DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


sobota 25. októbra 2014

MAJOR KONG „Doom Machine“ CD 2014 (samovydanie)

Končí noc a v šedivom ráne sa krajinou plížia ťaživé, chladné opary, v ktorých predmety strácajú svoje kontúry, menia tvary. Ostrý, vlhký vzduch zaváňa blížiacou sa zimou a na zem popadaným, tlejúcim lístím. Obnažené stromy mĺkvo stojace, ponorené v tých oparoch. Len krivé, holé konáre vzpínajú proti sivej oblohe, ktorej sivosť bledne pomaly akoby sa ani nemala noc nikdy vzdať svojho panstva. Okrem plížiacich sa ranných hmiel sa nič nepohne. Akoby život skončil.
Takto na mňa stále vplýva posledný album lublinského tria Major Kong. V piatich ťaživých inštrumentálnych kompozíciách ponúkajú pomalý doom metal v duchu starých „temnejších“ vecí od Black Sabbath. Napriek tomu, že skladby napriek dlhšej minutáži neoplývajú prílišným množstvom rôznych pasáží, o zmenách tempa nehovoriac, borci dokazujú, že aj s málom sa dá dokázať veľa. Tak pod každým jednoduchým gitarovým riffom bubloce nápaditá basová linka, alebo naopak, ak je pasáž postavená na jednoduchom rytmickom základe, gitara čaruje rôzne vyhrávky a sóla. Z času na čas sa objaví aj pasáž, kde sa prelínajú linky oboch nástrojov a znie to dosť dobre. Obaja strunobijci majú v obľube využívať wah-pedál, čo dáva mnohým pasážam zaujímavé vyznenie a ešte viac odkazuje ku koreňom žánru, ktorý produkujú (taký úvod „Tractor beam“ je starý rokec jak vyšitý). Všetky songy v podstate plynú v pomalom valivom tempe, no song „Voidwagon“ je mierne svižnejší, čím trochu vyčnieva z radu a príjemne album spestruje. V tomto songu sa viac vybláznil aj bubeník prívalom rôznych prechodov. Zaujímavá je aj posledná “Skull of the titan“, v ktorej sa ústredný riff opakuje zhruba od polovice (song má 9:30 min) a v jednej časti vždy postupne spomaľuje, čo znie veľmi dobre, keď takto kolíše tempo. Týmto songom uzatvárali svoj trenčiansky koncert a aj tam sa mi to ohromne pozdávalo. Na albume tomu síce chýba ten moment prekvapenia, ale je to aj tak skvelá pasáž a skvelé ukončenie zaujímavého albumu.
Pre milovníkov pochmúrnych pomalých vecí je tento album povinnosťou. Rovnako ako aj pre zberateľov, pretože do obehu bolo pustených len 300 kusov v digipack prevedení a ťažko povedať, či kapela alebo nejaký vydavateľ budú mať záujem vydávať ho niekedy v reedícii. Ja svoj kus mám.

-Majto C.-



Žiadne komentáre: