DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


štvrtok, 14. augusta 2014

FFUD FEST 5, 8.-10. august 2014, Sereď- Kemping

Dnes zabudnite na tradičný report z mojej dielne, bo tento víkend nebol a nikdy nebude tradičný a hoci som okom či len uchom videl takmer všetky účinkujúce bandy, necítim sa byť kompetentný o nich písať podrobnejšie, bo tento rok som ich bral len ako akýsi doplnok k príjemnej atmosfére toho víkendu s priateľmi, kamošmi a známymi ako i množstvom zatiaľ neznámych...


Už pri príchode som bol v tak rozšafnom rozpoložení, že mi bolo jasné, že nič nebude seriózne. Ani pobyt, ani vystúpenie, ani report – absolútne nič.
Čiže v skratke: V piatok odohralo zopár kapiel sety, ktoré som nevnímal – či už kvôli noseniu aparátu (GENÓN BASTARD – len viem, že to bol nejaký krutý disbít, tak snáď inokedy), abo kvôli zápalistým debatám (DIMENZIA X – pobadal som, že podobne ako aj nám sa jeden song nezadaril, aj im sa podarilo zopár skladieb ukončiť „divoko“, DOG ATTACK – maďarských borcov som už tento rok videl 2x, tak som počas ich setu mohol debatiť s kamošmi, no aj periférne som zaznamenal, že mali veľmo dobrý zvuk a pekne im to šlapalo, hoci časom už znelo monotónne, ADACTA – nemôžem si pomôcť, no ich zvuk bol ten večer akýsi nevýrazný a plochý, tak som radšej debatil s kým sa dalo, hoci som set talianov ANF chcel pozrieť, nejak nevyšlo, len viem, že som sa po ňom snažil dopátrať, kto má v distre nejakú ich nahrávku, bo sa mi ich muzika pozdávala veľmo, LEŇOCHOD – po setoch predošlých dvoch kapiel mi už ich snaženie prišlo také nevýrazné, hoci som pri debatách zaznamenal zopár sľubných momentov). Potom odohralo zopár kapiel, ktorých sety pekne pomasírovali moje zmysly: CHEAP TALK som síce tiež nestihol komplet, bo hrali pred nami a dva songy som trávil s aparátom v rukách, no zbytok už pekne pod pódiom, taliani xKATExMOSHX ma pekne rozsekali svojím nekompromisným power-violence setom, TYRELL´S OWL – konečne s parádnym zvukom, kde vynikli obe gitary a všetky 3 vokály – skvelý zážitok a konečne som si poriadne vychutnal aj novšie songy, ako aj starinky z „Empathy test“, ďalší taliani STORM(O) so svojím divokým hardcorom boli pre mňa príjemným prekvapením.

KATE MOSH

A odohrali aj kapely, ktorých sety ma dostali na totálku. THE CITADEL – mám ich koncertne stále radšej, no to čo bolo v piatok v Seredi, z toho som zostával s dokorán otvorenou papuľou – Bibo chlapcom nastavil super zvuk, že vynikli obe gitary aj basa, Spajkovi bolo rozumieť slová ako snáď ešte nikdy, k tomu besniace publikum – jednoducho nádhera, ROSA PARKS – partička z Orlové (ex-Tupak Amaru) si ma podmanila svojou tvorbou už predtým, no v ten večer ma okrem niekoľkými porciami parádne našlápnutého, skvelo zaranžovaného, angažovaného hardcore-punku dostali aj príjemným vystupovaním. Radosť byť pod pódiom a pozorovať a počúvať ich. Zbytok noci som trávil debatami – na lôžko (na zadnom sedadle môjho mini-presúvadla) som sa odobral jak mládenec až za svetla...
Sobotu zoberiem ešte heslovitejšie, bo som bol extrémne ukecaný, no na pódiu stále hralo čosi, čo sa nedalo vynechávať, tak som aj sledoval, aj pred nepríjemne páliacim slnkom stále kamsi do tieňa unikal. RÚBANISKO – Dášova partia s čerstvým 10-palcom ma rozdráždila svojím drsným nihil-punkom (po výdatnom dvojhodinovom spánku a parádnom jedle už len dobrá muzika chýbala), mladá žilinská krv HOUSE OF TECH tiež už nepôsobila tak rozpačitým dojmom ako onehdy v Lúči, len spevák bol akýsi nevýrazný, Simonka mu svojím suverénnym hlasovým prejavom a vystupovaním dávala po celý čas pekne na frak. Čechov GOMORA som počúval z tieňa stromu za pódiom – hrali tradičný crust s drsným vokálom, ktorý by som za lepšieho počasia vysledoval tvárou tvár kapele. Pod pódiom ma znovu pritiahli až tóny chorvátskych MODERN DELUSION, ktorí ma v triu bez basy (bicie, gitara a babenka za keybordom) omámili svojím post-punkom takým spôsobom, že moja duša len tak poskakovala a pospevovala (s mojím obéznym telom navonok len knísalo). Zvolenčania BASAL BANAR sa predstavili v novej zostave s novým basákom a bez Kuba, tak Majkin chorobný hlások dostal dostatočný priestor. Vladova gitara znela švédsky podladeno a masívne, len dojem občas kazili spätné väzby, inak super. O jeden z vrcholov sa postarali BOILING POINT svojím „párty-poňatím“ svojho setu. Dlho som ich nevidel, tak som si ich muzičku náležite vychutnal. Potom pódium opanovali balkánci, najskôr nás pomastili slovinskí grinderi ZAPRTI ODDELEK so spevákom ružovým zajačikom a bez basy (čo je škoda), aby ich potom vystriedali krajania HUMAN HOST BODY, ktorí už v našich krajoch nejaké sety odohrali a tento druhý sereďský bol velice vydarený – ich metalový crust pekne šlapal a znel. No hlavný sobotný chod som dostal potom a hneď viac porcií. Najskôr ma chorvátski tatíci PUBLIC DISGRACE oblažili krásne zohratým a úprimným old-school hardcore punkom, aby o niekoľko momentov neskôr pódium zabrali poliaci ANTIDOTUM a ukázali všetkým, čo sa mi na poľskej scéne tak pozdáva. Skvelé,jednoduché skladby, parádny ženský vokál s typickým frázovaním – bomba. Vzápätí sa na pódium postavili borci YARVAR COCHA, aby ma totálne dorazili svojím skvelým inteligentným punkom, z ktorého som trošku cítil Telefon, trošku Innoxiu Corporu, pritom bol stále osobitý – veľmi príjemné prekvápko, bo kapelu som predtým nepočul a tento druh punku mám vo veľkej obľube. Potom sa po tretíkrát na pódium postavili galantskí drtiči ALEA IACTA EST a behom pár krátkych chvíľ ma nechali zabudnúť na nedostatky predošlých vystúpení na Ffude. Masakrálna grindujúca paľba – opäť som raz bol hrdý, že tých ľudí poznám a že im to tak skvelo hrá. Nóri TRIGGER ma potom strašne nudili, mohli sa snažiť koľko len chceli. Čerešničkou na torte pre mňa bola SHEEVA YOGA – tiež slušne nabušený setík s tancujúcim Vikim za bicími. A tento sa stal aj mojím záverečným. Ešte som medzitým odbehol aj do stanu pozrieť kolegovcov SEDEM MINÚT STRACHU, no bol tam taký nával a horúčva, že som hneď vytrielil von a pokúšal sa dostať aspoň k jednému z okien, čo sa mi napokon aj podarilo a polovicu setu som odsledoval.
Po Sheeva Yoge som zalarmoval posádku vozidla a vydal sa na cestu k domovu – krátky spánok, horúčava a vynechanie všetkých jediel okrem obeda zanechali svoju stopu. Posledné dve kapely a nedeľné akustické triezvenie som tak vynechal. Napriek všetkému (problémy s miestom, ktoré sa napokon k spokojnosti všetkých vyriešili, kapely a iné veci), bol to asi najvydarenejší ročník sereďského sviatku slobodných duší, preto si celý tím ľudí, čo to celé popáchal zaslúži našu vďaku. Dúfam, že o rok opäť na tom istom mieste v tom istom čase...

-Majto C.-



Žiadne komentáre: