DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


streda, 29. októbra 2014

STORM(O) „Sospesi Nel Vuoto Bruceremo In Un Attimo E Il Cerchio Sará Chiuso“ LP 2014 (kooperácia)

Hoci nemôžem povedať, že by som nejak extra poznal taliansku scénu, no to málo, čo sa ku mne dostalo, dokazuje, že tam majú dar pristupovať k muzike trošku inak ako je bežné. Storm(O) sú po Chaos Conspiracy tento rok druhou kapelou z Talianska, ktorá mi to dokázala hneď dvakrát – najskôr naživo na Ffud feste a potom doma z albumu. Zabalený v gatefold obale, kde nechýbajú texty (aj ich preklady do angličtiny). Pochmúrne ako tvorba Storm(O) samotná.
Do ich divokého sveta nás uvádza inštrumentálna temná pomalá psychiatria „In volo“, ktorou otvárali aj sereďský set a to pod kožu sa vtierajúce škrípanie upútalo moju pozornosť svojou naliehavosťou a neodbytnosťou. Hneď ďalšia „Supernova“ začne skoro až blackmetalovou gitarou a psycho rytmom bicích, no po chvíli sa song post-hardcorovo skomplikuje a cez rôzne rytmické zmeny a variabilný vokál prechádzajúci od naliehavého rozprávania po škrekot a vreskot sa prerúbe ku koncu. Celá skladba je akási neuchopiteľná, keď už si myslíte, že tohto sa dá chytiť, motív zmizne v ďalšej zbesilosti. V tom duchu sa nesú aj ďalšie songy albumu. Každá skladba v sebe má niečo iné. „Fuga“ skoroorientálny motív v úvode, „Porché la bambina cade“ mierne vybrnkávané pasáže prestriedané divokými rezanicami, „Sorridendo (Alla possibilita della caduta)“ po jemnom úvode skoncentrovanú dávku agresivity vystriedanú znepokojivou pasážou v stredne pomalom tempe, či metalové besnenie v „D´istanti“, post-rockovo ľahučká gitarka v „Delle nostre vite appese“, chaotickosť „La debolezza“, akustické gitary v „Respito“ (celková prístupnosť tohto songu) a veľa iných. Každý má niečo, čo nemajú ostatné a dokopy majú všetky v sebe tú neuchopiteľnosť, zdanlivú zmätenosť,dráždivosť a nervydrásajúcu naliehavosť. Úplne cítite, že vás burcuje a chcete vedieť, čo sa deje, o čo ide, no stále to neprichádza,. Pasáže sa menia, mení sa intenzita zvukového útoku nástrojov aj vokálu. Studený pot strieda zalievanie tela horúčavou. Odpudzujúce a zároveň podmanivé, hnusné ale príjemné, chaos a harmónia. Všetko toto obsahuje tvorba tejto talianskej štvorice. Skurvene hnusne príjemný, chaoticky post-hardcore s dávkou metalovej ostrosti, emotívnymi vsuvkami a vokálom. Nedá sa neznášať to. Nedá sa nemilovať to. Preto ten album ešte stále neznášam a stále ho s radosťou znovu a znovu ukladám na tanier gramca. Inak to skrátka nejde.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: