DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 30. marca 2014

HEAVY METAL VOMIT PARTY – (Dopelord, The Public, Major Kong, Macumba) - 29.3.2014 Trenčín, Klub Lúč


Krásna sobota plná slnka a jarných záhradných prác, ktorej koniec som šiel zaistiť do trenčianskeho Lúča. Zvedavý som bol prevelice, ako znie naživo kapela, ktorej album patril minulý rok do mojej top 6, tak som ich slovenskú zastávku na turné jednoducho nemohol vynechať. Komu sa nechce pátrať v starších príspevkoch, nech si domyslí o akú kapelu sa jedná... Mierne sklamanie nastalo po príchode do klubu, kde moje číslo vlezu bolo len 17 a to, že v Žiline sa lúči s pódiami Ilúzia a v piane hrá už zas Arakain, to vôbec nie je ospravedlnenie niečej neúčasti... Aj na pomery Lúča bolo pramálo miestnych fandov podobných odnoží...
MACUMBA

Radšej k muzike. Večer o tradičnej deviatej odštartovali „púchovčania“ MACUMBA a vôbec sa s ničím nesrali. Hneď od samého začiatku do ľudí narvali violence hardcore ako sa patrí. Táto zostava s basákom sa mi pozdáva z akcie na akciu stále viac – ešte tak pripojiť do mašinérie aj jeho hrdlo a všetko bude dotiahnuté k dokonalosti. Štoty škrekotal jak o život, do toho šialene riffoval, Macej hladil kotlíky paličkami len taký hrmot, skrátka, veľa urobil aj masakrálny zvuk – kua dobré to bolo. Hneď od prvej kapely som mal tušenie, že to asi bude jeden z tých lepších koncertov, čo zažijem...
MAJOR KONG

Potom sa na pódium postavilo poľské trio MAJOR KONG a nálada prepla do iných sfér. Ich produkcia na hony vzdialená od toho, čo predviedli púchovčania nás odniesla do ríše pomalých knísavých doomových zákutí, kde z celého ťaživého hluku občas vystrelilo psychedelické gitarové kvílivé sólo abo wah-pedálom dokreslená basová vyhrávka. Basa v ich tvorbe nehrá len doprovodnú rolu, ako je obvyklé, skôr ťahala celú tvorbu svojimi bohatými linkami a gitara už len dokresľovala celkovú atmosféru. Do toho pomalé bicie – jednoducho zmar a hypnóza v jednom. Záverečný song, kde sa ku koncu striedali nehorázne tempá bol len malou ozdobou na ich skvelom sete...
THE PUBLIC
Pri sete ďalšej bandy z domácich krajov sa akcia zas preklopila do druhej zo schizofrenických polôh sobotného večera. To sa na pódium postavilo čadčianske trio THE PUBLIC, ktoré ma (a nielen mňa) hneď od prvých tónov strhlo svojou energiou a skvelou rytmickosťou svojej tvorby. Neskutočné veci z toho liezli. Ich dokonalý mix hardcoru s grindovými časťami mi v technickejších partoch trošku dal spomenúť na staré koncerty Testimony – tiež to bolo niečo, čo iní nehrali, pritom to znelo absolútne prirodzene. A to je aj prípad The Public – skvelá, originálna muzika, ktorá má vlastný ksicht. Všetko zabalené do skvelého zvuku poskytlo dokonalý zážitok.
DOPELORD


Posledné prepnutie schizofrenika opäť do polohy zmaru, keď na pódium vyliezol prvý a jediný kvartet toho večera. DOPELORD neponechali nič na náhodu, okrem dokonalej muziky vsadili aj na osvetlenie (tradične ladené do zelena) ako aj na projekciu, ktorá bežala počas celého ich setu a vážne to ako celok pôsobilo omračujúcim dojmom. Obrázky dosť často sedeli k muzike, až som ich podozrieval, že to majú presne vyrátané, no pauzy medzi skladbami, ktoré teda vôbec plánované nevyzerali, ma z toho vyviedli, bo projekcia stále bežala a vždy sa do nej trafili... Ich ťaživá muzika na pomedzí doomu a sludge sa do nás oprela gitarovým dvojzáprahom, ktorý znel absolútne mohutne, k tomu burácajúca naefektovaná basa a duniace bicie – čistý mlynček na mäso, no nechutne pomalý a neúprosný, čo drví kosti po milimetri – kúsok po kúsku, nič nevynechá... Občas sa do toho zjavil čistý spev, no po tejto stránke boli najväčším zážitkom dvojhlasy s basákom, ktorý silne pripomínal Nicka Olivieriho (QOTSA). No celý set sa neniesol len v znamení ťažoby, našlo sa aj zopár momentov, kedy tempo zrýchlilo, aby sa po čase zas navalila ťažoba a pokračovala v drvení... K tomu neskutočne parádne sóla – viac pocitové ako technické, no práve v tom spočívalo ich čaro. Dokonalé...

Po ich sete už len nákup materiálu a zrýchlený odchod domov. Skvelá akcia, ktorú žuiaľ zhliadlo len cca 50 platiacich, čo je vážne málo... Dúfam, že to bola len blbá náhoda a nabudúce už bude všetko ok...
-Majto C.-

fotky: Mirec


Žiadne komentáre: