DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


pondelok, 27. októbra 2014

RETROPROTEST „Nová deska se starým obsahem“ LP 2014 (Papagájův Hlasatel Records)

Hneď ako som poprvýkrát tento album počul na bandcampe, chytila ma taká nostalgia, že som vedel, že ho musím mať a to v čo najkratšom čase. V hlave sa mi vybavili obrazy dvoch pubertálnych mládencov, ktorí v izbe jedného z nich sedia nad prvými porevolučnými fanzinmi a dohadujú si, kto ktoré demáče od Malárie objedná a kto napíše ktorej kapele a do toho z kazeťáku buráca sedemdesiataôsma kópia kópie demáča Davovky. Túto recenziu by som aj venoval spomienke na tohoto človeka, ktorý v januári tohto roku tento bolestný svet opustil. Dano P., toto by sme spolu pekne opičovali, keby tam nájdeme niečo čo sa líši od originálu a zároveň by nás potešilo, že na jednom albume je toľko skvelých známych songov. A nakoniec by si aj tak povedal: „Ty pess, dobré je to, tak nepičuj!“
Ak si odmyslím úvodné „intro“ v podobe kúska zo Smetanovej Vltavy, hneď „Zejtra je nám dvacet“ z rovnomenného demáča Kritickej Situace brnkla na nostalgickú strunku a pri nasledujúcej veci z demáča Telex už som si lietal v oblakoch a spomienkach naplno. Keď som počul „Do boje!“ od HNF, aj ma zamrzelo (okrem straty ich kazety), že skupina skoro skončila a Štěpán pokračoval smerom, ktorý mi nič nehovoril. A potom už len odmena – jedna za druhou, neviem, či viac potešila vec z debutu Našrot abo od Majklova strýčka. No nadšením som nešetril ani pri Depresii od spomínaných DP, abo dávnej hitovke Plexisu (album „Půlnoční rebel“ si ešte dnes s chuťou vypočujem), Šanova 1, či demáčovka P.S. Jediná vec, ktorú by som oželel je záverečná od Zóny A – asi nikomu netreba vysvetlovať prečo, hoci k tým dávnym časom patrili aj demáče Zóny, ktoré sme tiež točili, no radšej by som si vypočul verzie od Radegast či Svobodný Slovo alebo strakoničákov Stres, ktorých nahrávky moje srdénko vždy tešili oveľa viac ako tie Koňykovcov. No chápem, že je to subjektívny výber ľudí z „kapely“ a pre nich má hudba Zóny A svoj význam.
Čo sa týka zvuku, tak to je skrátka nádhera – štúdio Hellsound skrátka nevypúšťa sračky. Zvuk je tak akurát špinavý, ako si tento žáner žiada, pritom počuť skvelé výkony hudobníkov ako aj spevákov (v mnohých sa ozvali pôvodné hlasy – skúste trafiť v ktorých). Hudobne je to tiež skvelo zahraté, občas počuť, že sa chlapi strnulo nedržali originálu a objavuje sa niekoľko pekných momentov (napr. taká thrash-ová gitara v Depresii, to je teda masaker).
Hoci nie som zástancom rôznych revival a tribute záležitostí, musím uznať, že tento album má svoje kvality a istotne poteší okrem autorov aj mnoho pamätníkov, rovnako ako mňa, ako aj, že dokáže novým generáciám punx osvetliť históriu tohto žánru v našich (po starom československých) krajoch. Čiže, tento album môžem len doporučiť. A ja sa idem znovu v spomienkach vrátiť do tej Mars-kami zadymenej kutice a zápalisto debatiť...

-Majto C.-



Žiadne komentáre: