DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok 22. augusta 2014

MIDNIGHT CRISIS „s/t“ 7“EP 2014 (Rinderherz Records)

Nemecká punk scéna, hoci má veľké tradície, je pre mňa pojmom skôr neznámym, kde poznám len pár starých mien. Len v poslednom období kadeako naslepo kupujem nejaké nahrávky na ochutnávku. Preto som sa pred časom ani nebránil navštíviť akciu dvoch nemeckých partičiek, kde jednou z nich boli práve Midnight Crisis. Okrem toho, že sú to simpaťáci, zaujali ma aj svojou muzikou, len som vtedy ich demo na kazete nekúpil. Milé prekvápko som zažil zopár týždňov dozadu v Zruči, keď som pri hrabaní v nemeckom distre objavil túto placku.
Midnight Crisis na nej ponúkajú to, čo bolo tak parádne na koncerte, a síce fínskou scénou silne ovplyvnený surový punk. Ak k tomu prirátam fakt, že spevák je v Lipsku žijúci rodený fín, vsjo jásno. Celú kolekciu otvára melodickou vyhrávkou „Ulkopuolinen“ – svižná, chytľavá vecička, ktorá očaruje svojou nekomplikovanosťou, hlavne čo sa tempa týka, bo napriek viacerým zmenám v melódiách, si v jednem tempe precvála od začiatku do konca. Druhá „Tekopyhäút pellet“ ide v tom istom tempe, pričom začiatok s kotlami a basou mi mierne pripomína úvod songu „Chemtrails“ od sereďanov Barney Gumble, no narozdiel od nich si nemci držia svoje tempo až do konca bez zrýchlení, či spomalení. A z tempa nevypadne ani „Onx tää elämää“, ktorá je ale zaujímavá fajn tlmenými gitarami a spomalením v strede. To druhú stranu otvárajúca „Eipä juuri mitään“ mi silno pripomína fínov Ydinperhe, ešte keby sa ozval ženský spev, myslel by som, že počúvam ich. Ďalšia vec z dema „Normaali“ tu pôsobí dosť nenápadným dojmom. Najvýraznejšia vo všetkých smeroch je záverečná „Hunningolla“, ktorá začína pomalou basovou linkou, k čomu sa napoja aj bicie a gitara. A v tomto pomalom tempe sa nesie celá, dokonca sa objaví aj kvílivé, špinavé punk-sóličko v strede a o niečo vydarenejšie pred záverom songu. Vzhľadom k tomu, že je koniec, nezostáva iné ako otočiť platňu a pokračovať. Parádna kolekcia, ktorá sa dobre vstrebáva a napĺňa dobrým pocitom. Borci by kľudne mohli pouvažovať aj nad dlhšou nahrávkou, bo tieto krátke veci nedokážu nasýtiť môj hlad po kvalitnej muzike, ktorú produkujú. Kto fičí na fínskom punku, by túto nemeckú partičku isto nemal odignorovať.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: