DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


sobota 4. októbra 2014

CULTURE DEVELOPMENT „You, Me And Nobody Else“ CD 2013 (d.i.y.)

Nie každá nahrávka mi sadne do každého počasia a presne to je aj prípad tohto albumu mladého macedónskeho tria. A na chladné jesenné rána, ako aj daždivé dni je ich hudba ako stvorená. Už úvodné intro, ktoré nie je z tých najveselších, napovie, čo asi môžete očakávať. A na intro plynulo naviaže prvý song „The colour of your skin“ po pomalom nástupe plnom emotívneho spevu, vyklepávania na rytmičáku a žblnkotavej gitary sa song rozbehne do rýchlejšieho tempa, no emócie stále hrajú prvé husle. Inak je to v songu „Habbits“, kde najskôr chlapci pekne zapunkujú, aby sa v strede zjavila kratučká emo-vsuvka. V podstate všetky skladby tohto mladého tria sú poznačené akousi emotívnou príchuťou, takže aj v rýchlejších songoch skôr znejú ako Smashing Pumpkins s „uplakaným“ vokálom zrýchlený o 50% ako napr. nasratý Explited či rozjuchaný Pennywise. Medzi rýchlejšími songami sú povkladané rôznorodé skladby ako napr. „So long“, ktorej ústredný riff znie skoro až country a ktorá by možno aj vďaka tomu znela trošku veselšie, no naliehavý spev a niektoré aranže tomu dávajú osobitú tvár. Týchto songov je na albume dokonca viac ako tých svižných, no to absolútne nevadí. Taká „Sounds in my head“ je zas niečo ako pomalší Shelter na prvom albume „Perfection of desire“ kombinovaný napr. s Fugazi. Plná zvláštnych pasáží a spevov rôznych farieb. Zaujímavou vecou je aj „Recommended for...“, ktorá sa zo svižnej veci v polovici zlomí do pomalej emotívnej časti s post-rockovou gitarkou a hovoreným slovom a v tomto duchu sa s postupným zahusťovaním zvuku a zrýchlovaním tempa prenesie až k záveru. Rovnako skvelá je pestrými aranžami ozdobená „You´ve always said“, kde sa spev nesie v jednej rovine, zato gitara s bicími tam doslova čarujú jednu skvelú pasáž za druhou. Nasledujúca „Mud“ mi frázovaním opäť pripomína Shelter, no narozdiel od Cappovcov a ich melodiky macedónci stavili na naliehavosť. Skvelo to ide do ucha. Posledná „Few people running“ s decentným tempom a jednoduchým gitarovým podmazom pod slohami a zaujímavým refrénom je vhodnou bodkou za týmto zaujímavým materiálom, do ktorého treba najskôr dôkladne preniknúť, kým ho človek docení a začne naplno užívať všetko, čo ponúka. Na toto jesenné počasíčko ideálny doplnok... A nielen na to.
-Majto C.-




Žiadne komentáre: