DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 24. augusta 2014

NO MORE WAITING „The Worst Day Of My Life“ 7“EP 2013 (d.i.y.)

Bez dlhých úvodov. V rukách držím sedempalec pre mňa neznámej bandy z francúzskeho Clermont Ferrandu. Keby mi nebol doporučený, podľa obalu by som si ho isto nevybral. Ale ako už býva zvykom, nikdy nie je obal to podstatné, tak prejdem radšej k muzike. A hudobný obsah, to už je čosi iné. Parádny, mierne melodický hardcore, akým rád plním svoje zvukovody. Úvodný song „Inner rage“ začne veľmi nádejne (trošku mi to pripomína The Citadel, ktorí podobne začínajú niektoré svoje songy), do pomalého tempa znie gitara s melodickým nádychom a spevák hystericky škrekoce. Postupne sa skladba rozbehne do stredného tempa, kde sa k spevákovi v zboroch pridáva aj zbytok bandy. Po vyhrávke ako z materiálu „The fire of retribution“ (stará žilinsko-trenčianska úderka Junk) sa skladba dostáva do obrátok a sype v duchu napr. The Boring. „My own god“ – znovu pomalší úvod a spevákové hysťáky, potom nášup ako sa patrí, samozrejme popretkávaný rôznymi spomaleniami. Po otočení začne svižná „Harmfull pessimism“ hneď skraja nášupovým tempom, ale aj tu príde k spomaleniu do stredného tempa a cez rôzne seky sa v ňom dostane až k záveru. Posledná „Dystopia“, s hovoreným úvodom do pomalého doprovodu, je tiež vcelku svižná záležitosť so značne melodickou gitarkou. Toto je môj prvý kontakt s hudbou mladých francúzov a priznávam, že aj po viacerých týždňoch a viacerých vypočutiach z neho stále mám mierne zmiešané pocity. Na jednu stranu sa mi ohromne pozdáva ich muzika, no stále si nemôžem zvyknúť na ten hysterický vreskot. Je síce trošku podobný hlasu ako majú More Dangerous Than Thousand Rioters (aj hudobne k nim majú asi najbližšie), no tu si naň zvyknem vždy až po treťom vypočutí celého materiálu (áno, aj to že to počúvam vždy viackrát po sebe svedčí o tom, že to nie je odpad), Ale zas to je vec vkusu – mne skrátka ten hlas nesedí, ale kapela ako celok znie skvelo.
-Majto C.-


Žiadne komentáre: