DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 17. augusta 2014

ABORTION „Konvert“ LP 2014 (Rarach Katus Records / Rest Of Noise Productions)

Tak sme sa dočkali. Po dlhých 8-ich rokoch konečne zas dlhohrajúci album Abortion a v podstate prvý v „novej“ zostave a prvý na vinyle. Tak som teda nejak poplácal štatistické „perličky“ a radšej prejdem k muzike – to by mohlo byť menej neohrabanô, bo tam som viac doma.
Čo ma veľmi teší, je, že Abortion zostali pri tom, s čím v podstate začali na prvom vydaní v tejto zostave (matroš „Šalieme všetci“), a síce slovenské texty. Ich tvorba tak dostala úplne iný rozmer a povedal by som, že sa tým dosť odlišujú od zbytku podobných kapiel, bo si za tých pár rokov v tejto zostave vybudovali vlastnú tvár a jedným z poznávacích znamení je aj Leprove frázovanie v slovenčine, ako aj zborové refrény, o ktoré tu tiež nie je núdza. Ďalšia vec, čo udrie do ksichtu hneď pri prvom vypočutí, je chytľavosť materiálu, či už je to punkovica „Jedzte hovná“, ktorá je hitovo skákavá, či grindová šleha „Pojeb si svoj reunion“ s parádnou spomalenou pasážou v strede, alebo song „Nasleduj klaunov“, čo sa z grindu zmení na pasáž s parádnou thrash-gitarkou, aby sa zas pretavil do rúbanice a skončil s parádne vyklepávanými bicími v zvuku doznievajúcej thrash-gitarky. Dobrou chytľavicou je aj otváračka B-strany „Nikto nie je doma“, či hutná „Pridaj sa k nám“, ako aj ďalšia punkovica „Cestou do hrobu“. Ďalšou vecou, ku ktorej sa borci vrátili je cover. Tentoraz zvečnili song „Krokodýl“ od obskurnej českej partičky počiatku 90s Divnej Pach. No a čo ma opäť potešilo, že dodržali aj tradíciu záverečného songu v duchu Godflesh. Na Konverte túto úlohu prebral song „Všetko zomrie“, ktorý sa pomalým tempom sunie k záveru a za revu textu: „všetko zomrie, všetko...“ sa postupne stráca v noise stene z produkcie dnes už mnohým dobre známych Supraphon Family. Zmenou oproti minulosti je, že po ňom ešte nasleduje ďalšia položka a síce inštrumentálna parádička „Pure“, ktorú osobne beriem ako hold čistote muziky a muzikality. Nebudem sa o nej rozpisovať - to treba počuť.
Najviac sa mi páči, ako nový „metalovejší“ štýl Mirovho búchania postupne pekne sadol do tvorby Abortion a tak teraz, hoci je ich album na prvé počutie chytľavejší, no na druhej strane je zbesilejší a premakanejší. Len jedinú drobnú výhradu by som vyslovil, a síce zvuk basy – zdá sa mi mierne utopená pod ostrou gitarou a ráznymi bicími, čo je možno trošku škoda, bo občas mi chýba hutnosť, no to je len môj dojem. Skvelý album plný skvelej muziky. Navyše vylisovaný na parádnom modrom vinyle a zabalený v super kolážovom obale. Dúfam, že na ďalší nebudem musieť čakať tak dlho.

-Majto C.-



1 komentár:

Miro povedal(a)...

S tou utopenou basgitarou úplne súhlasím.