DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


utorok 2. septembra 2014

DÁŠA FON FĽAŠA „Mrchožrút“ 10“EP 2013 (d.i.y.)

Materiál, ktorý už vyšiel na cdr formáte v roku 2011, no zaujal množstvo ľudí natoľko, že sa v minulom roku dohodla partia nadšencov a kamošov Dášu a prekvapili ho vydaním tohto osobitého kúsku na farebnom vinyle. V rámci zachovania kontinuity, aj vinyl má (rovnako ako cdr-ko) kartónový obal, na ktorom je prilepený xeroxový obrázok supa a farebná lepiaca páska po okrajoch. K výbave patrí aj vložená xeroxová dvojjazyčná textová príloha. Čiže všetko vyzerá takmer rovnako ako pôvodná edícia.
K hudbe samotnej. Myslím, že dnes už autora a interpreta v jednom – Dášu, asi netreba nikomu predstavovať. Každému, kto sa pohybuje hardcore-punk komunite, sú známe jeho sólové vystúpenia so španielkou v ruke“ a úsmevom na perách. Ak náhodou je niekto, čo tento materiál nepočul, tak vedzte, že okrem španielky si Dáša ponahrával aj rôzne iné nástroje, ktoré dopĺňajú a spestrujú celkové vyznenie (pričom na koncertoch absolútne nechýbajú, čo je paradoxom), napr. mierne naefektovanú gitaru v príjemne melancholickej „Rozdiely a podobnosti sobotného rána“ abo v pozadí „Všetko je na webe“, či sóla a delay-doprovody v úvodnej „Vlastnou vinou“, klavír v „Ja len hrám“ (ktorý je síce silno punkovo nedokonalý, no mne sa tam pozdáva), gitarový riff v úvode jak od Davovky a kazoo v „Legenda o bájnych pankáčoch“, bicie v „Ja len hrám“, „Strom“ a „Nové životy starých domov“.
Rovnako ako je pestré doplnkové nástrojové obsadenie, pestré sú skladby aj náladami. Od veselosti v Nových životoch či „Ja len hrám“, cez naliehavosť „Vlastnou vinou“ abo v Legende, či sarkastický úškrn vo „Všetko je na webe“, až po jesennú (či rannú) melanchóliu v Rozdieloch či v nádhernom a mojom najobľúbenejšom songu „Strom“. Sedem rôznorodých songov nesúcich Dášov rukopis (hudobný i textový) a opatrené sú jeho chrapľavým spevom (miestami melodickejším, miestami drsnejším) – folk punk v jeho najčistejšej a najúprimnejšej forme. Samozrejme aj nahrávka vznikla svojpomocne po večeroch kdesi na byte, no na zvuku nepočujem žiadne závady – je presne taký, aký tieto piesne vyžadujú – neučesaný a osobitý. Ak ste tak ešte neurobili, vrhnite sa na tento počin, ktorý vyšiel v 300 kusovom limitovanom náklade...

-Majto C.-

Žiadne komentáre: