo som ich ešte nevidel. Spustili klasický crust so zábrusom do grindu. Energické to bolo, spevák sa snažil a celkom to bolo v pohode. Publikum ich bralo tiež, boli predsa domáci, takže spokojnosť
Po nich sme to rozbalili mi, junáci ABORTION z konskej riti. Ešte len pri rozbaľovaní a zapájaní sme sa tak spotili, že už by sme ani nemuseli hrať. Tie reflektory, čo fungujú ako radiátory, už fakt nemusím. Čistá pomsta. Dávame celý set s tým, že jednu skladbu dokonca vďaka mne domrvíme. Ale klasicky, stačí sa vyhovoriť, že ste sa pozabudli a hráte z playlistu kapely, čo hrala pred vami.
hehehe. Takže set prebieha v pohode, dokonca už pri konci aj sa zapájajú ľudia ale štále to nie je vygradované. ŠĽahačku si vždy zlízne kapela po nás. Dokončujeme a ešte ľudia revú o prídavok, ale už fakt som na sračky prepotený a nevládzeme ani len trsátkom pohnúť.
KRUSH to rozbehli vo veľkom. Dvaja speváci si zapriahli vlastné mikrofony bez drátu a tak počas maresu, čo nastal počas ich vystúpenia sa stalo, že jeden spevák reval vpredu a druhý bol pri barovom pulte vzadu. Energia sršala po kýbloch. Akurát mi trocha vadilo, že v podstate vôbec nenazvučili bicie, ktoré občas sa utopili ale zase na druhú stranu bubeník do toho mlátil jak o život, štýlom drevorubač, takže ste počuli všetko v pohode. Potiahnu skoro 40 minút a ešte pridávajú dve skladby, čo nie je na škodu, lebo sa to proste dobre počúva a aj ľudia už idú na 100%. Po koncerte kecáme s nimi a zo sympatickej gitaristky sa vykľuje celkom slušná odborníčka na gitary a zosilovače. A to až taká, že si sama aj pájkuje veci a pred koncertom si všetko nosí sama. Ideálna žena.
Po polnoci s askaždým lúčime, dáme spoločnú fotku a čaká nás 7 hodin nádhernej cesty po dialnici. Čo viac si priať? Alebo sedieť doma s diaľkovým v ruke??? asi nie...
-Lepra-
Fotky-Steam photorgaphy-
Ráno vyzdvihujeme nášho bubeníka Mira a v ruke už ždíma nejaký mok, s ktorým sa nám chce pochváliť, že toto pivo je proste pecka a jedno z najlepších čo čapovali v Lokal Pube, kde pracuje. Mal pravdu, jeden a pol litrovka mizne na ceste do skúšobne. Po tomto už tie sračkové euroležiaky vám prídu ako ranný moč. Cestou sa zastavujeme, niekde v Rakúsku, že nám vyhladlo a z pôvodnej návštevy potravín, skončíme v Čínskej reštaurácii, kde by sme si dali bufetový stôl. ten však funguje do 14:00 a je 14:05. Hneď sa mi vybavila scénka z geniálneho filmu Falling down z Michale Douglesom v hlavnej role, ako zo samopalom strieľa v McDonalde, lebo prešvihol o minutku raňajšie menu. ale naštastie sme sa dohodli aj cez fakt, že Číňanka absolutne nehovorila po anglicky. Biznis je biznis. Hladný Miro, náš bubeník, ako ho odteraz volám, vyjedol komplet celý bufet.
![]() |
PER CAPITA |
Zdravíme sa s Attilom, bubeníkom Per Capita, ktorého u nás asi môžete poznať,ako bubeníka už neexistujúcixh grinderov Din -Addict. Spoznávame aj ostatných členov kapely, ináč veľmi sympatických ľudí a už dorážajú aj Hollanďania Krush. Predkoncertné čakanie si krátime popíjaním extra priemerného piva, ktoré neskôr už meníme za limonády (radšej). Klub Kafe Marat je celkom sympatický anarcho klub, presne ako každý jeden na západe od nás, kde to dokážu dať dokopy a žiadne mesto im nekladie polená pod nohy. Klasika, klub, kuchyňa,infoshop a dokonca aj second hand oddelenie šiat, ktoré už poznám z Dánska, kde to funguje štýlom zober si čo chceš a nechaj aj ty niečo.
Okolo desiatej večer sa začína hrať a klub je celkom slušne zaplnený, odhadom cca 140 ludí. Prvý nastupujú PER CAPITA . Potnám ich z asi dvoch splitov, ktoré som tu aj recenzoval, ale naživo som ich ešte nevidel. Spustili klasický crust so zábrusom do grindu. Energické to bolo, spevák sa snažil a celkom to bolo v pohode. Publikum ich bralo tiež, boli predsa domáci, takže spokojnosť
![]() |
ABORTION |
hehehe. Takže set prebieha v pohode, dokonca už pri konci aj sa zapájajú ľudia ale štále to nie je vygradované. ŠĽahačku si vždy zlízne kapela po nás. Dokončujeme a ešte ľudia revú o prídavok, ale už fakt som na sračky prepotený a nevládzeme ani len trsátkom pohnúť.
![]() |
KRUSH |
Po polnoci s askaždým lúčime, dáme spoločnú fotku a čaká nás 7 hodin nádhernej cesty po dialnici. Čo viac si priať? Alebo sedieť doma s diaľkovým v ruke??? asi nie...
-Lepra-
Fotky-Steam photorgaphy-
nedeľa 7. septembra 2014
DEBACLE / INEBRIOUS BASTARD split 7"EP 2013 (Beerache rec.)
Dvakrát Austrália. Reku prečo nie, veď tam je kapiel ako hnoja v poslednom čase.
DEBACLE hrajú klasický old school crust s práchnivým ale hutným zvukom v klasickom crust rytme, ktoré občas zablúdi do grindcore. Dva vokály, ktoré sa prekrikujú jak o dušu. Vraj tu muklujú aj bývalý členovia Pisschrist, čo aj všetko v podstate vysvetľuje. Ničím zaujímavé, no celkom poctivé a presvedčivé
INEBRIOUS BASTARD už ale pridajú poriadne do tempa a celá ich nahrávka sa nesie vo sviežom duchu.Všetky 4 skladby sa nesú v ideách "naserme to do nich" . Rýchly crust jak víno. Na koncerte to musí byť celkoím slušné tornádo. Až si chceš rozšíriť svôj obzor v crustových vodách Austrálie, tu je jeden tip.
-Lepra-
DEBACLE
INEBRIOUS BASTARD
DEBACLE hrajú klasický old school crust s práchnivým ale hutným zvukom v klasickom crust rytme, ktoré občas zablúdi do grindcore. Dva vokály, ktoré sa prekrikujú jak o dušu. Vraj tu muklujú aj bývalý členovia Pisschrist, čo aj všetko v podstate vysvetľuje. Ničím zaujímavé, no celkom poctivé a presvedčivé
INEBRIOUS BASTARD už ale pridajú poriadne do tempa a celá ich nahrávka sa nesie vo sviežom duchu.Všetky 4 skladby sa nesú v ideách "naserme to do nich" . Rýchly crust jak víno. Na koncerte to musí byť celkoím slušné tornádo. Až si chceš rozšíriť svôj obzor v crustových vodách Austrálie, tu je jeden tip.
-Lepra-
DEBACLE
INEBRIOUS BASTARD
štvrtok 4. septembra 2014
THE KILL „Make 'Em Suffer“ LP 2014 (Dead Heroes rec.)
V Austrálii
sa v poslednej dobe poriadne grinduje. Z Melbourne vychádza
jedna pecka za druhou a na čele tejto armády stojí
neodmysliteľne a neodškriepiteľne trio The Kill. Po zhruba
desiatich rokoch existencie a rôznych splitoch im konečne
vyšla samostatná veľká platňa. Ono je to už síce von nejaký
ten piatok, no ku mne sa to dostalo až na tohtoročnom obscene, kedy
sa objavil v tom čase ešte teplý európsky press tohto
skvostu. O ten sa postarala česká firma Dead Heroes rec.,
spravili k tomu úplne nový obal a dali vylisovať
priesvitný žltý vinyl....nádhera!!!! „Make ´em suffer“
obsahuje 15 rozbušiek kurevsky intenzívneho grindu. Toto vás
jednoducho zomele ako drtička na kosti v mäsokombináte.
Šialené klepačky a rúbanice v tej najvyššej rýchlosti
s maximálnou presnosťou a vymakanou silnou
dynamikou. Jay ani trochu nešetrí svoju biciu súpravu a dáva
jej neskutočne nafrak. Do týchto blast beatových nájebov strúha
gitarista Rob svoje krkolomné prepletanice, pri ktorých mu musia
prsty musia len tak skákať po hmatníku. Toto sú jednoducho
necoverovateľné veci. Aj v tom je jedinečnosť tejto kapely,
že skutočne som si zatiaľ ešte nevšimol, že by sa niekto
odvážil dať cover týchto šialencov. Spevák Nik perfektne
pracuje so svojím hrdelným prejavom a s prehľadom
strieda rôzne polohy a intenzitu vokálov, čím ženie všetko
vpred, ako besný šakal svoju krvilačnú svorku. Bonusom na platni
je slayerovka „Necrophobic“ čo v ich podaní znie presne
ako Slayer na 45 rpm haha. Zvukovo tiež neni čo vytýkať na čom
má určite veľkú zásluhu Scott Hull, ktorý mal na starosti
mastering. Táto nahrávka ma ani v najmenšom nesklamala,
nakopala ma do riti a splnila všetky moje očakavánia. The
Kill sú tajfún, najlepšia grindová kapiela v galaxii a ak
si v lete prešvihol nejaký z ich koncertov v európe,
tak ťa môže poriadne mrzieť.
Jan
IP
streda 3. septembra 2014
GOWL "Blurrr" 7"Ep 2014 (D.I.Y.)
Prvý 7"Ep týchto pliešovčanov bola taká jeba, že všetok grind čo potom nosili chalani na skúšobňu bol jak vata, prvý 7"Ep týchto, ja ani neviem ako ich nazvať, šak si pozrite dáke ich fotky napr. na discogs, v porovnaní s ich novým 7"Ep "Blurrr" je skoro vata. Toto je ako v kŕči skapínajúci buldozér, v ktorom hrá švédsky deathmetal na 45. Neskutočne masívny zvuk a surový, prachsprostý, ohlodaný nájeb, nemám slov, Gowl je grind mojej krvnej skupiny, šecko ostatné jebať!
-RadoKAZ-
http://gowl.bandcamp.com/album/blurrr
-RadoKAZ-
http://gowl.bandcamp.com/album/blurrr
utorok 2. septembra 2014
PREDČASNÁ VZBURA zine # 6
Prešlo
zhruba pol roka a je tu zas, Predčasná Vzbura a jej
šieste pokračovanie. Slovenský zin s periodicitou dva čísla
za rok...a kurva, gratulujem. Vo vnútri nového čísla vás čakajú
tour reporty (Sounds of Qualm / Kumuru po CZ, PL, SK krajoch a Human
Humus v Rusku), Sucháčove dobrodružstvo na nemeckých
festivaloch, alebo exotický report z Austrálskeho Obescene
Extreme festu 2014 od vysunutého redaktora Piss Mastera. Svoje
dotieravé otázky Adrik namieril proti Voice from Insane records /
zine z Ukrajiny a vyspovedal tiež Roba z Blastasfuk
rec. / The Kill. Pre pestovateľov je tu anketa na tému
záhradkárčenie a nechýba článok o nejakom hajzlovi,
tento krát je to čínsky „lekár“ Shiro Ishii, ktorý testoval
biologické zbrane na ľuďoch. Na záver je pár recenzií na knihy
a časáky. Klasická tlač, klasický formát, klasický obsah,
akurát že šestka je bez hlukovej prílohy. Inak je všetko pekne
po starom. Za pár šupiek zoženieš u Adrika alebo v hocijakom
inom distre.
Jan
IP
BASTARD NOISE / LACK OF INTEREST split 12"LP
Bastard Noise, tu Wood, Artz, ano tá baba ktorú ste skoro nikto nevideli na koncerte BN v BB, sral vás pes, a za bicími seňor Hoak, mokrý to sen každého grindera. Čo k tomu? Wood je Wood, keby hral v dixieland projekte na xylofón tak ho spoznám, Artz furt reve jak o život, páči sa mi, baba jedna, no a Hoak sa tu drží pekne pri zemi a žiadne kamikadze voľné spády sa nekonajú, ale fachman je to od podlahy, to sa musí nechať. Bastard Noise a Man Is The Bastard a Man Is The Bastard Noise už nerozozná ani svätý, na tejto doske je elektroniky pramálo, respektíve je dobre skrytá v monumentálnom old school MITB prevedení. Nejdem to pitvať po skladbách, jednoducho ďaľšia skvelá nahrávka, Wood proste slabé veci nerobí, a na tomto splite so svojimi starými kumpánmi si dali bastarďáci záležať a je to paráda. Lack Of Interest ... prvá doska bomba, pecka, kult a klasika, ďalej si to pamätám asi takto, nejdem to vyťahovať kôli recke tak sa móžem kľudne aj mýliť: druhá doska dobrá, ale na prvú nemá zďaleka, staré single už ani nemám prehľad, potom split 7"Ep s Cap. Cas. sa nepamätám, ale pamätám sa, že split 7"Ep s Weekend Nachos ma nebavil vôbec. Prečo to vyťahujem ... no kura preto, že tento matroš je absolutne excelentná šupa, najsamlakof vec od prvej dosky, priam kvality porovnateľnej!! Pri tomto nezostáva, len sa smiať, čo zvyšok sveta vystrája keď si myslí, že hrá powerviolence. A koľko majú títo ľudia, pomaly aj do 50, nie? A vycvičia vás ako sysle v tom čo je nájeb, sila, rýchlosť a skvele napísaná muzika. Neskutočný náhul, úplne chytľavé punkové linky v krkolomných rýchlostných prémiách, zákruta, šmyk, odpich, zjazd a dokola. Najlepšie na tom všetkom je, že sú to popiči napísané skladby, žiadny bezduchý rachot, hoc nič apriori proti tomu samozrejme nemám, ale toto je kurva kumšt! Keď si toto aj omylom pustíš na 33 tak to bude furt lepší nájeb ako šecky grind ochotiny čo doma máš. Bravóóó, výjsť táto doska pätnásť rokov naspäť tak je v každom toptene a recka nezačne inak ako "dreamteam". A v Orbe by to skončilo: "povinnost" - k čomu sa absolutne prikláňam.
-RadoKAZ-
www.deepsixrecords.com
-RadoKAZ-
www.deepsixrecords.com
DÁŠA FON FĽAŠA „Mrchožrút“ 10“EP 2013 (d.i.y.)
Materiál,
ktorý už vyšiel na cdr formáte v roku 2011, no zaujal
množstvo ľudí natoľko, že sa v minulom roku dohodla partia
nadšencov a kamošov Dášu a prekvapili ho vydaním tohto
osobitého kúsku na farebnom vinyle. V rámci zachovania
kontinuity, aj vinyl má (rovnako ako cdr-ko) kartónový obal, na
ktorom je prilepený xeroxový obrázok supa a farebná lepiaca
páska po okrajoch. K výbave patrí aj vložená xeroxová
dvojjazyčná textová príloha. Čiže všetko vyzerá takmer
rovnako ako pôvodná edícia.
K hudbe
samotnej. Myslím, že dnes už autora a interpreta v jednom –
Dášu, asi netreba nikomu predstavovať. Každému, kto sa pohybuje
hardcore-punk komunite, sú známe jeho sólové vystúpenia so
španielkou v ruke“ a úsmevom na perách. Ak náhodou je
niekto, čo tento materiál nepočul, tak vedzte, že okrem španielky
si Dáša ponahrával aj rôzne iné nástroje, ktoré dopĺňajú
a spestrujú celkové vyznenie (pričom na koncertoch absolútne
nechýbajú, čo je paradoxom), napr. mierne naefektovanú gitaru
v príjemne melancholickej „Rozdiely a podobnosti
sobotného rána“ abo v pozadí „Všetko je na webe“, či
sóla a delay-doprovody v úvodnej „Vlastnou vinou“,
klavír v „Ja len hrám“ (ktorý je síce silno punkovo
nedokonalý, no mne sa tam pozdáva), gitarový riff v úvode
jak od Davovky a kazoo v „Legenda o bájnych pankáčoch“,
bicie v „Ja len hrám“, „Strom“ a „Nové životy starých
domov“.
Rovnako ako
je pestré doplnkové nástrojové obsadenie, pestré sú skladby aj
náladami. Od veselosti v Nových životoch či „Ja len hrám“,
cez naliehavosť „Vlastnou vinou“ abo v Legende, či
sarkastický úškrn vo „Všetko je na webe“, až po jesennú (či
rannú) melanchóliu v Rozdieloch či v nádhernom a mojom
najobľúbenejšom songu „Strom“. Sedem rôznorodých songov
nesúcich Dášov rukopis (hudobný i textový) a opatrené
sú jeho chrapľavým spevom (miestami melodickejším, miestami
drsnejším) – folk punk v jeho najčistejšej
a najúprimnejšej forme. Samozrejme aj nahrávka vznikla
svojpomocne po večeroch kdesi na byte, no na zvuku nepočujem žiadne
závady – je presne taký, aký tieto piesne vyžadujú –
neučesaný a osobitý. Ak ste tak ešte neurobili, vrhnite sa
na tento počin, ktorý vyšiel v 300 kusovom limitovanom
náklade...
-Majto C.-
pondelok 1. septembra 2014
AFGRUND , SIXSCORE , ABORTION 31.8. 14 Lučenec, Slimák
Koncert v neďelu má svoje čaro. Ludia ti neprídu a tak. Naštastie ale v pondelok je štátny sviatok, tak sa toto dalo rátať ako sobotný deň. Počasie je úplne šialené. Od rána leje a v podstate do ďalšieho rána ani nemieni prestať. Vyrážame z Nitry k nášmu gitaristovi pri Zvolen a odtiaľ zase do Lučenca. Lučenec je mesto, ktoré by som jemne charakterizoval ako medzipriestor v Matrixe, medzi Bratislavou a Košicami. Proste normálny človek tam sa dostane len buď tak, že zablúdi, alebo naserie niekho z Matrixu. Naštastie tu existuje ešte posledný aktívny človek, ktorý tu ešte ako tak sa snaží podvihnúť úroveň kultúry v tomto bohom zabudnutom kraji. Opisovať cestu tam, je číre blázonstvo. Vravím, ako do medzipriestoru Matrixu.
Na mieste sa dozvedáme že kapely na turné uviazli v nejakej zápche a tak nabrali celkom slušné meškanie, takže to musíme nakombinovať tak, že keď budú pol hodinku pred cieľom, tak sa začne hrať. My sme to odpálil s ABORTION okolo 21:30 a dali sme náš klasický Stand Up Grindcore. Zvuk celkom mastný, ale až tak, že som si vôbec nepočul vokál, čo má za následok že revete viac a viac a na konci si odpálite hlas. Presne to sa stalo aj mne. štandardné vystúpenie korunované samovoľným pádom mojej basovky, čo publikum pochopilo, že sa pokúšam o Cobainovské lacné triky. Ale nie, ja som fakt chudobný, na rozdiel od nebohého Cobaina,takže si tieto triky nemôžem dovoliť, haha. Dohrávame a päť minut po položení paličiek vlietnu dnu aj dve kapely na ktoré sme čakali. Takže načasovanie hodné zodpovedných ľudí!
Po vybaľovaní a aklimatizácii, nastúpili na plac Rakúšania SIXSCORE, čo pre mňa boli celkom neznámou kapelou. Spustili svôj set a bol som mile prekvapený. Náš bubeník to ohodnotil tak, že je fakt prekvapený, že Rakúšania dokázali dať dokopy takto dobrú kapelu s tak dobrým bubeníkom. Tak to asi hovorí za všetko. Rakúska scéna je jedna z najúbohejších v Európe a je to asi tým, že im je fajn a nemajú dôvod byť na život nasratý. Ale SIXSCORE nám dávajú do lebky taký celkom slušný match core. Má to gule , energiu a spád. ten na chvílu prerušuje odpálenie poistky na našej basovej hlave, na ktorú chlapci hrajú. Ešte mám v hlave vetu nášho gitaristu Libora "Dúfam , že to nikto neodpáli" -) Po päť minutovej pauze sa pokračuje, ale už ako keby s menšou vehemenciou. každopádne, pre mňa celkom príjemné prekvapenie táto kapela!
Po nich už nastupuje hlavná akvizícia dnešného večera a tým je medzinárodná švédska kapela AFGRUND. Nastavia ten sound gitary , ktorý má Švédsko vo svojej ústave zakotvený a ide sa. Kurva ale jak. Energia ide na 100%, úplné tornádo. Najviac sa zabávam na bubeníkovi, ktorý má ten typický výraz, ktorý majú väčšina dobrých bubeníkov, že proste ako keby tam ani nebol a búcha jak boh. Proste paráda, fakt som si to užíval. Jedine čo mi trocha vadí na ich muzike, sú dlhé songy, ale to je len vec názoru a vkusu. Ich set ale mal silu tsunami a to bola proste energia, ktorú pochopili aj ludia, ktorým thc a alkohol dosiahol bodu "zábava" a konečne začali zveriť. Po vyše polhodinke a dvoch prídavkoch aj oni končia, už na pokraji síl. Bubeník po sete stojí pri bicích a čumí do mobilu, ako keby tam dnes ani nehral tak dobre. Paráda. Milanovi ďakujem v mene celej scény, že sa snaží udržiavať scénu nažive v tak divnom kraji, akým bezosporu Lučenec je! Cesta domov je zase len morda a až by ste chceli náhodou zaspať, tak hrajte hru, "čo keď ti vybehne do cesty nejaká divá zver?" a zaručene váš adrenalín neklesne! Ale oplatilo sa, aspoň podľa mňa!
-Lepra-
Na mieste sa dozvedáme že kapely na turné uviazli v nejakej zápche a tak nabrali celkom slušné meškanie, takže to musíme nakombinovať tak, že keď budú pol hodinku pred cieľom, tak sa začne hrať. My sme to odpálil s ABORTION okolo 21:30 a dali sme náš klasický Stand Up Grindcore. Zvuk celkom mastný, ale až tak, že som si vôbec nepočul vokál, čo má za následok že revete viac a viac a na konci si odpálite hlas. Presne to sa stalo aj mne. štandardné vystúpenie korunované samovoľným pádom mojej basovky, čo publikum pochopilo, že sa pokúšam o Cobainovské lacné triky. Ale nie, ja som fakt chudobný, na rozdiel od nebohého Cobaina,takže si tieto triky nemôžem dovoliť, haha. Dohrávame a päť minut po položení paličiek vlietnu dnu aj dve kapely na ktoré sme čakali. Takže načasovanie hodné zodpovedných ľudí!
SIXSCORE |
AFGRUND |
-Lepra-
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)