DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


sobota, 31. augusta 2013

MASS GENOCIDE PROCESS "Poetry Of The damned" 12"LP 2013 (Walking The Dead Records)

Hneď na začiatku sa priznám, že hoci od tejto kapely nejaké nahrávky mám (myslím, že nejaké split-sedmičky), jej tvorba v minulosti vo mne nezanechala dostatočný dojem, aby som ju registroval bližšie. Preto som bol aj sám prekvapený, keď som si vypočul ukážku z tohto posmrtne vydaného albumu, ako sa mi zarezala pod kožu, že som si hneď zaobstaral jeden placatý kus do zbierky. Zabalený je v gatefold obale, len škoda, že nebol prihodený aj nejaký obsiahly booklet, bo takto mi uniká zmysel tohto balenia...
Z drážok sa hneď v úvodnom songu „Temple of mist“ vyvalí masívny metalom napáchnutý crust v tradičnom crust-tempe a so všetkým, čo k tomuto žánru patrí, čiže poriadne drsný vokál a gitary so soundom silno švédskym (mohol by som povedať že ála Wolfpack, no aj tí mali pre mňa len sound starého švédskeho death-metalu prelomu 80/90s), čiže chrastivé doprovody a melodické vyhrávky. V tomto duchu sa pokračuje aj v songu titulnom i nasledujúcom „Genocide angels“, no tam konečne prišla na rad aj pomalšia pasáž, čo materiál mierne osviežilo. „World of contrast“ začne parádnou vyhrávkou jak z pradávneho albumu Carnage abo Dismember a tiež je ku koncu mierne spomalená.
Druhá strana je otvorená pomalým, ťažkým rozjazdom „Cespool of depression“, no po cca minúte sa vrátime k zabehnutému tempu, v čom pokračuje kapela (cez nasledujúcu „Silence of eternity“) v podstate až ku koncu predposledného songu „My new time“, kde sa v pomalej sekanej pasáži ozve melodické sólo (čím táto pasáž pôsobí až „osviežujúco“), aby záver albumu obstarala po všetkých stránkach tradičná vec, príznačne nazvaná „At the end of the road“.
Album vhodný pre všetkých vyznavačov starej švédskej školy, ale možno si pochutí aj človek inklinujúci k iným žánrom, ako sa to stalo aj mne...
-Majto C.-

Žiadne komentáre: