DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 27. júla 2014

MARNOST / SEEDS IN BARREN FIELDS split-LP 2012 (kooperácia)

Viem, že toto splitko je staršieho dáta a obe kapely majú vonku už aj ďalšie materiály, ku ktorým som si zatiaľ nenašiel cestu, no čo ma v poslednom čase chytá stále viac, je práve tento materiál. Pôvodne som si ho kúpil, aby som podporil kapely (vydavateľov, skrátka fungovanie scény), ale aj zo zvedavosti, že ako znie black metal hraný ľuďmi z hardcore-punk podhubia. Ako už u mňa býva zvykom, nie vždy mi daný album sadne práve v čase kúpy, tak ide bokom, kde občas upadne do zabudnutia. Tento do zabudnutia neupadol (teda nie úplne), len mi stále nesedel, čo sa však zmenilo minulú zimu, len môj názor naň potreboval čas dozrieť. Každá banda na svojej strane ponúka jeden dlhokánsky song, no myslím, že sa podľa nich dá v pohode odhaliť kvalita ich tvorby.
Prví otvoria brány temnôt českí zástupcovia MARNOST. Po hovorenom filmovom intre sa pomaly rozbieha zlo – spätné väzby sa prelínajú jedna cez druhú a s pískaním vyvolávajúcim mrazenie ma pomaly prenesú až k prvým chladným riffom a revu v pozadí, aby s kvílivým riffom a pomalým tepom bicích začala postupne gradovať (podobný minimalizmus mi kedysi dosť vadil, no tuto sa mi viac ako pozdáva), aby sa po štyroch minútach strhla zbesilá víchrica, keď zbesilé klepačky ženú všetko vpred a rev v pozadí je len kulisa k bzučiacim a kvíliacim gitarám. Po chvíli zas zvrat a v pomalom tempe gitary a vokalistu vrnia mrazivé podmazy pod ženský preslov. Potom do zbesilej rúbanice parádna vyhrávka. A potom opäť nejaké predely a striedanie intenzity s akou kapela útočí na vaše zmysly. Spleť rôznych gitarových motívov a vrstiev, kým postupne utíchajú bicie dovedie skladbu postupne k záverečnej časti, keď sa spod spätných väzieb začne ozývať decentné brnkanie akustickej gitary. Zvláštna muzika, ale má svoje čaro a dokáže vyvolať mrazenie.
Švédi SEEDS IN BARREN FIELDS začnú tiež vybrnkávaním skreslenej gitary, aby sa postupne pridali ostatné nástroje a po dvoch minútach sa ozve nekompromisný rezavý riff – trochu mi to pripomína fínov Swallow The Sun. Prechod bicích potom strhne lavínu a zatiaľčo gitara stále hrá tú vybrnkávanú vyhrávku, bicie s basou ženú ozlmomkrky do diaľav a druhá gitara k tomu prihodí vyhrávku. Farbou hlasu aj bicími a melodickými vyhrávkami mi to hovadsky pripomína starý materiál plzeňských blackošov Sorath, ktorý sa honosí názvom „Matache chavala“, ktorý som svojho času mal v hlbokej úcte. V tretine sa song zlomí do stredného tempa a v záplave zdvojených vyhrávok a sekaných riffov sa pomaly sunie vpred (trochu mi to pripomína staršie tituly grékov Septic Flesh). V tomto tempe s rôznymi obmenami intenzity vydrží song až do konca. Celkovo tvorba švédov obsahuje okrem black elementov aj množstvo death pasáží. Dobre to ide do ucha, tak mám vždy dojem, že ich strana sa mi pozdáva viac, no tento dojem vždy trvá, len kým neotočím platňu a nepustím znovu Marnost. Skvelá vec, hoci mi trvalo trochu viac, kým som do nej prenikol, no o to viac radosti teraz pri jej počúvaní pociťujem. Verím, že už dávno má každý svoju kópiu, tak nikoho nemusím presviedčať, aby si ju zaobstaral. Ak náhodou nie, myslím, že ešte stále sú v pohode dostupné, stačí sa prekutrať v ponukách distier...

-Majto C.-



Žiadne komentáre: