NOISE zines review

 Nedávno som v nejakom rozhovore zachytil sťažnosť na nedostatok noise zinov, myslím, že to bol Marek Marchin v Putrid Emmental Cheese, a tak ma napadlo, že pár dobrých doma mám, tak tu sú nejaké aktuálne, zohnateľné a hlavne naozaj dobré, čo môže byť možno trochu problém - v angličtine. SPECIAL INTERESTS začal vychádzať v 2009, prvé číslo som preflákol, ale ďalej som verný odoberateľ a oddaný fanúšik. Časák koordinuje a vydáva odborník naslovo vzatý, hluková megastar Mikko Aspa (pozri discogs a metal archives, ten chlap hral a hrá v desiatkach!! skvelých kapiel a projektov + robí label a distro Freak Animal, no maniak) a prispieva doň veľa ďaľších zvučných mien (Arvo Zylo, Andrew McIntosh ... atď) a títo všetci z toho vytvárajú absolutne neporaziteľný almanach súčastného ale aj zašlého noise sveta a podsvetia. Tým noise tu samozrejme myslím široký hudobný zámer, ktorý aj podľa záhlavia na tomto časáku zahŕňa štýly ako powerelectronics, industrial, noise, experimental, avantgarde, ambient ... a snáď aj ďaľšie, proste všetko čo nemá noty, riffy a predtrávené hudobné štruktúry. Od začiatku si tento časák drží jednoduchú a prehľadnú profi úpravu, štruktúrou je veľmi podobný íným fanzinom s priestormi pre rozhovory, recenzie a názory, veľké plus je minimum reklám! Čo tento nie extra rozmerný časák (cca 50-60 strán, cca A5) robí plátkom, za ktorý nemám problém vyvaliť 6-8 eur? V prvom rade, robia ho ľudia od fachu, bez urážky k nadšencom píšucim všemožné ziny, toto robia ľudia čo sa krútia okolo hluku roky a desaťročia, v tom mi to pripomína napr. Short, Fast and Loud, tú kvalitu z toho proste cítiť na prvý omak. Ďalej v každom čísle je megarozhovor s nejakými priekopníkmi hluku, ktorému proste nemôžem odolať, tak napríklad sa tu už objavili Bastard Noise, Smell & Quim, Con-Dom, Fumio Kosaki, Sudden Infant, Boyd Rice (fantastický rozhovor), Dave Phillips atď., všetko obsiahle a kvalitné debaty. Ďalej, široký záber "hluku" ako nehudobného žánru, ako som už vyššie spomínal, takmer v každom čísle je niečo od neofolku až po statické hlukové steny a priestor dostávaju ako staré zabehané mašiny tak úplne nové spolky, ako kapely tak labely a distribúcie a na svoje si vždy prídu aj vizuálny fajnšmekry (tu bacha, hlavne powerelectronics nie je žáner pre politicko korektné nátury a niektoré grafiky môžu bolieť!). Recky sú na úrovni, pre mňa niekedy až príliš, trochu mi tu, a pri tejto nekulsubkultúre asi všeobecne, chýbajú priame facky typu "hluk jak sviňa", niekedy sa táto scéna tvári na mňa už trochu príliš umelecky a intoušsky, zatiaľ to ale zvládam. Zhrnuté podčiarknuté, výborný časák asi nie pre úplných nováčikov v žánri, ale kto má chuť spoznávať niečo nové a hlučné, bez debaty! Viac info tu: www.special-interests.net. Pre úplných novicov a objaviteľov je druhý časák, ktorý chcem vychváliť asi vhodnejší (pre maníkov nepostrádateľný!). AS LOUD AS POSSIBLE je moloch, skôr kniha (viac než 160 strán A4) ako časák, zatiaľ vyšlo len jedno číslo ale viem, že sa robí druhé a ak to bude pokračovať tak ako jednotka, tak kľudne počkám aj ďaľšie dva roky! ALAP je špička, opäť hlavne kôli tomu, že sa mu venujú stare páky ako Steve Underwood, majiteľ Harbinger Sounds čo je už dobrých 15rokov zabehnutý label a Chris Sienko, starý hudobný nadšenec a dopisovateľ. Základom tohoto čísla je 35 stranová podrobná exkurzia históriou bez debaty najdôležitejšieho powerelectronics / noise labelu všetkých čias: Broken Flag. Pri každom vydaní je krátky pokec s interpretom, to muselo dať kurva práce všetkých tých noiserov čo onanovali s hlukmi pred nejakými 30 rokmi nájsť a presvedčiť k rozhovoru - všetek rešpekt! Plus samozrejme poznámky Garyho Mundyho ako majiteľ labelu. Už len táto časť tohoto čísla z neho robí akúsi nepostrádateľnú miniencyklopédiu histórie moderného hluku. Ale ďalej, doslova štúdia tvorby Rudolfa Ebera a jeho Runzelstirn & Gurgelstock (prehrýzť sa týmto sa mi stále nepodarilo, šak si to schválne daj do gúglu, tento borec je iná liga!), história ďaľšej základnej noise úderky The Haters, výborné rozhovory s Carlosom Giffonim o jeho No Fun feste či napríklad s fantastickým projektom Sewer Election atď, zkrátka veľa, veľa ďaľšieho vrátane reciek (aj na "classic albums") a stĺpčekov a ďaľších rozhovorov a tak podobne. Veľmi sa mi páčila jedna krátka recka na tento časák niekde na internete, totálne jednoduché a výstižne: "Existujú rozdiely medzi dobrým a zlým noise a existuje aj spôsob ako to opísať v tlači." A to je ALAP, presne! Treba prehladať internet, ALAP sa dá zohnať za veľmi prijateľnú cenu, má aj vlastné stránky tak keď tak pozri tam: www.asloudaspossible.org. 
-RadoKAZ-