DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

streda 21. augusta 2013

LIFELINE "Civil Disobedience" CD 2012 (Fast Break Records)

Jedného pekného dňa som navštívil koncert pre mňa neznámej kapely, v ktorej však mikrofón obsluhuje osoba mne známa – konkrétne Don Foose, pôsobiaci v znovuobnovených The Spudmonsters z Clevelandu, ktorí nás v 90s oblažovali svojím crossoverovým thrash-hardcorom.
Kto čaká, že na albume Lifeline nájde niečo podobné, môže hneď zabudnúť. Úplne si na svoje dokonca neprídu ani priaznivci rýchleho melodického hardcore, ktoré Don predvádzal na albumoch svojho sóloprojektu Foose, hoci cover na poslednom albume „Are we stronger“ mohol čosi naznačiť (bol to song „Nervous breakdown“ od Black Flag). Don sa tu netají svojou náklonnosťou k východným náboženstvám.
Práve k Black Flag najviac inklinuje tvorba Lifeline, resp. Black Flag bolo prvé, čo mi hlavou preletelo, keď sa ozval prvý song „The bigger man“ (no vďaka množstvu melódií mi v mysli vybehne ešte jedno meno – Shelter) – hlomozný hardcore-punk v strednom tempe s Donovým melodickým vokálom a zborovými vokálmi v pozadí.
V podobnom duchu sa nesú aj nasledujúce songy, v treťom „Crying souls“ sa dokonca objaví spev na štýl Glenna Danziga z dávnych Misfits. Občas nastúpia aj svižné tempá (napr. rýchly hardcore „In truth“, či svižná a o vybrnkávané pasáže spestrená „Allegiance“, alebo Spudmonsters najviac pripomínajúca „Last breath“). Spestrením je isto aj rýchla „Fairview park youthcrew“ s nasratým ženským vokálom. Parádna vec je aj „Cobra“ s rýchlymi slohami a pekne melodickými refrénmi v stredných tempách.
Gitary všeobecne sú spolu so spevmi veľmi dobre spravené – množstvo melodických vyhrávok, občas parádne melodické sóličko, no najmä množstvo šťavnatých riffov jak z 80s, no so súčasným zvukom.
O záver sa ako najdlhšia položka albumu (všetky veci majú okolo dvoch minút) postará známa mantra „Hare Krishna, hare Ráma...“ trvajúca cez 5 minút – pôvod mne neznámy, no ide o nejaký záznam plný zvončekov a kadeakých bicích nástrojov a trúb s dokola zborovo spievanou mantrou...
Všetkým, čo sa radí nechajú unášať drevnými vecami 80s, ako aj priaznivcom Cappových Shelter môžem tento pekne spracovaný digipack len doporučiť...
-Majto C.-



Žiadne komentáre: