DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 11. januára 2026

MORTIFY / HUMAN CORPSE ABUSE split CD 2025 (Obliteration Records)

 

Vinylová verzia tochto splitka vyšla v spolupráci Európskeho labelu Extremely Rotten Prod a Amerického Dark descent Records. CD verzia však vyšla len na Japonskom labely Obliteration Records.

MORTIFY už sledujem od začiatkov a sú to maniaci z Final Exit, ktorý sa rozhodli, že gitaru nastavia na štýl Švédskeho buzzsaw (alebo MH2) a začnú hrať death metal. Lenže na death metal treba 4 minutové songy a to chlapci čo hrajú pár sekundové výbuchy, tak zjavne im to moc nesadlo a tak si zachovali každý song do 1 minútky. V konečnom dôsledku sa mi to takto páči lepšie. Znie to, ako keby grindcore recept varil  death metal. Čo v konečnom dôsledku je aj pravda, lebo celý materiál je poriadne nadupaný a je tu viac blastbeatov ako by ste čakali. Akurát mi to príde ,ako keby tie songy boli uťaté naschvál. Už sa to začína vyvíjať a vtedy to stopnú. 6 skladieb (to je slabo cez 7 minút muziky) by bežne Švédska kapela použila ako jeden song, ale tu je to rozkúskované a priznám sa, že pre mňa aj lákavejšie. Švédsky zvuk s Japonskou energiou a uletenosťou dáva výsledok ako originálnu nahrávku. Darmo, starých noiserov novým kúskom nenaučíš!

HUMAN CORPSE ABUSE je Americké duo a tým najznámejším týpkom tam je Adam Jarvis (Pig Destroyer, Misery Index) a druhý Shelby Lermo (ex-Nails) tam zaobstaral basu, gitaru aj vokál. No a od začiatku do konca je to poriadna grindcore nakladačka, minutové songy, blastbeaty, tri druhy vokálov (škrek,murmur aj goregrcka) a hlavne nie je to bezduché a už ako si od Američanov zvykli, tak vždy zabudujú niečo navyše do svojej muziky.V tomto prípade sú to gitarové kudrlinky industrálneho charakteru. Je to naozaj natlakované ako hrom a znie to energicky a dravo. 4 skladby kvalitnej grindcore muziky.

-Lepra-

MORTIFY bandcamp

HUMAN CORPSE ABUSE bandcamp

OBLITERATION Records




pondelok 5. januára 2026

OBSCENE EXTREME 25 years, kniha

 

 Pamätám si ako v roku 1998 na jednom festivale pri Brne mi povedal Čurby "O rok si urobím vlastný festival". Neprikladal som tomu veľký význam. A kde? Trutnov? Nepoznám. Prvý krát keď som vošiel do Trutnova v roku 1999 tak to bolo to najospalejšie mesto na svete s najretro architektúrou a s pobočkou náckov . Tý aj napadli prvý ročník festivalu v osadenstve cca 50 lebiek, ale vyštartovalo proti nim asi tak 300 maniakov a hnali ich až do centra mesta. To, že tu niekedy v tejto diere, kde bola najväčšia udalosť to, že na križovatke sa zrazili dve autá, bude pupok sveta, to by som na to nesadil ani desať centov.
Prvý krát som počul o nápade vydať knihu o OEF ešte pred 20 výročím. Rozmýšlal som o čom by táto kniha aj mohla byť? Nejak som nevidel na to dôvod vydávať knihu o niečom, kde sa stretne zopár tisíc podivínov z celého sveta a užívajú si tam okrem alkoholu aj muziku. V jednom však musím uznať fakt, že z tohoto festivalu sa z miestneho mestkého grind zrazu, akých je po Čechách hromada, stane uznávaný svetový pojem, tak to by som tiež nepovedal. Zvláštny je už tým, že je vegánsky, charitatívny a v tých rokoch bol celkom zvláštny už len týmto. Za tým všetkým pravdaže stojí neúnavná práca Čurbyho a hlavne týmu okolo neho. No a zrazu tá kniha dostáva zmysel. Toto nie je baňa na prachy ako u ďalších festov, ktoré kŕmia koncertné agentúry. Toto bolo od začiatku na báze undergroundu, vzájomnej pomoci a to mi bolo od začiatku sympatické a tak som aj tento fest od prvého ročníka podporoval a to až do takej miery, že som tam robil autobusové zájazdy v dobách keď neboli mobily a ani internet. No a tých príhod že bolo naozaj sakra veľa. To by asi vydalo na samostatnú knihu. Bolo to už tak zlé, že som prišiel domov s nervami úplne nasračky. Skúste raz 40 opitým panákom povedať, že autobus vyráža domov po dohratí poslednej kapely a nech tu všetci stoja. Bol tam niekto? ale kdeže. Každého jedného som musel osobne nájsť na festivale a priniesť do busu. Prvých asi 15 ročníkov som dal v kuse. Bola to moja dovolenka. S pribúdajúcim vekom a s pohromami v rodine som už musel pár ročníkov vynechať. Priznám sa, že mi už aj vadilo to množstvo ľudí  a hlavne aj takých, čo sa zrazu bili do pŕs, že oni sú Obscene, aj keď prvých desať rokov sa tomu festivalu smiali  Nejako som sa cez to preniesol, ujasnil si veci v hlave a tak isto s pribúdajúcim vekom zistíte, že tie roky čo vám ešte zostali, nebudem tráviť  zaoberaním sa s takýmito idiotmi, treba ich len ignorovať a to je všetko. 

Ale za tých 15 ročníkov som videl vyrásť festival z korby kamiona na profi stage s manažermi a dokonca jeden ročník, myslím si, že to bolo v roku 2009 tam náš gitarista Libor dokonca nahrával zvukovú stopu celého festu. Sám, celý festival sedel pri stage zvukárovi s napichnutým mixom  a nahrával každú kapelu. Ja som mu robil nosiča jedla, káv a piva a oživovača, keď to už nedal a zaspal. Spomínam si na historku ako sa Bilos rozhodol nahrať si set Malignant Tumour a tesne ako začali hrať, tak Libor odkvacol a už to jeho telo nedávalo. Hahahaha. Nakoniec nahrávanie zapol asi pri druhej skladbe. No a dať si pivo s Mitch Harrisom z Napalm Death, to nejak sme zabudli na únavu. Rásť sa mu podaril aj napriek tomu, že tam nikdy neboli žiadny sponzori (áno prvé ročníky na stage svietila plachta Gambrinus) ale okrem toho nič. 

No a teraz ku knihe. Ako sa v rozhovore Čurby vyjadril, nechcel to mať v jednej knihe, keďže by ste ju nemohli ani nosiť a bola by prakticky nepoužiteľná. Tak sa rozhodol, že ju rozdelí na 4 knihy, čo je super nápad a dá to jednej luxusnej krabice s zlatým lemovaním . Boha prvý krát keď som ju videl ešte neskompletizovanú, už mi prišla ako TOO MUCH informácií, ale v tom boxe. Toto je úplne kniha Morie. 

Knihy sú šikovne a logicky tematicky rozdelené . Kým prvé dve sa venujú  ročníkom 1999 až 2013 a sú popretkávané super rozhovormi s maniakmi, ktorý stáli od začiatku na podiu, pod podiom, z boku podia a mali na starosti chod festu. Boli to ľudia ako Áda (ináč super rozhovor s ním), Chymus, Bilos, Corňák, Tom Werr, Ďábel, Matej, všetko ľudia čo mi za tých 15 rokov prirástli k srdcu a som stále rád keď ich stretnem niekde a je to konkrétne vždy na Obscene. Tretia kniha je naozaj zaujímavá, lebo mapuje úskalia a pády/úspechy Čurbyho výlet s Obscenom za hranice kontinetu. Konkrétne to bolo Japonsko, Austrália, Indonézia, Kanada, USA, Mexiko. No a bilancia? Tvrdý náraz o rozdielnu mentalitu a prístup k veciam a prerobil šialené prachy. Bolí ho to? Povedal mi "Mám o skúsenosť viac". Ale pre istotu musíme uviesť, že túto avantúru už nikdy nezopakoval. Ani sa mu nečudujem. Štvrtá kniha je už venovaná chudobným Covidovým rokom, keď sa aj napriek Covidu podaril jeden ročník (2020) je pravda že za pódiom a len asi 5 kapiel, ale podarilo sa. Do toho rozhovory s vlastnými deťmi (a je ich dosť teda). 
No a tie rozhovory ešte preložte, naozaj stovkami fotiek kapiel, fans ,momentov, ktoré mi vyvolali až nával spomienkového optimizmu. Spája ma milion zážitkov s týmto festivalom, desiatky priateľov, kapiel, vydavateľov. A to už OEF je na takom levele, že vydavatelia si plánujú tituly tak, aby vyšli pred festivalom! To že kniha bola naozaj pripravená s láskou a vidieť že Čurby je milovník kníh (pamätám si časy, keď mi sme šli chlastať s kapelami na bar a on na izbu si čítať knihu) a tak k tomu aj pristupoval. Veď len fakt, že každá má na druhej strane osobné venovanie, ktoré napísal on sám!! Takže k tým šialeným fotkám dajte skvelé rozhovory, historky, absurdné situácie a máte čo čítať. Ja ju už lúskam pár mesiacov a vždy sa zastavím pri fotkách a spomínam. Neviem si predstaviť, že by iné festivaly vydávali svoje knihy! Prečo? OEF je stále ešte festival, kde popri hviezdnych kapelách dostane priestor naozaj obrovské množstvo neznámych kapiel, ktoré by ste možno nikdy nikde ani nezahliadli ,ale tu predvedú svoj životný výkon. Áno zažil som aj sklamania, ale to boli väčšinou "hviezdne" kapely, čo nemali práve svoj deň alebo len to boli naozaj preceňované mená. Nebudem tu radšej vymenovávať aby sa niekto neurazil, ale to všetko nulovalo to nasadenie tých neznámych vecí. Na margo tohoto tvrdenia ešte uvediem, že sám som si tu raz s mojou kapelou urobil hambu  na tri zimy. Viem že prvé ročníky boli ešte viac menej lokálne, ale zase som rád, že tu sa naučili České kapely sa správať profesionálne na pódiu. Máš vyhradený čas a je to tvoja šikovnosť, ako to stihneš. Pamätám si jednu Českú death metalovú kapelu, ktorá bola vtedy dosť známa, že nebola spokojná s hracím časom (poobede), tak to riešili tak klasicky, že proste prišli neskoro s tým, že však ich už nechajú večer zahrať. Chyba lávky! Ich hrací čas bolo ticho na podiu a žiaden iný hrací čas nedostali. Potom tam sedel ich nadutý spevák, že toto je kokotný festival (hahahahahah). Neskôr podobnú šarádu zopakovali aj na Slovensku, keď tu hrali a zhodou okolností som ten koncert robil ja. Ale už neexistujú, asi prečo? No ale to len tak bokom. Po všetkých tých rokoch sa OEF stalo už pútníckym miestom starých bardov čo si pamätajú úsvit grindcore a death metalu, ale už aj mladých fans, zblúdilých duší, exhibicionistov, uletených maniakov, podivínov, skvelej medzinárodnej kuchyne ale hlavne milovníkov nekomerčnej muziky. Ja viem, že niektorý už považujú aj OEF za komerciu, ale na druhú stranu pri tých veľkých menách tam je vždy armáda neznámych kapiel. Tento festival sa stal pojmom a legendou a táto kniha vás o tom určite presvedčí. Naozaj vyčerpávajúce čítanie a za tie prachy dostanete naozaj jednu luxusnú knihu plnú spomienok. Toto muselo dať roboty ako hrom , dať to celé dokopy a navyše existuje Česká verzia a tak isto aj Anglická. Uf! 

-Lepra-

nedeľa 4. januára 2026

NAKA´Y "Seized/Divine Atrophy" 7"EP (Everydayhate Rec.)

 

Američania NAKA´Y idú ako terminátor. Od nahrávky k nahrávke sú stále dokonalejší. Táto nahrávka je vo forme sedempalca a obsahuje ich dve EPčka, ktoré vyšli len v digitálnej forme! Dobrý nápad. Strana "Seized" je poriadny výplach od začiatku až do konca. Fakt kvalitný, vysokooktánový grindcore zo starej školy. 5 skladieb z ktorej každá má okolo 50 sekúnd, je štandardná klasika tohoto štýlu. nabehni, rozbi, zapál, zmizni. A ty tam stojíš s otvorenou hubou a čumíš. B. strana "Divine Atrophy" má 4 songy,ale to vďaka aj sludgovému začiatku. Ináč výplach ako na A strane. Kým predchádzajúce nahrávky sa ešte niesli v znamení dlhších songov a aj trocha iných vplyvov, tak tu je to pravý ,nefalšovaný true grindcore bez zbytočných prikrášlení. Len holá skutočnosť ,rýchlosť a nespútaná brutalita. Naozaj sa to dobre počúva, má to proste grády a gule. Až miluješ tradíciu Amerického grindcore (vrátane Phobia a aj tak trocha Assuck) tak toto je krv pre teba. Výborná energická vec!

-Lepra-



streda 31. decembra 2025

FINAL EXIT "Born in Hell" CD 2024 (Obliteration Records)

 

Japonské duo noiserov FINAL EXIT proste milujem od čias keď sa mi do rúk dostalo ich CD "Best (S)hits F.E.´s" z roku 1998. Odvtedy ich sledujem a keď mám možnosť tak aj pozriem naživo, lebo ten koncert je zážitok. F.E. sú v prvom rade nekonvenčný, srandovný, nevypočítateľný a hlavne poriadne hlučný! Na ten fakt, že sa označujú za noise core, sú až extrémne chytľavý . Týmto albumom oslavuje toto noise duo už 30 rokov na scéne! Ich recept je celkom originálny. použiješ nejaký pop riff z nejakého mega vlezlého  hitu , zahráš ju čo najšpinavšie a potom to zvrtneš do noise core s gitarou, na ktorú už majú svoj patent. Nájdete tu death metal, doom metal, grindcore, pop, country a poleje to poriadne hlukom a urobíte tomu vkusnú formu a originálny koncept je na svete. Tu na tejto nahrávke nájdete 40 výbuchov, ktoré sú tak typické pre ich štýl, že si každú vec užívam. Tu nájdete naozaj všetko, čo sa kedy v pop muzike otočilo, ale utopené v noise core bahne. Dobre sa to počúva, je to nápadité, brutálne nevypočítateľné až do takej formy, že neviete čo sa na vás z poza rohu vyvalí. Výborná nahrávka, ktorá si drží latku kvality zase vysoko. Nemôžem nič iné ako odporúčať aj tým čo noise core nepočúvajú ale majú naozaj otvorenú myseľ ! 

-Lepra-




štvrtok 25. decembra 2025

USNU? "Debut" MC 2024 (NoiseMafia)

Obstík to nevzdáva a neúnavne ženie dopredu svôj oneman noise projekt Usnu? . Pomaly sa z neho stáva taký Český Merzbow. Na novej kazete nájdete 6 trackov a čo sa mi páči na USNU? je fakt, že tie tracky majú nejakú štruktúru. Nie je to len nekontrolovateľný hluk zo závodu na spracovanie železnej rudy skombinovaný so skratom vysokého napätia v uholnej elektrárni, ale rozoznáte tu ozajstnú štruktúru. Videl a počul som už veľa noise, harsh projektov ale všade to bol len doslova hluk. Tu je to obohatené aj o vreskot s textami. Dokonca v dvoch prípadoch sú použité básne Nemeckého poeta Christiana Morgensterna. Áno ja viem toto nie je umenie pre davy, ale naozaj pre kožmejkrov a určite to nebudete dávať do hláv vašej rodine v nedeľu na obed a myslím si, že sa stým nepriznáte ani len kamošom že sa vám takéto niečo páči. Každopádne zažijete sonický tresk vo vašich ušiach a mne osobne sa takéto veci páčia naživo. Viem že zvukári na festivaloch s mojim tvrdením nebudú súhlasiť ale zmysel tejto performácie je jednoznačne live prevedenie. A až chceš nasrať niekoho, tak mu kúp túto kazetu,  alebo to vyskúšaj!!

-Lepra-

BANDCAMP

BANDZONE



 

pondelok 15. decembra 2025

Bagiho koncertné potulky.

 Pamätám si ako pred 25 rokmi som do Putrid Emental Cheese zinu napísal štyri reporty zo štyroch koncertov, ktoré sa odohrali v priebehu štyroch októbrových víkendov. Ani som nepredpokladal, že by sa to tak dlhom čase mohlo znova stať. Tentokrát s tým rozdielom, že tie štyri koncerty sa odohrali v priebehu jedného meciaca a jedného dňa. Stačilo úvodných slov a poďme na to.


07.10.2025 SEDEM MINÚT STRACHU, USNU?, SPACEGRINDER, PETROLEJ, Bratislava Matadorka

O tejto akcii som sa dozvedel asi tyždeň pred jej konaním. My hluk môžeme, bude tam kopec našich dobrých kamarátov, ktorých vždy rád vidíme. Dianka ide spať k mojej mame, ja sa ujmem šoférovania, lebo vlakom nerád chodíme do Bratislavy na koncerty, vždy len o fous stíhame (alebo skôr nestíhame) vlaky domov. A hlavne v tomto prípade, keď sa koncert koná v okrajovej časti mesta. Na mieste sme včas, všetci účinkujúci sú už na mieste, ktorých zdravíme, podávame si ruky a objímame. Na moje prekvapenie sa objavil aj Zbyňa Vintr, ktorý je viac mimo domova než doma. Priestor je malinký, ale na takéto akcie dostačujúci. Predná miestnosť slúži na hranie, vzadu je tzv. backstage s barom a weckom. Bol som zvedavý koľko ľudí sa nazbiera, lebo na žačiatku to nevyzeralo na kasový trhák, ale na moje prekvapenie sa ich zišlo dosť, odhadom cca 40. S kapelami dokonca možno aj viac. Tento koncert bol prvou zastávkou EU miniturné 7MS, USNU? a SxGx, ktoré malo ešte asi 4-5 zastávok s ukončením na festivale v Kodaňi. Obdivujem všetkých, že to ešte takto zvládajú, 5-6 dní cestovať, málo spať, chlastať. Ja by som po dvoch dňoch plakal a chcel by som ísť domov k maminke. Ako prvý účinkujúci bol mladý noiser z Bratislavy pod krycím názvom PETROLEJ, ktorý bol aj organizátorom dnešného večera. Je pre mňa neznámy, akurát som ho zastihol z koncertu v stane na Ffude, kde hral ako doprodvod kubíkovským MEKENZY. Pravdaže mi ten koncert ušiel z rôznych spoločenských dôvodov. Krabičky a plechy má chalan nachystané, takže lets go. Hneď od začiatku sa spustil hustý harsh noise ako ho ja obľubujem. Nemaznal sa s tým, bolo to intenzívne a zdrvujúce. Dole klobúk, veľmi pozitívne prekvapenie. S Péťom sme hneď skonštatovali, že je zrelý na účinkovanie na budúcoročnom Noise feste v Brne. Ak si to dobre pamätám tak ako druhý hral Péťa aka USNU?, ktorého koncerty si vždy rád pozriem. Je to dlhoročný kamoš a  jeho koncerty sú vždy také ako normálne koncerty klasickej kapely. Aby som to vysvetlil. Zahrá vždy viacej songov, medzi ktorými vždy povie prá slov o danom songu. Čiže nie tým štýlom, že to spustím, besním a na konci všetko vypnem. Tentokrát odzneli tri či štyri songy harsh noisu s ambient prvkami. Bola to skvelá podívaná, vidieť, že svoje krabičky ovláda. Po ňom to odpálili svojimi siedmymi minútami bordelu 7MS. Nič nového sa nedialo, bol to rachot ako vždy. Ja si myslím, že zbytočne budem mínať slová. A ako posledný zahral japonec SPACEGRINDER. Už pred koncertom sa „uzatvárali“ stávky ako dlho bude hrať. My s ALEA IACTA EST sme s ním dávnejšie hrali v Seredi, kde to trvalo asi dve minúty. Naďalej používa len laptop, avšak tentokrát mu sekundoval Janči na bicích. Pustil svoju besnú klasiku, akísi počítačový harsh noisecore. Klasicky lietal hore dole. Celé to trvalo asi päť minút. Dobré. Chlapík je u nás na turné už asi tretíkrát a Rado nám hovoril, že vždy to dopadne tak nejak rovnako. Vždy ho upozorní, že je tu zima a nech má nejaké oblečenie vhodné do tohto počasia. A on sa vždy objaví na letisku v šlapkách bez ponožiek. Tentorát tomu nebolo inak. Erike ho bolo lúto a darovala mu jej ponožky, za čo bol veľmi vďačný. V tú noc bola vcelku kosa a to zistil aj on sám. Chvíľku ešte podebatíme a po desiatej sa vydáme na cestu domov. Z mojej strany maximálna spokojnosť s týmto podujatím. Doma sme po trištvrte hodine, dám si jedno pivo a odpadnem do postele. Dáme si teraz pokoj s koncertami na necelé tri týždne a zbierame energiu na ďalší, ktorý máme naplánovaný.


25.10.2025, SHEEVA YOGA, LILIxELBE vs TERMINATOR X, WARFUCK, BRÜNNER TODESMARCH, SICKMARK, BOILING POINT, Brno, Kabinet Múz

Na tento koncert som sa tešil aj netešil. SHEEVA YOGA a aj ostatné kapely patria medzi moje obľúbené. Každú si vždy rád pozirem. Na druhej strane pre ostravákov to je posledné vystúpenie, čo je škoda, lebo to bola parádna banda. Ale na tretej strane, viem to zo svojej skúsenosti, že keď to neide, tak sa na to treba vykašlať a ísť ďalej. Predpokladám tak ako v našom prípade, tak aj v prípade šívy to bol tento scenár. Ubytovanie už máme mesiac rezervované, hostel asi 3 minúty od klubu a za dobré peniaze. Tu sme mali rezervované ubytovanie asi dvakrát, ale vždy sme ho museli z nejakého dôvodu zrušiť. Do tretice všetko dobré. Takmer. Asi dva týždne pred akciu som mierne prechladol na priedušky, ale nebola to katastrofa, tak som veselo ďalej chodil na stavby. No veselo? Musel som. Pravdaže sa to nezlepšovalo, nemám na výber, ide sa k lekárke. Tá mi radšej naordinuje antibiotiká, keď sa to už tak naťahuje. Do tretice rušíme ubytovanie v danom hostely a rozhodneme sa ísť autom. Brno je na dve hodiny a to je veľká pohoda. Pridajú sa k nám aj susedia. Vyrážame ešte skoro doobeda, chceme ísť do mesta trocha romantikovať. Naobedovať sa, dať si niekde jedno pivo alebo čaj. Nakoniec nám všetko vyjde. Naobedujeme sa v indickej reštaurácii, kde mi zabudli doniesť ryžu, čo som nakoniec neoľutoval. Ba naopak. Aj takto som mal problém dojesť. Potom smer čajovňa, v ktorej sme už pár krát boli. Trocha sme posedeli, oddýchli, aby plný energie sme sa mohli vybrať o 500 metrov ďalej do pivárne a dať si dve-tri pivá. Mal som sakra šťastie, lebo v ten čas čapovali slabé pivo, voňavú päťku s obsahom alkoholu max 2%. Ideálna voľba pri ATB kúre a v pozícii šoféra. Zo susedmi sa znova stretávame na mieste konania, kde je už hafo ľudí. Dopredu som vedel, že bude sakra narvané. Lístky máme kúpené v predpredaji, čo bola správna voľba. Náramky nafasujeme za max. päť minút. Známych tu je neúrekom. Na podaktorých som sa obzvlášť tešil. Konkrétne to je Bury, ktorého som nevidel asi 11-12 rokov. Bolo fajn ho stretnúť, len škoda, že sme si nedali panáka rumu, tak ako sme to vždy robili pri privítaní. Ja celú noc popíjam vodu a jeden nealko radler. Nevidím význam míňať peniaze na nealkáče, takto mi to vyhovuje. Kapely začínajú na čas a ja si určite nechcem nechať ujsť ani jednu, ale na druhej strane už od začiatku som vedel, že jednu musím „obetovať“. Chcel som si trocha pokecať s niekým a oddýchnúť si od hluku. Prvá kapela je domáca  BRÜNNER TODESMARCH, ktorých si vždy rád pozriem naživo alebo vypočujem z nahrávky. Ten ich špinavý rawpunk mi od začiatku sedí. A hlavne Miruusov vokál je ďalší silný ak nie najsilnejší nástroj, ktorý celej ich hudbe dáva iný rozmer. Skvelé. Od začiatku si všímam v určitých momentoch silné basové dunenie z reprákov, ktorý pretrváva celý koncert. Zvuk nebol najhorší, ale zažil som už aj lepší. Čo mi pasovalo a to bolo podľa mňa dané odhlučnením miestosti, že som nemusel mať špunty a nebolelo to. Nepamätám si presné poradie kapiel a to vlastne ani nie je dôležité. Ďalšia kapelu, ktorú som si nechcel nechať ujsť boli žilinský BOILING POINT, ktorý v posledných pár rokoch vôbec nehrajú. Mám rád ich vystúpenia plné energie, napriek tomu, že túto hudbu až tak nevyhľadávam. Znovu veľká spokojnosť. Ďalší koncert bol súboj dvoch power violence kapiel z Čiech LILIxELBE vs TERMINATOR X. Kapely sa striedali po songoch bez zbytočných naťahovačiek. Obe ukázali rôzne tváre daného štýlu. Riadna nálož. Počas prvého koncertu som sa pozrel okolo seba, vidím plnú miestnosť, vonku ešte raz toľko ľudí. Toto bude problém, ak sa tam všetci narvú. Tá sála nemala šancu poňať všetkých. Nakoniec to bolo fajn, na každú kapelu bolo plno, ale sardinkovanie sa nedialo. Kapela, ktorú som sa rozhodol vynechať boli nemci SICKMARK. Určite by sa mi páčili, ale jednu som jednoducho musel obetovať. Ako predposledná kapela to spustilo francúzske grindcore duo WARFUCK, ktorých som ešte naživo nevidel, a ich nahrávky sa mi až tak nepáčia. Je to fajn mlátička, ale akosi sa nikdy nestali mojmi miláčikmi. Ale častokrát živé vystúpenie je na inej úrovni, tak ich koncert nevynechávam. Intenzívne zahratý grindocore novšieho strihu, čo sa hudby týka aj pódiového prejavu gitaristu. Avšak po vystúpení som si znova potvrdil, že nie je to moja šálka grindu. Napriek tomu skvelý výkon. Problémy so zvukmi naďalej prevtrvávajú, to dunenie neustále počujem. Občas sa bojim, či nenaruší statiku stien. Ale kým to je len takýto problém, tak srať nato. To však nikto netušil, že môžu nastať aj väčšie problémy so zvukom, ale nepredbiehajme. Ako posledná kapela nastúpila lúčiaca sa SHEEVA YOGA. Sála pravdaže narvaná, my sa do nej radšej nasťahujeme ešte včas, kým sa dá vyberať z ideálnych pozícií. Zvučenie trvalo trocha dlhšie, ale nič hrozného sa nedialo. Ostraváci spustili svoju zmesku power violencu a fastcore-u, tak ako to oni odjakživa robia. V tej našej hudbe je dosť ťažké rozoznať nejaké konkrétne songy, prepokladám, že sa hrali veci z rôznych období a nahrávok. Ľudia vpredu lietajú, tam sa zaplieť je životu nebezpečné. A zrazu z ničoho nič v polke songu nastane tma a hudba prestane hrať. Čo sa to deje? Zvukár to užaj začne riešiť, tak nejak dúfame, že problém bude rýchlo odhalený a šou môže pokračovať. Ale žiaľ nie. Trvalo to asi pol hodinu, kým sa všetko spustilo. Neskôr sa dozvedáme, že sa vylialo pivo na nejaký kábel tuším a tým všetko zhaslo. Okolo pol jednej mohol koncert pokračovať, ktorý frčal v tých istých obrátkach ako pred problémom s elektrikou. Všetci sa zhodli na tom, že v tú noc, SHEEVA YOGA odohrala svôj najdlhší koncert v kariére. Náš odchod nechcem moc naťahovať, nastupuje už únava a čakajú ma ešte dve hodiny šoférovania domov. Odchod sa trocha natiahol, keďže vždy bolo treba niekoho iného hľadať, ale nakoniec sa nám to podarilo. Rozlúčili sme sa s tými koho sme stretli pred klubom, všetkých by bolo nemožné a vyrazili domov. Ja som si zabudol dať okuliare, čo bol problém, lebo v tme som veľmi zle videl. Na prvej benzínke si ich nasadím a hneď je to lepšie. Cesta ubieha dobre, premávka je slabá takto v noci. Doma sme okolo tretej nadránom a hneď zaliezame do postele, aby sme sa aspoň trocha vyspali.


26.10.2025, LILIxELBE, TERMINATOR X, LICKSPIT, Trnava, Kubík

Vstávame okolo ôsmej a po asi piatich hodinách spánku sa cítim pomerne sviežo, hlavne vďaka tomu, že som nepil. Asi pred týžďnom som sa dozvedel o tejto akcii a hneď som si povedal, že by sme sa jej mohli zúčasniť. Dobré kapely, máme to blízko a viem, že sa koncert nijak extra nenatiahne, takže budeme relatívne včas doma. Poobede začínam cítiť únavu z predošlého dňa a zrazu som si neni istý či by nebolo rozumnejšie radšej ostať doma. Ale Erika hovorí, aby sme išli, keď je to kúsok. Nakoniec súhlasím a ideme. Toto rozhodnutie som nakoniec neoľutoval. V Kubíku stretávame Radka, a pár ľudí z Kubíku plus kapely. Nikto iný tu zatiaľ nie je. Dáme si pivo, pokecáme trocha, kuknem distro čo som predošlú noc nestihol a čakáme kedy sa začne hrať. Nakoniec sa nazbieralo asi 20 ľudí plus kapely. Ako prvý nastupujú TERMINATOR X, tentokrát aj so Skuldom na basu.V priebehu pár mesiacov ich vidím už tretíkrát a aj tentokrát to bol parádny výplach. Power violence s občasnými fastcore vplyvmi a noise vsuvkami medzi songami, kedy krabičku obsluhuje bubeník. Inak ak si to dobre pamätám z jedného rozhovoru, tak ten hrá v ďalších 10 alebo možno viac kapelách. Patrí do skupiny vyvolených, ktorý majú k dispozícii 24 hodín čistého času. Neviem ako inak sa to dá zvládať. Po nich nastupuje LILIxELBE ako duo, ktorý hrnú svoj power violence trocha inak ako kolegovia z Prahy. Rýchlejšie a priamočiarejšie. Hlavný rozdiel je v bicích, keď v rýchlych pasážach prevládajú blasbeaty, ktoré zvláda bubeník s prstom v nose. Parádny výkon celej kapely. Momentálne to vyzerá tak, že všetky kapely sú super a z môjho pohľadu to pekne graduje. Uvidíme ako zamieša poradím posledná kapela LICKSPIT, ktorých som videl pred pár rokmi v stane a tam ma totálne odrovnali. Do zostavy sa pridal aj gitarista z LILIxELBE, neviem či len na toto mini tour alebo ako stály člen. Ono to je úplne jedno. Isté je to, že to zvuku kurevsky pomohlo. Mohutná zvuková stena, ktorá všetko valcovala. Ja som sa nasral a povedal som si, že na ich vystúpenie si špunty odložím do vačku, tých 15 minút dám. Hneď od prvého songu spustili totálne devastujúce tornádo, ktoré zničilo všetko čo sa mu postavilo do cesty. Napíšem to isté ako pred chvílou o BOILING POINT. Nevyhľadávam tieto kapely, ale keď sa naskytne príležitosť, tak si veľmi rád pustím/pozriem kapely podobného razenia. Hlavne naživo to je energia, ktorá ma nakopne aj o tretej ráno. Akurát počúvam stranu ich split 7“ s CRIPPLED FOX a dávam si za úkol zohnať si ich nahrávky. CxFx je veľmi podobná kapela, ktorú som videl len raz na Ffude, kde ma odrovnali. Čo k tomu dodať? Vôbec nič. Z našej strany maximálna spokojnosť s týmto večerom. Všetky kapely podali skvelý výkon, dočkali sme sa aj vegan wrapov. Po koncerte sme sa dlho nezdržiavali, treba čo najskôr vypadnúť, na druhý deň sa ide do práce.


08.11.2025, NEEDFUL THINGS, LYCANTHROPY, RAGEOUS INTENT, ROTTEN SOUND, LAHAR, CONTROLLED EXISTENCE, PROLAPSED, Pardubice, Žlutý pes

Niekedy v preiebehu leta mi Attila spomínal, že tento rok oslavuje NxTx 30 rokov na scéne a že bude veľká žúrka. Ukázal mi leták, ktorý ma hneď zaujal. Išiel som kapelu po kapele a takmer pri každej som si povedal: Túto by som si pozrel. Akcia sa koná v Žlutom psi v Pardubiciach, čo je pre mňa a pre moju polovičku také špeciálne miesto. Kedysi dávno, keď sme sa dali dokopy tak tu sme boli na našom prvom spoločnom koncerte a potom ešte na ďalších dvoch ročníkoch Obscene Society fest. Tak toto necheme vynechať, píšeme si ho do kalendára. Menšie problémy nastávajú s rezerváciou ubytovania, booking hlási takmer vypredané mesto. To znamená, že všade budu grindery ubytovaný? Pochybujem. Nakoniec som našiel info o výročnom/špeciálnom koncerte nejakej folk legendy, ktorých koncert sa odohral presne v ten istý deň. Nakoniec vyberám lacnejšie ubytovanie so zmiešanými recenziami, ktoré bolo nakoniec ideálne pre naše účely. To znamená, ubytovať sa, nechať na izbe čo treba, prespať, naraňajkovať sa a opustiť ubytovanie. Za 56 eur vrátane raňajok spokojnosť. Čo sa cesty týka, tak od začiatku sme vedeli, že autom nechceme ísť. Je to moc ďaleko, aby potom jeden z nás to musel na druhý deň odšoférovať. Ja keď pijem, tak na druhý deň mi trvá dlhšie kým som šoférovania schopný. Napriek tomu, že by auto vyšlo lacnejšie, tak vyhráva vlak. Prvýkrát v živote si kupujeme lístok Europa Express, čo je lístok na konkrétny deň a konkrétne vlaky. Na infolinke som zistil, že čo sa deje vtedy keď nestihneme prípojný vlak, v tomto prípade čo ak bude meškať eurocity z Pardubíc a osobák nám zdrhne (cestou domov). Stačí si vypýtať potvrdenie o meškaní. Skvelé. Lístok kúpený, ubytovanie zarezervované, dúfajme, že sa nič neposere na poslednú chvílu. Asi dva dni pred akciou ma rozboleli kríže, takže sa musím trocha teplejšie obliecť. Nakoniec nasledujúci týždeň som zistil, že kríže ma boleli z prechladnutia močových ciest. Úžasné. No, ale to nie je podstatné. Nastal deň D, môžeme vyraziť. Bývame mimo mesto a cez víkend MHD nejazdí, tým pádom do mesta ideme autom, ktoré zaparkujeme u známych kúsok od stanice. Máme mierne meškanie, čo zisťujeme keď kráčame ulicou. Tento vlak nemôžeme zmeškať, lebo máme pruser. Radšej pridáme do kroku, ja radšej utekám dopredu, aby sme to nejako stihli, lebo internety nehlásia meškanie. Doklusám na stanicu, pozerám odchody a prásk. Dvadsať minútové meškanie, ktoré sa natiahne na tridsať. A to sa bavíme o vlaku, ktorý má východiskovú stanicu v Galante. Paráda. Aj eurocity má meškanie, ale nie také ako osobák a je vysoko pravdepodobné, že nás niekde predbehne. Aj predbehol. Je nám jasné, že sa cesta natiahne minimálne o hodinu. V Bratislave máme skoro hodinu do nasledujúceho spoju do Břeclavy, kde musíme prestúpiť na ďalší vlak, tentokrát už bez prestupu až do nášho cieľa. Všetko stíhame, teraz už len posedieť asi dve hoďky a sme tam. Hladný sme už jak Čenkove deti na prvej strane. Hľadáme ideálnu reštauráciu, nie drahú, nie ďaleko. Nakoniec sa zhodneme, že sa najeme v staničnej reštaurácii. Asi 10 minút pred Pardubicami vlak zrazu zastaví a takto stojíme asi desať minút. My sa tam dnes hádam ani nedostaneme. Hurá, sme na mieste. Najeme sa a ideme sa ubytovať. Tam sa dlho nezdržiavame a ideme rovno do mesta do pivárne, ochutnať pár pív. Posedíme tam asi hodinu a pol, niečo zdegustujeme, zahráme si karty. Nakúpim dve plechovky nealko ipy a flašu údeného märzenu a ideme na autobus. Po ceste si ešte vybereme koruny a ideme na zastávku, kde zisťujeme, že nasedujúci autobus ide o 45 minút. Ideme teda pešo. Na mieste je už kopec ľudí, vonku aj vo vnútri. Kupujeme vlez a ideme sa pozrieť dovnútra. Na každom kroku nejaký známy, objímačky nemajú konca kraja. Klub už dobre poznáme, ale od obnovenia sme tu neboli. Pred x rokmi vyhorel, ale podarilo sa im ho znova otvoriť. Ideme rovno pre pivo, čapujú pivo komerčné aj z minipivovaru. Vyberáme si druhú možnosť, pivo Kašpárek 11, čo je fajnový ležiak z neďalekého pivovaru v Chrudimi. Obsluha je extra rýchla, väčšinou som ani nestihol zaplatiť a pivo bolo na pulte. Bolo aj tak, že sme si v podstate ani nevypýtali a už sme ho mali. Paráda. Nie je nič horšie než polku koncertu tráviť vo fronte na pivo. PROLAPSED sme pravdaže nestihli, ale to bola jediná kapela, ktorá ma až tak nezaujímala. Po nich má hrať CONTROLLED EXISTENCE a tých určite nechcem vynechať. Je to parádna kapela, ktorá v posledných rokoch hrá ešte viac grindovejšie než kedysi a pravdaže sú to skvelý ľudia, ktorých poznám veky. S jedným z nich som zdielal skúšobňu desať rokov. Koncert odohrali parádny, celý čas som mal úsmev od uchu k uchu. Grindcore jak sviňa, ako sa hovorí. Po pražákoch nastupujú LYCANTHROPY, ktorých si nechcem nechať ujsť, tak ako na Ffude. V čase ich vystúpenia som už bol trocha spoločensky unavený, ani nie z veľkého množstva vypitého alkoholu, ale skôr z toho, že som si posledných šesť mesiacov odvykol od chlastania. Stačilo oveľa menej a bol som vybavený. Tentokrát hrajú len s jednou gitarou, lebo Vosák si poranil prst pár týždňov pred akciou. Z toho istého dôvodu sa zrušil koncert novej kapely MOŽNOST VOLBY, ktorá hrá staré veci od GRIDE a to hlavne veci zo split LP s MRTVÁ BUDOUCNOST. Toto je veľká škoda. Ale späť k Lx. Túto kapelu takisto netreba nejako extra rozpytvávať. Spravia to oni za vás. So svojim mixom fastcore/gridncore vás rozsekajú na padrť. Pre mňa je najlepším nástrojom kapely Šupinov vokál, ktorý je nekompromisný. Neskutočne nasratý, hrubý a prísny a hlavne keď vidíte ten jeho nasratý ksicht pri tom, tak vám nie je všetko jedno. Popiči vystúpenie. Pravdaže medzi koncertami beháme dnu a von, kecáme so známymi, s ktorými sa vidíme len pár krát do roka. Z tohto dôvodu LAHAR vynechávame a vraciame sa až na oslávencov. Prepokladal som, že to nebude štandardný koncert. Asi polka koncertu šla v normálnych kolajách v aktuálnej zostave, ale potom sa pripojil bývalý spevák Tomáš a aj druhý gitarista. A už od začiatku som mal taký tušák, že dnes budeme svedkami nezvyčajnej veci, keď kapelu budú tvoriť traja gitaristi, dvaja speváci, basa a bicie. A veruže ku koncu sa tak aj stalo. NxTx hrá aj normálne grindcore, ktorý všetko valcuje, ale toto bol taký buldozér, ktorý zbúral všetko. Nádhera. ROTTEN SOUND je kapela, ktorá sa mi vcelku páči, ale nejak extra nevyhľadávam ich nahrávky. Tentokrát hrajú len v trojici bez basy. A ja som zvolil radšej čerstvý vzduch a debatu s niekým. Treba nabrať ešte energiu na poslednú kapelu. RAGEOUS INTENT je parádna old school grindcore kapela, s ktoru máme aj split 7“ a osobne sa poznáme. Ich koncert som si užíval od začiatku až do konca. Mávam problémy pri dlhších koncertoch (20+ minút), ale tentokrát mi to vôbec  nevadilo. Napriek tomu, že hrali aj pol hodinu (možno aj dlhšie), tak ma vôbec nenudili. Čo sa týka hudby, žiadna zmena nenastala. Stále je to ten starý dobrý grindcore, tak ako to tie španielske kapely vedia hrať. Po koncerte som si pravdaže so všetkými pokecal, bolo fajn ich vidieť a zabaviť sa trocha. Bolo tu mrte ľudí, takže bolo ťažké s každým sa porozprávať, ale chalanov z RxIx som nechcel vynechať. Predsalen sa nevidíme každý mesiac. Ich koncertom sa ukončila kultúrna vsuvka oslavy a mohlo sa pokračovať v oslavovaní. Pomaly prichádza únava, tak rozmýšlame ako sa dostať na ubytovanie, lebo pešo to je moc ďaleko. Nakoniec nás Attila hodil, za čo mu patrí veľká vďaka. Padneme do postelí a vyčerpaný a spokojný rýchlo zaspávame. Ráno sa rýchlo zbalíme, naraňajkujeme a ideme na autobus, aby sme čo najskôr boli na stanici. Musíme stihnúť náš vlak. Cesta ubieha podľa plánov, ale žiaľ sa nám podarí nabrať menšie meškanie a tým pádom nestíhame osobák domov. Pritom chýbalo len pár minút. Počkáme si na ďalší, v Galante ideme pre auto, vyzdvihneme naše dieťa a utekáme domov. Bola to ďalšia vydarená akcia, ktorou sme uzavreli náš mesiac plný koncertov. 

[tomáš bagi]




nedeľa 14. decembra 2025

FORCE OF HELL "Destructive Vengeance" CD 2025 (L´inphantile Collective)

 

Uf, tak toto je premena. Po debute "Better Be Dead" sa thrash metalový projekt (áno sú tam bývali harcovníci z Ahunado Granujo) sa rozhodli, že pozmenia spev. Kým na debute to bol čisto rýdzi, agresívny thrash metal, tak na novom albume asi najväčší progres sa preniesol cez vokál. Pustil som si CD a vybral som ho, či naozaj počúvam tú kapelu. Áno je to tak! Vokál a tým pádom aj muzika svôj thrash metal zabočila do zátoky Bay Area. Áno je to tá zátoka v USA, kde sa preslávil thrash metal v Amerike a bol o poznanie mäkšia verzia, ako povedzme tá Nemecká. Vyznačovala sa síce tvrdou thrash metalovou muzikou, ale spev silne imitoval ešte pozostatky heavy metalu. Tak presne to sa teraz stalo aj na novom albume Force Of Hell. Celá muzika sa zase hodila na inú úroveň. Je pravda, že samotná muzika je naďalej surový thrash metal s celkom divne znejúcou gitarou (až kurevsky old school) a bubeník Jurgen nezaprie v krvi grindcore, tak tu občas odbočí do klepačiek, čo tiež celkom spestruje celú muziku. Priznám sa, že dlho som si zvykal na ten spev, predsa len ako celok je to až kontrastné, keď ja som si na to nevedel zvyknúť ani u Bay Area kapiel ako (Heathen,Defiance a špeciálne u Exodus). Ale každopádne to vyznie ako poctivá pocta tomuto štýlu. Naozaj jedinečné na našej scéne a hlavne som to nečakal práve od nich. V tomto som zažil naozaj prekvapenie. Myslím si, že už old schoolovejšie to ani nešlo urobiť. Toto je muzika pre pokročilých. Album uderil presne tam, kde začal v devätdesiatkách umierať thrash metal. Väčšina kapiel miesto toho aby si zachovala tvár, začali kopírovať Metallicu. Tých pár sa ešte vrtelo ako ryba na suchu až umrelo. No a presne tu je situovaný Force Of Hell. Až si zažil toto obdobie, tak tento album ťa zahreje na srdci a vyvolá v tebe spomienkový optimizmus. Až si bol fanúšik a stále si, Bay Area Thrash vlny. toto je pre teba!

-Lepra-




nedeľa 7. decembra 2025

WAR//PLAGUE "The Rot Thicknes" 12"LP 2025 (Phobia)

 

17 rokov na scéne, 5 full albumov a silná scéna v Minneapolise za chrbtom. WAR//PLAGUE na svojej novinke robia to, čo vedia najlepšie. Hutný, metalický crust. Alebo poviem to zjednodušene, nastavíš si death metalový zvuk na gitarách a začneš hrať punk. Presne toto ich charakterizuje. Pravdaže to nie je všetko, ešte do toho pridaj poriadnu dávku temnoty a nihilizmu. Celá atmosféra nahrávky je poriadne potemnelá, ale to len korešponduje s celkovým výjavom kapely. Vokál na váš šteká s poriadnym echom nihilistické vízie vojny a beznádeje ,ako sa na crust kapely patrí. S hrôzou zisťujem, že tie texty až tak nereálne ani nie sú v tomto svete, kde nám vládnu neschopný idioti. ktorý sú naozaj schopný všetkého, len aby zostali pri moci. Hudba ,ako som už spomínal je zvukovo dokonalý death metal ale riffy, tempo, vokál sú poriadny crust/punk. Priznám sa, takto mi to pasuje s takýmto zvukom úplne najviac. Toto je presne typ muziky, ktorou ani nepohrdnú ani čistý metalisti. Najviac ma však zabíja tá atmosféra. Zjavne to počúvam v zlom rozpoložení, lebo to vo mne vzbudzuje totálnu beznádej. Vyskúšaj to aj ty, na vianoce ako stvorené, keď budeš sám v temnej izbe počúvať nasraté nahrávky. Keď ulietávaš na Hellshock alebo povedzme aj Wolfbrigade, toto je pre teba.  Pochvala aj za skvelý ,graficky totálne dokonalý obal a priložený plagát. Fakt dokonalá práca!

-Lepra-

WAR//PLAGUE web

PHOBIA RECORDS bandcamp



utorok 2. decembra 2025

TURNED INSIDE OUT oficiálny príbeh OBITUARY, Kniha (Metal Gate)

Tak na túto knihu som sa celkom tešil. OBITUARY patria medzi mojich favoritov a hlavne medzi tých, čo ma naučili milovať death metal. Pripravili mi nezabudnuteľné zážitky, keď som si prvý krát pustil kazetu "Slowly We Rot" a ten prvý výkrik mám doteraz v ušiach. Normálne mi vypadol mastný chlieb s cibulou z ruky!!! Dovtedy som tak brutálny vokál v živote nepočul. Prepadol som im. Prvý krát som ich videl naživo v Budapešti v rámci tour "Gore and Agony All over Europe tour" v roku 1990 spolu s Morgoth a Demolition Hammer a padla mi z nich sánka. Druhýkrát som ich videl v Prahe v roku 1992, kde hrali spolu s Napalm Death a Dismember. Miloval a milujem ich prvé dva albumy  a potom po mega nudnom albume "The end Complete"som ich prestal sledovať. Stále však som sa o nich zaujímal a album "World Demise" mi znova dala chuť ich počúvať. Čas plynul a plynul a Obituary sa nemenili. Stále to bol ten primitívny death metal ovplyvnený Celtic Frost a čím aj zostali doteraz! Zaujímavé na knihe je to, že si to nepísali sami, ale metalový novinár David E. Gehlke , takže určitý zdravý nadhľad tam je a najlepšie je ale to, že chtiac nechtiac táto kniha aj mapuje históriu death metalu. Predsa len táto kapela ju aj písala. Spomínajú sa tu aj iné kapely, vydavatelia, bývalí členovia a celkom podrobne a naozaj nazriete za oponu celého death metalu, aj na tie špinavosti aj na tie úsmevné, aj smutné príbehy. Kniha nemapuje len históriu OBITUARY, ale doslova celého death metalu a prvých priekopníkov. Tak isto všetky tie kapely čo majú niečo spoločné s Obituary, ako napr. Six feet Under, Meathook Seed , kde je im venované naozaj veľké miesto. To isté sa tu deje aj s členmi, bývalými , súčastnými, každému je tu venovaný naozaj veľký priestor. Kniha je písaná s nadhľadom a hlavne zaujímavou, pútavou formou a to až takou, že túto knihu mám stále na WC a len tak si do nej vždy začítam a vždy ma to zaujme. Toto nie je len príbeh kapely a jedného štýlu ale príbeh nášho detstva a našich prvých kontaktov s tvrdou muzikou. Mapuje celú trajektoriu death metalu, jej zrod, pád, znovuzrodenie. Tak isto s touto kapelou je spojené aj meno Scot Burnsa, takže aj on je tu preberaný z každej strany. Fakt zaujímavé čítanie a hlavne si doplníte vedomosti a pikošky zo začiatkov death metalu. A hlavne zistíte aj to, že oni sú naozaj fanatici do muziky a tou muzikou doslova aj žijú. 
Pre tých čo vám narušili neuróny album "Slowly We Rot" a máte už svôj vek, tu je jeden tip, ktorý vám garantujem, že neoľutujete!
-Lepra-
 

sobota 29. novembra 2025

PROTESTSTORM "Den typ Sim Overlever" CD 2025 (Everydayhate rec.)

 

Neúnavný svetobežník Andres Jackobson (ex-Nasum, ex- Necrony), trpiaci Švédským syndromom zakladania projektov a pridá sa k nemu ďalší maniak Kristofert Jankarls (Gadget, ex Axis Of Despair) a založia kapelu, ktorá  nám predviedie nový počin tohoto projektu PROTESTSTORM, čo je klasické duo bicie/gitara a toto je ich debut, lebo na konte už majú jeden 7 palec a jedno split 7"EP. Takže síce na etapy (bicie boli nahrávané v rokoch 2018-2021) ale materiál sa dal dokopy a full album je vonku. No a ešte ste sa nestretli s týmto názvom? Nevadí! Tu vám chlapci prevedú fast punk s Švédským vokálom s občasným výletom do klepačiek. Toto sú na kosť ohlodané punkové detonácie, ktoré majú v priemere jednu minutku. Proste klasický punk/crust so všetkým čo k tomu chodí, všetky klišé čo poznáte, všetky postupy a riffy čo si pamätáte tu určite zaznejú. Neviem k čomu by som to prirovnal ale duch G.B.H. tu počujem ja celkom jasne. Pravdaže občas sa to punkové tempo preruší grindcore vypalovákom, to len aby sa nezabudlo odkiaľ pochádza bubeník. V konečnom dôsledku si vypočujete 20 protest songov , ktoré neprídu ani trocha divné ani tým, čo punk vôbec nepočúvajú. Má to poriadne metalický zvuk ale to srdce celej nahrávky je ten najobstarožnejší punk z nádraží. Nie je to nič inovatívne, nič extra. Predsa len týchto Švédských Kang kapiel je naozaj dosť. Toto je len poctivo odvedená práca, dvoch grinderov, čo milujú starý punk!

-Lepra-

PROTESTSTORM bandcamp