O tomto
splitku som zachytil kedysi nejaké zmienky, no potom mi to celé
vyfučalo z hlavy, tak som bol prekvapený, keď sa zrazu
objavilo. Je jasné, že som ho hneď musel vlastniť, bo obe kapely
už nejaký čas sledujem (resp. Contrastic som v minulosti
sledoval už od demáčového obdobia). Ďalším prekvapením bolo,
že ho vydali Metal Age productions, ktorých som už osobne
považoval za meno z minulosti. Čo trochu zamrzelo, bola
absencia nejakého bookletu, bo graficky je inak gatefold obal
splitka spracovaný pekne. No čo, snáď pri prípadnom ďalšom
vydaní, to firma napraví...
K obsahu.
Contrastic bol svojho času svojím druhám demáčom „Necrostories“
pre mňa objavom a osviežujúcim vánkom na českej death-grind
scéne (vyšiel ako split kazeta s materiálom „Lightnessdark“
ďalšieho zaujímavého zjavu Deaf & Dumb). Na ďalšom vydaní
„Thanatology rhythms“ (split s ďalším veľkým menom
Ingrowing a ich materiálom „Deformed“) moje predpoklady len
potvrdili, ale aj tak som najviac bol prekvapený pri vydaní ich
samostatného eponymného debutu. Rovnako ako bol prapodivný obal
s morskou vílou, tak pestrá zmes bola nacvakaná v nulách
a jednotkách disku: grindcore s death metalom a rôznymi
elektronickými nadstavbami sa tam premieľali, či striedali, do
toho viac druhov vokálov. A v podstate tam, kde končil
debut, kapela pokračuje aj na materiále „Jařmo“. Od úvodu
songu „Re-abortion“ ma bez výstrahy porcuje ostrý sekaný riff
gitár a dorážajú zbesilé klepačky bicích. Sánka dolu
hneď zkraja. Skvelo urobený song, kde sa striedajú pomalšie
pasáže (s elektronickým kvílením) s rúbanicami. To druhá
„Píseň osamělého revolucionáře“ začne decentnou gitarou
a spevom ako od Esazlesa napr., čiže emóciami napchatý
revozpev, aby sa to celé zvrhlo do grindovej klepanice s chrochtom
a škrekotom, v pozadí stále presakujú cvakoty
elektronických mašiniek a občas melodické gitarky.
Jednoducho pestrý, dokonalosťou páchnúci song. Tretí song začína
samplom a až Korn-ovským nu-metalovým riffom, no žiadne
strachy, stále je to zbesilé a nekompromisné drvenie
spestrené elektronikou a samplami. Mojou najobľúbenejšou
položkou je ale titulná „Jařmo“, ktorá je chladnejšia jak
mrazák v pitevni. Dokonalá symbióza medzi samplami z filmu
a hutnou muzikou. Najväčšie mrazenie mám vždy v strede,
kde sa do elektronickej vyhrávky ozýva sampel kričiacej dievčiny,
k čomu sa postupne napájajú nástroje a song zrýchľuje
– to ma vždy zalieva studený pot, jak je to dokonalé. Záverečný
song je už len akýmsi zhrnutím, čo všetko nám Contrastic na
aktuálnej nahrávke ponúkajú. Skvelá vec a Contrastic mi
opäť raz potvrdili, že v tom čo robia, veľa konkurentov
u nás nemajú.
Na slovenskej
strane splitka je vyrýpaných tiež 5 songov. Síce k Attack Of
Rage som sa dostal oveľa neskôr, no tiež nemôžem povedať, že
by ma ich muzika nechávala chladným. Hoci som ich demáče nikdy
nepočul, no debut-cd „Grindpeace“ ma obdarilo našľapaným
a pestrým grindcorom, aký sa mi pozdával napr. u španielov
Haemorrhage, i keď bánovčania vždy dbali, aby texty aj o niečom
boli, nie len o kopách mŕtvol a hektolitroch krvi
a nemocničných traktoch plných infekcií a krvavých
inštrumentov, k čomu využívali aj používanie rodného
jazyka, čo je u mňa plus, bo sa mi veľmo páči, keď kapely
využívajú rodnú reč. Druhý album „Sväté zlo“ sa
vyznačoval ostrejším zvukom a zbesilejším materiálom ako
debut, a celkovo songy pôsobili prepracovanejším dojmom. Ani
na najnovšiom neotitulovanom materiále sa chlapi s ničím
extra neserú, tak bez intra sa na vás rovno vyrútia nasekané
gitary, aby sa po chvli song „Krivé zrkadlá“ rozbehol
v klasickom rýchlom tempe. Čo oproti minulosti mierne
prekvapilo, že sa neobjavuje až toľko typických klepačiek. Asi
aj preto mi tento materiál viac ako všetko iné, pripomína starú
srdcovečku „Symphonies of sickness“ anglických patológov
Carcass, no aj vďaka riffom a trošku aj zastretejšiemu zvuku
gitár. Nasledujúca „Sloboda“ už je sypanica ako sa patrí, no
aj tu sa dosť hrnie v hardcorovom rýchlom tempe. „Dne shock“
je so sekanými gitarami čistá „carcassovka“ – parádne
tempá, skvelé gitary a chorobné vokály. Pre mňa asi
najlepší song tejto kolekcie. To „Sociálna anorexia“ mi aj
riffom aj bicími pripomína druhý album „Grinding opus of
forensick medical problems“ ostravských „carcassológov“
Pathologist, no oproti nim má drsnejší sound a ku koncu tam
ešte cítim opäť mierne čmud španielskych Haemorrhage (podobne
ako v minulosti). Záverečný „Sebaklam“ s pomalým
sólovým výjazdom basy roztočí ďalší kolotoč svižných
pasáží s grindovými nášupmi a občasnými húpavými
spomalovačkami, kde gitary kruto ukrajujú z času, ktorý
zostáva do konca.
Veľmi
vydarené splitko. Normálne neviem, či sa mi podarilo vyjadriť
všetko. Ak sa vám niečo nezdá, stačí zohnať a vytvoriť
si vlastný názor. Mne ten môj nik nezoberie...
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára