DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 5. októbra 2014

DISCHARGE, ADACTA, ANGRY BRIGADE, PUSSY TERROR – 4.10.2014 Trenčín, Klub Lúč

Ten mesiac, odkedy som zistil, že táto akcia sa koná, ubehol ako všetok čas v poslednej dobe – čiže rýchlo, a ja som zas večer nakráčal do Lúča. No, nakráčal znie honosne, vzhľadom k tomu, že som pri vchode strávil niečo vyše hodiny, bo z mne nepochopiteľných dôvodov sa čakalo, kým budú na mieste všetky kapely, až potom sa vpustia ľudia do klubu. Čudné, ale sral to pes – náladu mi to nezobralo a čas som trávil debatami s ľuďmi zo všetkých kútov našej malej. Nebola síce až tak hojná účasť, ako som predpokladal, no aj tak sa tu zišlo vcelku dosť postáv. Týmto zdravím Žilinu, Malacky, Šurany, Košice, Čadcu a vlastne všetkých.

Večer s miernym oneskorením otvorili tri slečinky z Poľska (na ktorých príchod sa v podstate toľko čakalo) pod názvom PUSSY TERROR, no svojmu názvu nedostáli, bo ich tvorba bola vcelku počúvateľná. Valili taký jednoduchší punk, kde sa dali nájsť aj dobré pasáže a neznel úplne zle, no bolo cítiť, že slečny ešte potrebujú vyzrieť, bo to pôsobilo ako celok dosť neškode. Drápky vystrčili akurát v posledných dvoch songoch – tie sa mi dosť pozdávali - taký dravý punk s ostrou gitarou a dvomi ukričanými vokálmi. A ešte postrádali niečo, čo na poľskom punku zbožňujem: nespievali v rodnej reči, čo je podľa mňa veľká škoda. Ale ako prekvapenie a prísľub do budúcnosti túto bandu beriem.
PUSSY TERROR
Po slečinkách sa na pódiu rýchlo nastavila pražská pětka ANGRY BRIGADE, na ktorých set som bol extra zvedavý, bo už svojho času v Boogičku ma to celkom bralo, len v tamojších zvukových pomeroch to bolo nezrozumiteľné. Tento dojem chlapi rýchlo napravili a behom prvej skladby som spokojne pokyvoval hlavou a nechal do seba prúdiť ten príval surového crust punku. Sádzli do nás song za songom v rýchlom slede a dobre sa na to pozeralo a počúvalo. Spokojný s výkonom pražákov som bol nielen ja. Dosť ľudí sa nechalo strhnúť na besnenie pod pódiom.
ANGRY BRIGADE
Tretí sa na pódiu zjavili borci z metropoly ADACTA. Na ich set som sa čakal z viacerých dôvodov. Jeden bol, že v Lúči som ich videl vždy s parádnym zvukom, ďalším, že som si chcel napraviť mienku po ich sete na Ffude, ktorý mi vážne nesadol. A že si chlapi veru u mňa reputáciu zas vrátili do starých koľají. Maximálne parádny crust-hardcorový výplach čo do nás nahustili nemal skrátka žiadnu chybičku. Zvuk masakrálny a masívny, že občas nevynikli niektoré gitarové vyhrávky vôbec nevadilo, ako celok to valcovalo. Zaznelo zopár nových songov a musím priznať, že sa teším, keď sa objavia na nejakom nosiči, bo chuť mi veru narobili riadnu. Znovu len spokojné pokyvovanie hlavou a besnenie pod pódiom naberalo na intenzite.
ADACTA
No a konečne pred pol dvanástou sa na pódium postavili páni, kvôli ktorým tu ten večer bolo toľko ľudí. Otcovia jednej odnože punku DISCHARGE. Vzhľadom na zvukovku v podvečerných hodinách pred príchodom ľudí, dlho nezdržovali, len doladili gitary a hneď do nás vysypali „Hear nothing see nothing say nothing“ a vzápäti „The nightmare continues“ a bolo vymaľované. Na pánoch bolo vidieť, že sú pri chuti a v ich telách je uväznený stále ten mladý rebel jak v dávnych 80-tych. Zazneli aj iné staršie kúsky (Hell on Earth, „Why?“, „Massacre of innocence“...), no neopomenuli ani novšiu tvorbu nultých rokov tohto milénia ako napr. „You deserve me“, „Hell is war“, „War is hell“ a iné. Skrátka sa hral prierez tvorbou a znelo to viac ako dobre. Nikdy som nebol extra veľkým fandom tejto bandy (v podstate som počúval len kultový „Hear nothing see nothing say nothing“), no musím uznať, že naživo ma to bavilo až neskutočne, hoci som mal pred koncertom obavu, aby som nebol sklamaný ako svojho času všetci, čo sa tešili na vystúpenie Doom. V tomto prípade tomu tak nebolo a domov som odchádzal maximálne spokojný. Skvelá muzika, parádne nasadenie a dojem nepokazili ani drobné nedostatky, ako výpadok gitary v jednom songu, či nezrovnalosti dvoch týpkov, ktorí chceli silou mocou stiahnuť speváka z pódia. Hodinový punkovýkolovrátok stál za to.
DISCHARGE
Koľkokrát za život vám zahrá nejaká legendárna banda takpovediac za humnami? Tí, čo sedeli doma, môžu ľutovať, že sa nezúčastnili. Ja by som touto cestou vyzval organizátora, nech skúsi vybaviť aj nejaký set Broken Bones (v podstate celá nová zostava BB tvorí aj Discharge), bo túto legendu by som si oveľa radšej vychutnal, no za koncert Discharge som vďačný...

-Majto C.-

fotky: Mirec


Žiadne komentáre: