Pre
niekoho možno tieto 7-čkové splity nemajú význam, no mňa bavia.
Tradične jedna „stálica“ plus prekvápko navrch. Kapelu
P.R.O.B.L.E.M.S. portlandského svetobežníka Kelly Haliburtona som
si zamiloval na prvé počutie, keď som naslepo zobral ich singel „I
hate TV...“,
tak som mal pri kúpe tohoto titulu mal vcelku jasno. Band z druhej
strany bol neznámou položkou – možným prekvapením. Nič viac
o nej neprezradil ani strohý obal bez bookletu.
P.R.O.B.L.E.M.S.
svoju stranu odpálili vo veľkom štýle svižným kusom „Boozebag“
. Motorheadovská rinčivá gitara a výrazná basa pod
zachrípnutým spevom. Výborný,
dobre zložený i zahraný, chytľavý punk´n´roll. Presne
toto ma na tejto bande zaujalo už minule. Druhá „Underhill“ je
síce tiež pekne ostrá záležitosť, no nesie sa oproti prvej vo
voľnejšom tempe a parádne vyznievajú aj vyhrávky čistej
gitary v refrénoch. Má to takú 70-kovú atmosféru potom.
Opäť raz dva skvelé songy od tejto kapely, ktoré ma utvrdili v
tom, čo som zistil minule, že chcem od tejto kapely viac muziky.
Kolegovia
a ďalšia banda z Portlandu – Chemicals tiež ponúkajú
dve veci. Úvod špinavej basy v „Not anymore“ dáva tušiť, čo
o pár sekúnd potvrdí zbytok bandu, že toto bude viac špinavý
rock´n´roll jak punk, no stále to má v sebe punkovú
špinavosť. Hlavne druhá vec „Shadows“ je špinavá jak stará
kanalizácia. Stále
ešte viac „bigbít“, ale už o niečo rýchlejší jak song
úvodný. Osobne ma síce tento druh punku až tak neoslovuje, no ako
takéto spestrenie stravy sa to občas vcelku dá príjemne užívať.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára