Keď
sa povie Turecko, väčšinou si hneď predstavíme dovolenkové
destinácie, no aj v tejto krajine sa nájde pár šialencov,
ktorý si zamilovali smradľavý a potuchnutý štýl nazývaný
grind core. Trojica Kayar, Onurcan a Semih brúsia pod názvom
Sakatat už niekoľko rokov a patria medzi tie aktívnejšie
kapely. Mohli ste si ich už viackrát všimnúť nielen na väčších
festivaloch ako OEF alebo Play fast or don´t, ale aj na rôznych
menších akciách v československu. Čo sa týka nahrávok,
tak ani tu nezaháľajú. „Bir Devrin Sonu“ je po pár split
singloch ich prvá veľká platňa, aj keď síce len jednostranná.
Toto zistenie bolo trochu sklamaním, ale tento pocit sa hneď
vytratil akonáhle sa ihla začala zabárať do čierneho asfaltu
a z reprákov sa vyvalil rýchly, starobnou hnilobou
napáchnutý oldschool grind, ktorý vám nedá šancu vydýchnuť.
Osem skladieb o dĺžke zhruba osem minút, čiže tu netreba
nič viac vysvetľovať. Trio gitara/bicie/spev sa nielen zložením
zostavy, ale aj hudobne prikláňa ku kolegom Magrudergrind, alebo
Wormrot. Svižné klepačkové nakladačky sa striedajú so zbesilími
punkovými rifmi a to všetko zaodeté do surového, silného zvuku.
Predohrávky a nástupy sú tak energické a dravé, že
pri nich máte chuť vyskočiť z okna. Na nahrávke počuť
mierny vplyv grind otcov Napalm Death, no nečakajte žiadnu ďalšiu
kopírku. Táto banda si vytvára svoj vlastný ksicht a to
nielen hudobne, ale aj pre nich typickým grafickým spracovaním
obalov čím sa odlišujú od iných kapiel. LPčka obsahuje A2
plagát na lesklom papieri, ktorý je však dosť tmavý a viditeľný
len pri určitom uhle. Čierny booklet je trochu odfláknutý a
je takisto ako LPčka jednostranný. Žiadne texty, len veľké
foto z koncertu, názvy skladieb v rodnom jazyku a info,
kto, kedy a kde sa nahrávalo. Sakatat u mňa splnili to čo
som očakával a ostávajú v mojom top rebríčku stále
veľmi vysoko.
-JanIP-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára