DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok 3. októbra 2017

BRUTALLY DECEASED „Black Infernal Vortex“ LP 2014 (Doomentia Records)

Viem, že tento titul už je predsa len staršieho dáta, no zatiaľ som sa k novšiemu ešte nedostal a za ďalšie si myslím, že si zaslúži trošku pozornosti aj pár rokov po vydaní, bo jeho obsah je nadmieru výživný. Keď sa povie Švédsko, prvé čo mi blysne hlavou je Štokholm, Sunlight štúdio, death metal. Myslím, že tieto kľúčové slová znejú aj v hlavách tejto partičky z Čiech, bo čo sa valí z drážok tohto vinylu nie je nič iné ako čistý a nefalšovaný švédsky death metal starej školy s chrastivým zvukom gitár a dunením bicej artilérie, do čoho chrochtá a reve nejaký maniak. Od prvých tónov „Divinity and decay“ sa mojimi útrobami rozlieva blaho. Presne toto som mal rád na starých kapelách v časoch, keď ich albumy vtrhli do povedomia a zvalcovali všetko, čo sa im postavilo do cesty. Jasné odkazy na prvotinu Dismember v riffovaní, ale aj na Grave v drsnosti vokálu, či Entombed v štruktúre songov (najmä „Clandestine“ majú borci isto dobre napočúvaný), no v rýchlych klepačkách mi pripomínajú neskoršiu generáciu švédskej brutality v podobe kapiel Coercion (najmä ich druhý album „Deleted“ bol vynikajúci) či u nás známejších Vomitory. Zašli ďalej ako svojho času Holanďania Absorbed na albume „Visions in bloodred“, ktorí svoju inšpiráciu hľadali len v bande okolo Matti Karkiho. Páči sa mi, keď kapela spomalí, ako napr. v songu „Day of darkness“, kde sa nekompromisne valí hradba kopákov a chrchľajúcich gitár, do čoho kvíli vyhrávka a sólo ako v Dismemberáckej „In death´s sleep“ z debutu. Ostatne sóla ako aj vyhrávky tu dostávajú dostatočný priestor, čo robí z tejto kolekcie veľmi zaujímavý materiál, ktorý neznie nudne ani náhodou. Najbrutálnejším náklepom je asi song s najdlhším názvom „Regurgitation of blood, devoured flesh and gastric juices“, kde blastbeaty odkazujú až kamsi do vôd brázdených Necrony, no jednou nohou sa stále držia death-metalovej ťažoby. V podstate každý z tejto deviatky songov má čo ponúknuť milovníkom spomenutých kapiel, bo nápadmi tento pražský kvartet nešetril ani náhodou. Myslím, že ak ho niekto z nich ešte nemá, mal by to čo najskôr napraviť. A ja sa poobzerám po novšom titule.

-Majto C.-


Žiadne komentáre: