Prišiel piatok večer, skúška takticky presunutá na stredu, tak nič nestálo v ceste výprave do Trnavy. Cesta rýchla, krátka a nekomplikovaná, takmer až k miestu určenia, no lokalizovať ho nepomohla ani elektronicko-zavádzajúca jednotka, ktorú sme pre ten účel po chvíli spustili, no nakoniec sme sa tesne po siedmej dostali do správnej brány. Hneď za rohom tváre známe i neznáme. Boli sme medzi svojimi.
Hudobný
večer otvoril s neuveriteľným, len štvrťhodinovým
meškaním, punkový bard zo severu s gitarou v ruke,
slnkom v duši a úsmevom na tvári. Tak
vnímam Dášu už nejaký ten rok a jeho koncertné sety ma
bavia stále viac. Každý jeden je jedinečný a neopakovateľný,
bo Daša aktívne komunikuje s publikom a od toho sa
odvíjajú aj jeho preslovy a mimohudobné vsuvky v piesňach.
Tento večer patril celej nahrávke „Radšej sám ako v zlej
spoločnosti“, ako aj piesňam z 5-splitu a nejakým
starinkám. Set som si vychutnal sediac na gauči a bolo to viac
ako príjemné, zábavné a osobité.
 |
| NOVIJOT POCHETOK |
Po
akustickom úvode nastúpili elektrické gitary v rukách
macedónskych mladíkov NOVIJOT POCHETOK, ktorých už som pred časom
videl a vtedy ma tiež naživo veľmi bavili. Iné to nebolo ani
v Trnave a hoci priestorovo je Kubík menší ako bol
Boogie bar, zvukovo to bolo oveľa lepšie, dokonca bolo aj spevy
počuť, bicie nevynímajúc. Ich set bol pekne poskladaný, bo
rýchle punkovice sa striedali s pomalšími a komplikovanejšími
skladbami, ktoré miestami zaváňali príjemnou melanchóliou, ktorá
sedela do jesennej atmosféry vonku, čo znelo viac ako dobre a stále
bolo čo počúvať. Ako celok to bolo parádne zohraté aj pekne
dvojhlasne odspievané gitarákmi, no mňa najviac zaujal bubeník,
ktorý neplnil len úlohu motora kapely, ale svojou nápaditou hrou
posúval už tak zaujímavú tvorbu bandy ešte vyššie. Ak sa tento
sympatický kvintet rozhodne opäť zavítať do našich končín,
isto si ich nenechám ujsť.
Potom
sa pred nás postavila prvá štvorica z Benátok
- ZEIT a začali nás rozbíjať na atómy svojím šialeným,
chaotickým hardcorom, v ktorom ale zaznelo aj veľa
melancholických emo-pasáží, ktoré mi režú najmä od
francúzskych spolkov. Veľkým nedostatkom pre mňa však bolo, že
chlapi neodhadli priestor a vypálili aparáty moc nahlas, tak
bicie tamer úplne zanikali pod šialenou gitarou(napriek tomu
nehorázne geniálnou) a burácajúcou basou. Škoda, bo keď
som ho sledoval, hral tam miestami pekne šialené veci, ktoré moje
dobré dojmy mohli len umocniť, takto bol môj zážitok len
polovičný. Snáď budem mať možnosť vidieť toto peklo s lepším
zvukom.
 |
| HOBOS |
A na
záver prišiel čas na kapelu, kvôli ktorej som sa ten večer
nachádzal tam (jasné, že ma tam lákalo veľa iných dôvodov, no
toto bol asi z tých väčších). Ďalšia benátska kapela
HOBOS, ktorých album už nejaký ten čas vrcím na platňofóne
a robím to rád. Podzemím zaburácal chrastivý, švédsky
zvuk gitary a mne ubudlo minimálne 25 rokov, tak príjemný
pocit na duši vyvolal ten „Entombed-feeling“, ktorý na mňa
z tvorby týchto talianov vždy dýcha. Navyše sa polepšil aj
zvuk, tak ich punkový metal, v ktorom sa Motorhead-ovská
priamočiarosť dopĺňa so švédskymi riffmi, rozhýbal „dav“
až k takému besneniu, že som čakal, že si niekto aj ublíži
v tom malom priestore.
Výkony všetkých parádne, pekne vyvážený zvuk, že aj bicie
skvelo zneli. Úplne s prehľadom odohratý, energický set, na
ktorom jediným negatívom bolo, že skončil. Okrem vlastných
songov zazneli aj pocty obom spomenutým bandám, čo len potvrdilo,
že som naladený na správnu vlnovú dĺžku s kapelou
a nehľadám v ich muzike niečo, čo tam nie je. Pekný
výlet do minulosti. Samozrejmosťou bol nákup 7palcov, ktoré som
ešte nevlastnil.
 |
| HOBOS |
Po
nákupoch už len lúčenie a cesta domov plný dojmov. Aj
hustejšie by sa patrilo takéto čosi podnikať. Škoda, že som
o tomto koncertnom miestečku nepočul skôr, bo je to relatívne
blízko a je vcelku útulné.
-Majto C.-
fotky: Majto
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára